Temnota psychickej poruchy | Every Last Word

Autor: Tamara Ireland Stone

Názov: Every Last Word
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.23

Samantha McAllister looks just like the rest of the popular girls in her junior class. But hidden beneath the straightened hair and expertly applied makeup is a secret that her friends would never understand: Sam has Purely-Obsessional OCD and is consumed by a stream of dark thoughts and worries that she can't turn off. 
Second-guessing every move, thought, and word makes daily life a struggle, and it doesn't help that her lifelong friends will turn toxic at the first sign of a wrong outfit, wrong lunch, or wrong crush. Yet Sam knows she'd be truly crazy to leave the protection of the most popular girls in school. So when Sam meets Caroline, she has to keep her new friend with a refreshing sense of humor and no style a secret, right up there with Sam's weekly visits to her psychiatrist.
Caroline introduces Sam to Poet's Corner, a hidden room and a tight-knit group of misfits who have been ignored by the school at large. Sam is drawn to them immediately, especially a guitar-playing guy with a talent for verse, and starts to discover a whole new side of herself. Slowly, she begins to feel more "normal" than she ever has as part of the popular crowd... until she finds a new reason to question her sanity and all she holds dear.

“I’m merely reminding you to embrace who you are and surround yourself with people who do the same.” 

Tamara Ireland Stone je americká autorka, ktorá sa venuje predovšetkým tvorbe pre tínedžerov. Slovenskí čitatelia ju mohli spoznať vďaka knihe Čas medzi nami (v češtine Čas mezi námi), čo je prvý diel dilógie. Okrem toho má na konte ešte niekoľko ďalších kníh, ktoré však majú niečo spoločné – hlavná hrdinka sa vždy nakoniec „zachráni“ sama. Inak tomu nie je ani v knihe Every Last Word.

O rôznych psychických poruchách toho rôzni autori napísali naozaj veľa. Niekedy svojim postavám do vienka venovali hneď niekoľko, aby dej bol o čosi zaujímavejší, inokedy sa tieto poruchy stali prostriedkom, ako z čitateľov doslova vylákať emócie. Vôbec najobľúbenejší sa stal spôsob spracovania, pri ktorom sú použité rôzne psychické poruchy ako ospravedlnenie, prečo nemôžu mať hlavní hrdinovia normálny vzťah a ktorí sa nakoniec, otočením poslednej strany, zázračne vyliečia.

Čo podobnú tematiku nestavia práve do najlepšieho svetla. Čo je rozhodne škoda. No kvôli tomu sa stalo, že k podobne ladeným knihám pristupujem veľmi opatrne. Táto kniha sa však vôbec nesnaží popierať, o čom vlastne je. Hlavná hrdinka Sam je navonok táto dokonalá a obľúbená dievčina, ale v skutočnosti ju prenasledujú doslova temné myšlienky, nutkania a často prepadáva posadnutosti.

V jedenástich rokoch jej totiž diagnostikovali obesadantno-kompulzívnu poruchu (alebo OCD) s prívlasatkom purely-obsessional, čo znamená, že väčšina príznakov sa odohráva v jej hlave a navonok vyzerá ako bežná študentka. Pritom každý deň naozaj bojuje sama so sebou, prepadajú ju podivné nutkania a niekedy je naozaj náročné sa ovládnuť. Jej životu takisto nepomáha nespavosť a fakt, že jej najbližšie kamarátky sú o niečo viac toxickejšie, než by bolo prospešné pre jej psychické zdravie s o jej poruche nevedia.

V tomto bode by sa mnoho kníh vydalo jednoduchšou cestou, na ktorej by Sam našla dokonalého chlapca a všetko by sa premenilo na nádhernú rozprávku so šťastným koncom. Ale v prípade tejto knihy to tak nie je, pretože autorka nezvolila to jednoduchšie riešenie a vykročila po tŕnistej ceste sebapoznania.

“Mistakes. Trial and error. Same thing. Mistakes are how we learned to walk and run and that hot things burn when you touch them. You’ve made mistakes all your life and you’re going to keep making them.” 

“Terrific.”

“The trick is to recognize your mistakes, take what you need from them, and move on.”

Sam ako postava sa mi skutočne predstavila. Neustále som nahliadla do jej mysle, takže mi ukázala, ako vyzerá jej každodenný život. Čo všetko sa odohráva v jej hlave a ako veľmi ju to ovplyvňuje. Autorka sa rozhodla nič neprikrášľovať a skutočne mi ukázala pravý rozmer tejto poruchy so všetkým, čo k tomu patrí. Možno za to vďačím aj faktu, že počas písania konzultovala všetko nielen s terapeutmi, ale aj s dievčaťom z jej najbližšieho rodinného kruhu, ktorému, podobne ako Sam, diagnostikovali OCD v zruba rovnakom veku.

Tieto informácie sú rozhodne kľúčové pre reálnosť celej knihy. Takisto je v príbehu veľmi veľký dôraz kladený na vzťahy, ktoré Sam ovplyvňujú. Či už sú pre ňu dobré alebo nie. Autorkinej pozornosti neušli naozaj žiadne väzby, či už to boli tie rodinné s rodičmi a mladšou sestrou, alebo so širším okolím ako s úžasnou terapeutkou, novou priateľkou, vďaka ktorej sa cíti oveľa „normálnejšie“, či s priateľkami z detstva, ktoré jej nedokážu poskytnúť to, čo by potrebovala.

Táto kniha teda nie je plná akcia alebo napätia, je zameraná hlavne na prežívanie, vzťahy a emócie. Ukázala mi naozaj dlhú cestu, ktorú Sam prešla a ako veľmi sa dokázala zmeniť. Jej porucha sa zázračne nevyparila. Nakoniec však Sam dokázala čosi oveľa väčšie – dokázala svoj život pevne uchopiť do rúk tak, aby nebol ovládaný jej poruchou, ale jej rozhodnutiami. A v tom všetko jej pomohli priatelia, rodina a aj jej terapeutka.

Every Last Word je naozaj vynikajúco napísaná kniha, ktorá sa nesnaží zromantizovať psychické poruchy a takisto ich nevyužíva ako vysvetlenie, prečo nemôžu mať hlavní hrdinovia normálny vzťah. Namiesto toho mi Tamara Ireland Stone veľmi citlivým, no realistickým spôsobom priblížila život mladej dievčiny, ktorá každý deň musí bojovať sama so sebou a svojou mysľou, aby dokázala vôbec fungovať.

Jedinečným spôsobom mi priblížila jej dušu, prinútila ma precítiť jej obavy, radovať sa z jej úspechov a plakať pre jej nešťastie. Na jednotlivých stranách som videla, ako veľmi sa Sam zmenila, ako prerástla svoju diagnózu a ako nakoniec dokázala uchopiť svoj život pevne do rúk.

Táto kniha je vo svojej podstate veľmi jednoduchá, no o to viac inšpiratívna je. Je o sile odhodlania, ale aj o priateľstve a o vzťahoch. No najdôležitejšie na nej je čosi iné – to, akým spôsobom v ňom autorka opisuje Saminu psychickú poruchu. Veľmi citlivo a zároveň realisticky, takže som dokázala ľudí s OCD nielen lepšie pochopiť, ale hlavne som dokázala precítiť, čím všetkým prechádzajú. A to je na tomto príbehu naozaj to najúžasnejšie. To, aký súcit prebúdza v čitateľoch a ako zvyšuje ich sociálne povedomie nielen o OCD.