Knižná mágia #1: Nekromantia

Keďže rada čítam fantasy, veľmi často sa mi stáva, že narazím ne nejaký druh mágie. Niektoré sú zaujímavejšie, iné sú zase originálnejšie. Všetky však vychádzajú z nejakého základu a pri jednom náhodnom prieskume som zistila, že existuje hneď niekoľko základných typov mágie a tie sú v knihách len rôzne variované. Tak som sa rozhodla na tieto druhy mágie pozrieť bližšie – a takisto nájsť kníh, v ktorých sa táto mágia používa...

Nekromantia (angl. necromancy)

Tento druh mágie má veľmi jednoduchý základ. Ak hovoríme o nekromantii, hovoríme o mágovi, ktorý nejakým spôsobom komunikuje s mŕtvymi – buď privoláva naspäť medzi živých ich duše/duchov, alebo oživuje ich telá. Mágova práca s mŕtvymi má vždy rôzne dôvody, niekedy je to kvôli skrytým informáciám, inokedy je to kvôli predpovedaniu budúcnosti, no a inokedy je to kvôli vytvoreniu armády, pretože oživené mŕtvoly sa očividne veľmi dobre ovládajú. Pre svoju podstatu býva nekromantia často všeobecným označením pre čiernu mágiu alebo bosoráctvo.

Na základe tejto poslednej charakteristiky sú väčšinou nekromanti, mágovia ovládajúci nekromantiu, považovaní za zlé bytosti a v prípade mnohých filmov a kníh sú práve nekromanti zápornými postavami. Dalo by sa povedať, že už len podstata ich mágie ich predurčuje k ohavným činom. Navyše sa s nekromantiou spája aj nesmrteľnosť. Keďže používatelia tejto mágie dokážu ovládať mŕtvych a vlastne aj smrť samotnú, dokážu takto nájsť spôsob, ako smrť oklamať. Buď sa dokážu po smrti vrátiť ako istá forma nemŕtveho, alebo sa im podarí nájsť spôsob, ako nezomrieť.

V najstarších dobách sa nekromantia spájala hlavne so šamanizmom, ktorého podstatou je komunikovanie s duchmi predkov. Tento druh mágie takisto spomína magické kruhy, palice, talizmany a zariekavanie, pričom na komunikáciu s duchmi je potrebná istá kombinácia všetkých prvkov. Rituály samotné často vykonávali na pohrebiskách alebo na podobne pochmúrnych miestach a používali pri nich predmety súvisiace so smrťou, napríklad oblečenie zosnulého, kosti, prípadne zvieraciu krv.

Nekromanti takisto preferovali vyvolávanie fyzických mŕtvych, s ktorými sa mohli rozprávať ich pozostalí. Po uplynutí zhruba roku od smrti však začali namiesto tela vyvolávať ducha mŕtveho (pravdepodobne to súviselo s rozkladom mŕtveho tela). Niektoré národy verili, že mŕtvi majú neobmedzené vedomosti, avšak starovekí Gréci a Rimania verili, že mŕtvy vedel len to, čo sa sám dozvedel za života, prípadne po smrti. S týmto presvedčením pracoval napríklad aj Ovídius v Metamorfózach, kde opisuje akýsi druh trhu v podsvetí, kde si mŕtvi medzi sebou vymieňajú novinky a klebety. Rituály spojené s vyvolávaním smrti sú opísané napríklad aj v Homérovej Odysei.

V ranom stredoveku sa verilo, že na „zmŕtvychvstanie“ bola potrebná božská pomoc – pravdepodobne to spôsobil vplyv rozmáhajúceho sa kresťanstva. Tým pádom sa na nekromantiu začalo nahliadať ako na vzývanie démonov a ako také sa považovalo za rúhanie a katolícka cirkev to odsudzovala. Stredoveká nekromantia však bola akousi syntézou astrálnej mágie šíriacej sa vďaka arabskému vplyvu a potom exorcizmu odvodeného z kresťanského a židovského učenia. Arabský vplyv sa prejavoval v rituáloch, v ktorých boli dôležité fázy mesiaca alebo poloha slnka. V neskorom stredoveku, hlavne vplyvom odsúdenia zo strany spoločnosti, sa nekromantia a ostatné druhy mágie zmenili z rituálov na akési vzývanie svätých, ktoré sa viac ako zariekaniu podobalo na modlenie.

V súčasnosti je nekromantia ako termín používaná dosť všeobecne a opisuje hlavne manipuláciu smrti a mŕtvych často uľahčené rituálnou mágiou alebo iným druhom okultnej ceremónie. Súčasné seansy a spiritualizmus sú na hranici s nekromantiou, nakoľko ide o komunikovanie s dušami mŕtvych za účelom, napríklad, predpovedania budúcnosti.

Nekromantia sa veľmi často objavuje v literatúre, avšak v knihách nekromantiou vládnu väčšinou záporné postavy, ktoré dokážu priviesť k životu armády mŕtvych, s ktorými musí bojovať hlavný hrdina. Takisto sa nekromantia veľmi často objavuje v hrách akými sú Skyrim alebo World of Warcraft. Oživené mŕtvoly sa často objavujú aj vo filmoch, kde však zombie nevstávajú z hrobov za pomoci nekromantie, ale väčšinou za to vďačia rôznym vírusom.

                                                                                                

Knihy s nekromantmi v hlavných a vedľajších úlohách:

Ilona Andrews – séria Kate Daniels

V tejto sérii sa nekromantia spomína o čosi menej často, avšak stále je v nej prítomná. Vo svete, ktorý si pred niekoľkými rokmi nárokovala mágia, žijú aj ľudia nadaný nekromantiou. Dokážu ovládať mŕtvych a takisto majú v rukáve ďalšie mnohé zákerné triky. Vo väčšine prípadov sa z nich však stanú akísi „piloti“ nemŕtvych, čiže upírov. Vďaka svojej mágii dokážu ovládnuť vedomie upíra a pilotujú ho na diaľku, takže môžu pobehovať po meste, zatiaľ čo ich fyzické telo sedí vo vyhriatej kancelárii.

Kalayna Price – séria Alex Craft

Hoci som vyššie písala, že nekromanti sa vyskytujú skôr ako záporné postavy, pre túto sériu to neplatí. Pretože hlavná hrdinka je nekromantkou. Vlastní súkromnú agentúru a náplňou jej práce, okrem iného, je povolávať zo záhrobia duše mŕtvych, aby sa nimi pozostalí mohli rozprávať. Niekedy za účelom zistenia, kde dotyčný zapatrošil svoj najnovší testament a inokedy preto, aby vyriešila prípad ich smrti. Častokrát spolupracuje nielen s políciou, ale aj so samotnou smrťou, fešákom menom Death.

Garh Nix – séria Staré kráľovstvo

Tu je nekromantka takisto skôr kladná než záporná postava. Hlavná hrdinka sa narodila ako nekromantka a ako taká musí mŕtvych sprevádzať do „záhrobia“ a na to jej slúžia špeciálne zvončeky otvárajúce brány mŕtvych. Okrem toho sa takisto musí starať, aby sa po zemi (resp. v Živote) neprechádzali rôzne prízraky, ale hlavne tí mŕtvi, lebo ako sa píše v knihe, „to nie je ich cesta“. Vlastne takmer celý dej prvej knihy sa venuje bojovaniu s mŕtvymi. Okrem toho je táto séria jednou z najlepších temných fantasy všetkých čias.

Okrem toho sa s nekromantiou spájajú aj iné knihy, napríklad séria Anita Blake od Laurell K. Hamilton alebo The Bone Witch od Rin Chupeco.

Poznáte iné knihy o nekromantoch?