Časť ovplyvňuje celok | Vietor vo dverách

Autor: Madeleine L‘Engle

Názov: Vietor vo dverách (angl. A Wind in the Door)
Séria: Struny času (angl. Time Quintet)
Diel: druhý
Slovenské alebo české vydanie: Slovart, 2018 (SR aj ČR)
Hodnotenie na GR: 4.05

Meg Murryová má starosti. Jej mladšieho brata Charlesa, šesťročného génia, šikanujú v škole starší žiaci a navyše ho trápi záhadná choroba. Aby mu Meg dokázala pomôcť, bude musieť zistiť, či sa naozaj do ich záhrady nasťahovali draky, ako tvrdí Charles.
Meg s kamošom Calvinom sa vydávajú v spoločnosti prapodivných tvorov na ďalšiu dobrodružnú výpravu, aby našli liek pre Charlesa a zachránili svet pred nevypovedateľným zlom.

„Prečo ľudia nikdy neveria tým, ktorí sú odlišní?“

Madeleine L’Engle si musela vypočuť dvadsaťšesť odmietnutí predtým, než sa našiel niekto dostatočne odvážny na to, aby sa rozhodol vydať jej knihu, ktorá bola skrátka „príliš iná“. Dokonca aj po viac ako päťdesiatich rokoch od prvého publikovania Strún času je táto kniha iná, no napriek tomu ponúka rôzne témy aj súčasnému čitateľovi. Pretože je nesmierne nadčasová – a nesmierne iná.

Sú knihy, o ktorých sa hovorí nepretržite aj dlhé roky po tom, ako ich autori zomrú. Potom sú tu knihy, na ktoré sa ihneď zabudne. No a potom sú tú tie iné knihy, o ktorých sa síce hovorí len občas a nikdy nie dostatočne, no napriek tomu majú čo ponúknuť čitateľovi bez ohľadu na dobu, v ktorej knihu číta a bez ohľadu na jeho vek. Vietor vo dverách je jednou z takých kníh. Na prvý pohľad pôsobia naozaj nenápadné, snáď jednoducho. Ale to len do momentu, kým ju neotvoríte a nezistíte, že vo vnútri sa ukrýva niekoľko samostatných galaxií.

Dej tejto knihy nenadväzuje príliš plynulo na udalosti predchádzajúce knihy Struny času. V skutočnosti medzi týmito dvomi príbehmi ubehlo najskôr niekoľko rokov, hoci je náročné presne to určiť. Samotná autorka sa tým však nezaoberala, pretože pre ňu bolo oveľa dôležitejšie napísať príbeh a nie určovať, kedy presne sa odohráva. Každopádne postavy stihli o niečo vyrásť, aj keď sa to niekedy prejavuje inak, než by malo.

Meg je stále to obyčajné dievča s neobyčajným pohľadom na svet, ktoré sa stále dostáva do problémov. Calvin je stále jej priateľ a v jeho prítomnosti všetko vyzerá byť akési jednoduchšie, snáď znesiteľnejšie. No a Charles Walace je ešte stále tým malým géniom, ktorý však nastúpil do školy. A pretože je iný než jeho rovesníci, treba ho za to potrestať a čo je lepšie než šikana a násilie.

Už len v tomto základe sa ukrýva nadčasovosť knihy, veď aj teraz sú všetci čo i len trochu odlišní ľudia vyčleňovaní z kolektívov – a to aj napriek tomu, aká údajne nesmierne vyspelá má byť tá naša spoločnosť. Ale nebola by to kniha Madeleine L’Engle, keby bol príbeh takýto jednoduchý. Pretože týmto to len začína. Okrem šikany sa k tomu všetkému pridávajú aj zdravotné problémy Charlesa Walacea. A hoci to nevyzerá ako ideálny štart nového dobrodružstva, predsa sa ním tieto maličkosti stanú.

Dej samotný je opäť mnohovrstevný a popretkávaný naozaj divokou autorkinou fantáziou. Obyčajné a jednoduché myšlienky mi podsúva zabalené v naozaj nevšedných kabátikoch a jednotlivé lekcie mi neponúka na striebornom podnose, ale núti ma naučiť sa ich. Podobne ako postavy. Oproti predchádzajúcej knihe však tento príbeh pôsobí o čosi menej konzistentne – aspoň spočiatku. Niektoré časti akoby nezapadali do celkového diania. (Hoci neskôr sa ukáže, že ide presne o pravý opak.)

„Aj keď si uprostred experimentu, nikdy nezabudneš nakŕmiť rodinu. To stačí na to, aby moje srdce zostávalo optimistické, akokoľvek pesimistický je môj rozum. Obaja máme dostatočne schopnú myseľ, aby sme vedeli, aká je v skutočnosti nedokonalá a obmedzená. Samotný intelekt je neobyčajne nepresný nástroj.“

V niekedy až detsky pôsobiacich dobrodružstvách sa ukrývajú nádherne hlboké myšlienky o sile priateľstva, o odvahe, prekonávaní strachu, o porozumení, o osobnom raste a v neposlednom rade aj o tom, že aj na prvý pohľad nedôležité maličkosti môžu ovplyvňovať obrovský celok. Každý detail v tejto knihe navzájom súvisí s tým nasledujúcim a to je vlastne posolstvom tejto knihy – že my všetci, bez ohľadu na to, akí sme malí a bezvýznamní, ovplyvňujeme to, ako vyzerá naše spoločenstvo.

Ovplyvňujeme jeho smerovania, liečime jeho nedostatky a niekedy, dôsledkom vlastnej nevedomosti alebo arogancie, ho ničíme bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali. A to je len malá časť z toho, čomu sa táto útla knižočka venovala. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že je príliš útla na to, aby sa mohla venovať dôležitým a pálčivým témam, nie je to pravda. V skutočnosti sa autorka nebála v deji pomenovať hneď niekoľko dôležitých problémov a ich riešenie mi predkladá niekedy naozaj nevšedným spôsobom. 

Využila svoju nesmierne jedinečnú fantáziu na to, by mi ukázala, že niekedy aj ten najväčší problém má v skutočnosti veľmi jednoduché riešenie. Stačí, ak na jeho riešenie nebudeme sami. A ktovie, možno nás vďaka tomu svojou pomocnou rukou prekvapia ľudia, od ktorých by sme to nečakali. Rovnako, ako sa to stalo postavám.

Vietor vo dverách je pokračovaním Strún času, ktoré sa odohráva v presne neurčenom čase. Zo samotného deja vyplýva, že snáď ubehlo niekoľko rokov od udalostí predchádzajúcej knihy. Opäť sa mi predstavili tie isté postavy, hoci medzitým stihli vyrásť a trošku sa zmeniť, no stále sa majú čo učiť. Tam, kde v prechádzajúcom dobrodružstve zachraňovali svojho dlho strateného otca, teraz ich čaká o čosi náročnejšia úloha – majú zachrániť Charlesa Walacea, ktorého postihla neznáma choroba.

Madeleine L’Engle mi s využitím svojej jedinečnej fantázie predostrela zaujímavo vystavaný mnohovrstvový a nesmierne citlivý príbeh, v ktorom pomenovala ďalšie pálčivé spoločenské problémy, ktoré nás strašia aj dnes. V čom čiastočne tkvie nadčasovosť tohto diela. Takisto mi ponúkla mnohé zamyslenia a témy, o ktorých som niekedy ani len neverila, že by sa mohli zmestiť do takejto útlej knihy.

Vďaka dynamickému deju som takisto nemala možnosť sa nudiť. V konečnom dôsledku som si z knihy odniesla oveľa viac, než som očakávala. Hoci v prípade tejto knihy bolo ešte o čosi náročnejšie odkryť jednotlivé vrstvy a témy. Vďaka tomu sa, rovnako ako Struny času, radí medzi tie jedinečné príbehy, ktoré mi pri každom novom čítaní predstavia nejaké doteraz nepovšimnuté myšlienkové zákutie.

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Knihu si môžete kúpiť TU.