Reparát road tripu | Never Fade

Autor: Alexandra Bracken

Názov: Never Fade
Séria: The Darkest Minds
Diel: druhý
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.31

Ruby never asked for the abilities that almost cost her her life. Now she must call upon them on a daily basis, leading dangerous missions to bring down a corrupt government and breaking into the minds of her enemies. Other kids in the Children’s League call Ruby “Leader”, but she knows what she really is: a monster. 
When Ruby is entrusted with an explosive secret, she must embark on her most dangerous mission yet: leaving the Children’s League behind. Crucial information about the disease that killed most of America’s children—and turned Ruby and the others who lived into feared and hated outcasts—has survived every attempt to destroy it. But the truth is only saved in one place: a flashdrive in the hands of Liam Stewart, the boy Ruby once believed was her future—and who now wouldn’t recognize her. 

“Ghosts don't haunt people--their memories do.”

Alexandra Bracken je v súčasnosti už skúsená autorka, no jej začiatky boli poznačené rovnakými chybami ako robia ďalší iní autori. Ale väčšinou sa stáva, že spisovatelia sa snažia zo svojich chýb poučiť. No v niektorých prípadoch im tak trochu stúpne sláva do hlavy a povedia si, že keď má kniha toľko dobrých ohlasov, netreba si všímať tie menej priaznivé. To si najskôr povedala aj Alexandra Bracken. Inak si neviem vysvetliť, že v druhej knihe tej istej série urobila rovnaké chyby ako v prvej knihe.

Napísať dobrú dystópiu je niekedy ťažšie, než by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Nejde len o to, že potrebujete vytvoriť dostatočne temný a zničený svet, ale takisto musíte dostatočne vysvetliť, prečo sa to všetko stalo, aké dôvody k tomu viedli a či sa to dá všetko eventuálne vyriešiť.

Zatiaľ čo v tejto knihe sa Alexandra Bracken ako-tak dostala k tomu poslednému kroku a naznačila mi, že možno existuje riešenie celej tej situácie, ešte stále mi nepovedala, čo viedlo k tejto katastrofe a čo je vlastne jej podstatou. Pretože zatiaľ viem len toľko, že záhadný vírus zasiahol detskú populáciu v Amerike a nikde inde na svete, čo je dosť podivné. Teda, o počasí a prúdení vzduchu toho veľa neviem, ale dokonca aj ja si uvedomujem, že sú veci, ktoré sa nedajú ovplyvniť a jednou z nich je rozhodne prúdenie vzduchu.

Alebo som to možno pochopila všetko nesprávne a na nakazenie záhadnou chorobou v skutočnosti potrebujem viac ako len nejakú látku, ktorú vdýchnem. Autorka sa ešte neobťažovala vysvetliť mi to a dôvod „ak máš okolo desať rokov, tak ochorieš“ mi príde ako spoliehať sa na to, že neskúsený čarodejník namiesto králika vytiahne z klobúka krokodíla, ale v konečnom dôsledku je z toho akurát tak ušatá kabelka.

Navyše je problém aj s tým, že stále absolútne netuším, prečo prežili práve tie deti, ktoré to dokázali a prečo zrazu majú tie svoje úžasne strašidelné schopnosti. Poviete si, že na tom až tak nezáleží. Ale práve som sa dostala na koniec druhej knihy. V sérii sú štyri, ak nerátam nejaké kratučké novelky a osobne si myslím, že nechávať si všetky kľúčové odpovede do poslednej knihy je dosť nešťastné riešenie.

Ale nebudem kritizovať subjektívne rozhodnutia autorky. Čo však kritizovať budem, je jej neustále opakovanie tých istých chýb. V podstate som sa do tejto knihy pustila aj preto, lebo som bola zvedavá, čo všetko z obrovského potenciálu autorka dokáže v tejto knihe využiť a či sa aspoň čiastočne začne vyvarovať niektorým chybám.

Na obe otázky vám však musím dať negatívne odpovede. Prečo? Pretože táto kniha tak z dvoch tretín pripomína tú predchádzajúcu, nakoľko sa v nej dejú podobné udalosti, takže by sa dalo povedať, že scenár je rovnaký, len došlo k obmene postáv. A čo sa týka toho potenciálu... myslím, že už som spomínala, čo všetko som sa opäť z tejto knihy nedozvedela, však.

“Life isn’t fair." I said. "It’s taken me a while to get that. It’s always going to disappoint you in some way or another. You’ll make plans, and it’ll push you in another direction. You will love people, and they’ll be taken away no matter how hard you fight to keep them. You’ll try for something and won’t get it. You don’t have to find meaning in it; you don’t have to try to change things. You just have to accept the things that are out of your hands and try to take care of yourself. That’s your job.” 

Postavy v tejto knihe tiež nepomáhajú tomu, aby som si čítanie nejako zvláštne užila. Až na dve výnimky sa totiž postavy správajú každú chvíľu inak a najfascinujúcejšie sú práve dve postavy (jedna staršia z predchádzajúce knihy a jedna nová z tejto) a aj to len preto, že vo väčšine prípadov nie je úplne jasné, či sú to záporné alebo kladné postavy.

Autorka ma opäť citovo vydierala, tentoraz si na to stvorila hneď niekoľko postáv, z ktorých niektoré dokonca zabila. Predpokladám, že si uvedomila, že ma nedokáže prinútiť ľutovať Ruby, pretože by som ju v tejto knihe ľutovala maximálne za väčšinu jej mizerných rozhodnutí a za myšlienky typu „och, nikto má nemá rád, lebo som totálne monštrum, veď pozrite ako vás prinútim robiť presne to, čo chcem“.

Keď už hovorím o Ruby, stala sa zdrojom nepredpokladanej zábavy. Tie jej nelogické rozhodnutia niekedy v deji vytvorili zaujímavé diery, ktoré potom Alexandra Bracken veľmi „šikovne“ zamietla pod koberec mojej vnímavosti tým, že o nich jednoducho prestala rozprávať. Prístup trojročného dieťaťa – zakryjem si oči a keďže ťa ja nevidím, znamená to, že som neviditeľná!

Ale nebudem klamať, napriek tomu sa v deji odohralo niekoľko veľmi zaujímavých scén a opäť tu bolo spracovaných niekoľko naozaj zaujímavých námetov. Lenže bolo náročné niečo z toho všetkého aj nájsť, nakoľko boli zakryté vrstvou úplne nepodstatných hlúpostí a scén, ktoré ma prinútili prevracať očami tak svedomito, až hrozilo, že sa mi vykotúľajú z hlavy.

Never Fade nie je o nič horšia, ale bohužiaľ ani lepšia, kniha ako The Darkest Minds. Ak niečo, tak je napísaná podľa tej istej šablóny. V prvých cca 100 stranách je mi predstavený veľmi akčný dej, čiastočne spomaľovaný naozaj nevhodne umiestnenými „spomienkovými“ kapitolami. (Naozaj netuším, prečo autorka teda preskočila istý časový úsek, keď mi hneď v druhej kapitole ukázala všetko to nudné a nepodstatné, čomu sa snažila najskôr vyhnúť.)

Potom sa postavy vydali na road trip, dosť nevydarený s trochu iným obsadením, pričom sa tieto postavy dostali do ešte väčšieho nezmyselného nebezpečenstva ako v predchádzajúcej knihe. Ani nebudem komentovať niektoré začiatočnícke hlúposti, ktoré sa tam dostali. Nuž a potom je tu posledných cca 100 strán, ktoré boli akčné, napínavé a totálne chaotické.

Nakoniec už prišiel len predpokladaný cliff hanger a hoci teda autorka stvorila ďalší.... nie práve najlepší príbeh, zase všetci budú chcieť pokračovanie. Lebo takto sa to robí, dámy a páni. Napíšte úplný brak, ale dajte tomu hrozne vražedný koniec a všetci budú slintať nad pokračovaním, bez ohľad na tu, že ste v deji spravili xy začiatočníckych chýb, ktoré by videl aj slepý, ale vy ste neboli schopní si ich opraviť, lebo... Prečo vlastne? Pre vlastnú lenivosť? Lebo prvá kniha bola v podobnom stave a aj tak sa predávala? Dosť úbohé vysvetlenie.