Výhra prírody nad ľudstvom | Tvář vody

Autori: Guillermo del Toro & Daniel Kraus

Názov: Tvář vody (angl. The Shape of Water)
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2018 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.00

Příběh jako z jiného světa zasazený do Ameriky šedesátých let a odehrávající se na pozadí studené války.
Elisa žije osamělý život v malé špeluňce nad kinem Arcade v Baltimoru. Pracuje jako uklízečka v přísně střeženém výzkumném středisku a jedinou radostí pro ni je, když si před noční směnou vybírá, jaké střevíčky na podpatcích si obuje. Ale poté, co s kolegyní Zeldou odhalí utajovaný vládní experiment, se její dosavadní život navždy změní.
Tvář vody je neobvyklý a křehký příběh o lásce, svobodě, sebeúctě a rovnováze v přírodě, který zpracovali dva umělci ve dvou různých médiích.

„Neděláme snad všichni zrůdné věci, abychom zabránili té největší zrůdnosti?“

Guillermo del Toro je meno, ktoré každý z nás minimálne počul. Daniel Kraus je už o niečo menej znám meno, avšak stále hovoríme o nadanom režisérovi a taktiež spisovateľovi. Čo majú títo dvaja páni spoločné? Možno to, čomu sa venujú. A možno aj to, že sa už niekoľkokrát spojili, aby spoločne napísali zaujímajú knihu. V tomto prípade novelizáciu filmu, ktorý del Toro režíroval.

Niektoré knihy majú tú smolu, že vďaka anotácii pôsobia ako úplne iný príbeh. kvôli tomu častokrát prídu o mnoho potenciálnych čitateľov a tí, ktorí po knihe nakoniec predsa len siahnu, od nej očakávajú niečo úplne iné, než by v skutočnosti mali. To je prípad aj tejto knihy, nakoľko som od nej neočakávala nič iné iba príjemnú romantiku s trošku inými kulisami. Bohužiaľ som sa mýlila, pretože anotácia mi zabudla povedať, aký je tento príbeh v skutočnosti hlboký.

Napríklad na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ústrednou postavou je Elisa, nemá upratovačka vo výskumnom laboratóriu s úchylkou na topánky s vysokými opätkami, ktoré nosí v zamestnaní bez ohľadu na zásady BOZP. A v skutočnosti je to pravda, avšak Elisa nie je jediným rozprávačom, ktorý sa rozhodol, že mi má čo povedať.

Okrem nej sa mi napríklad predstavil aj Richard Stricklad, bývalý vojak plniaci misiu niekde v tropickom pralese, kde by mal nájsť chlapíka z legiend a priviesť ho do výskumného zariadenia v Amerike, aby ho mohla vláda využiť najlepším možným spôsobom.

To naháňanie sa za starými legendami niekde v pralese mi veľmi pripomenulo Lesných ľudí od Hanye Yanagihary. Túto knihu bohužiaľ nepozná veľa ľudí, ale vo svojej podstate je svojou témou a spracovaním veľmi podobná práve Tváři vody. Hoci v tomto prípade som nečítala pamäti starého vedca, ale sledovala som osudy hneď niekoľkých postáv.

Ich životy boli ako mozaika, ako akési memento minulej doby, keď ľudí ovládali predsudky, prekvital rasizmus a ktorá mi vlastne v konečnom dôsledku ukázala smutnú pravdu, že ľudia sa vo svojich predsudkoch, strachu a nenávisti veľmi nezmenili, len sa zmenili na pokrytecké kreatúry, ktoré o svojich nenávistiach väčšinou nehovoria nahlas.

„Nedokázal jsem tě zachránit. Navzdory všem diplomům, které mám zabalené v krabicích. Navzdory všem titulům, kterým ověnčili moje jméno. To všechno má dokazovat, že jsem inteligentní. Ale co je inteligence? Jsou to kalkulace a výpočty? Nebo je podmínkou skutečné inteligence také morálka?“

No a v tomto prostredí som sledovala, ako jedna jediná záhadná bytosť dokázala akýmsi sprostredkovaným spôsobom ovplyvniť životy toľkých ľudí. Vďaka nemu manželka bývalého vojaka pochopí, že ich život nikdy nebol šťastný. Bezcitný vedec a nedobrovoľný špión vďaka nemu nájde svoje svedomie a možno aj odvahu. No a nemá upratovačka Elisa zistí, že nie je jediná iná a odlišná a na svete možno žije niekto, kto ju skutočne vidí. Len ju a nikoho iného.

Vo svojej podstate veľmi jednoduchý príbeh sa odvíja spletitými cestičkami a je vlastne celý postavený na troch základných prvkoch – na sile momentu, sile náhody a sile posolstva. Boli to práve záblesky udalostí nabalené a navrstvené jedna do druhej, ktoré sa vďaka náhode dokázali zmeniť na zaujímavú mozaiku so skutočne silným posolstvom.

Vlastne hneď s niekoľkými, nakoľko z čítania je možné si odniesť naozaj zaujímavé zamyslenia. Záleží len na tom, čo všetko v príbehu uvidíte. V neposlednom rade je však táto kniha aj obrazná a plná skrytých metafor a nádeje, že napriek snahe ľudstva zničiť tento svet, má príroda ešte dosť sily na to, aby nad nami dokázala vyhrať.

Tvář vody je nesmierne citlivý príbeh vyrozprávaný zaujímavým spôsobom. Do deja zasahujú rôznorodé postavy, predstavili mi svoje problémy, svoje zázemie a každodenný boj. Skrz ich príbehy som mala možnosť sledovať dobu, ktorá sa od tej súčasnej až tak nelíši, nakoľko ju otrávili rovnaké problémy ako aj dnes, či už ide o predsudky, podceňovanie, rasizmus alebo kariérizmus. Okrem toho som mala možnosť sledovať aj iný príbeh. Ten o mladej žene, ktorá vďaka jedinej náhode spozná výnimočné stvorenie a dozvie sa, že aj ona môže byť pre niekoho dôležitá.

Taktiež som videla osudy ľudí, ktoré boli v rôznych smeroch zasiahnuté prítomnosťou tohto stvorenia. Mnohovrstvový dej mi ponúkal veľa príležitostí na zamyslenie. Vďaka všetkým tým rozprávačom som zase spoznávala ľudí z rôzneho sociálneho prostredia. Avšak najsilnejší prvok tejto knihy je jej posolstvo. V niektorých momentoch o čosi viac skrytejšie a metaforickejšie, avšak neustále prítomné na každej strane.

V tejto knihe totiž jej autori zobrazili honbu človeka za krásami prírody nie preto, aby ich mohli obdivovať, ale aby ich mohli zotročiť a využiť. Aby mohli v konečnom dôsledku ľudia dokázať prírode, že to oni stoja na vrchole tvorstva a všetko sa im musí podriadiť. No napriek tomu, ako bezútešne to môže pre prírodu vyzerať, vždy jestvuje nádej. Tá sa ukrýva v tých niekoľkých odvážnych a citlivých jedincoch, ktorí sa neboja postaviť na odpor a s ktorých pomocou príroda dokáže vrátiť ľudstvu úder – a napokon aj vyhrať.

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem online kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK

Knihu si môžete kúpiť TU.