Knižná mágia #2: Alchýmia

Sľúbila som vám článok s ďalšími žánrovkami. Ešte som sa k tomu nedostala. Ale namiesto toho zatiaľ budem pokračovať v tomto projekte, nakoľko je dosť podobný Top 10 a okrem toho ma aj nesmierne baví, pretože mágia je fascinujúca. Tak nech sa páči, ďalší článok a s ním aj ďalší druh mágie...

Alchýmia (angl. alchemy)

Tento druh mágie je o čosi náročnejší ako napríklad taká nekromantia – hlavým rozdielom je, že alchýmia nie je tak úplne mágie, je to okrem iného aj filozofická a akási predvedecká tradícia rozšírená najmä v Európe, Afrike a Ázii. Podstatou alchýmie je hlavne dosiahnutie čistoty a dokonalosti objektov. K alchýmii neodmysliteľne patrí snaha vytvárať z iných druhov kovov zlato, v niektorých prípadoch aj striebro.

S týmto aspektom sa spája výroba Kameňa mudrcov, ktorý by mal za istých okolností pomôcť s premenou neživých objektov na zlato alebo striebro. Okrem iného veľa alchymistov zasvätilo svoj život výrobe Elixíru života (akýsi „univerzálny všeliek“), ktorého užívanie malo priniesť nielen dokonalé zdravie a večnú mladosť, ale aj nesmrteľnosť.

S alchýmiou sa potom ešte spája aj výroba elixírov a očarovaných predmetov, avšak táto činnosť je len podružná a väčšinou je využívaná ako nástroj na dosiahnutie iných cieľov. Ako istý nástroj takisto alchymisti niekedy vytvárali golemov, bytosti vytvorené z hliny alebo inej neživej látky a oživené pomocou elementálnej mágie. Tieto bytosti väčšinou nemali vlastné vedomie a len plnili rozkazy svojich stvoriteľov (čo sa ukázalo ako problém v prípade, ak bol tvorca golema zabitý).

Podstatou alchýmie v najstarších dobách bolo dosiahnuť akúsi čistotu, ktorá mala byť dosiahnutá len transfiguráciou, čiže premenou na istú bytosť vlastného výberu. Hoci to tak na prvý pohľad nepôsobí, práve táto snaha priamo súvisí s mytológiou, nakoľko aj samotní bohovia viacerých panteónov dosahovali akúsi dokonalosť transfiguráciou. Okrem toho však bola alchýmia aj súčasťou každodenného života, nakoľko sa využívala napríklad aj v technike, ale bola hlavne sú časťou filozofie.

Odkazy na alchýmiu je možné nájsť aj v najstarších indických literárnych pamiatkach, v ktorých sa hovorí o súvislosti medzi večným životom a zlatom. Po páde Rímskej ríše sa však alchýmia sústredila najmä na územie Ďalekého Východu a istý čas sa alchymistické praktiky spájali hlavne s arabským územím.

Tzv. islamská alchýmia je veľmi dôležitá vo vývoji tohto odvetvia, nakoľko práve islamskí učenci si najpodrobnejšie zaznamenávali svoje pokusy a pokroky a do dnešného dňa pochádza veľká časť alchymistického poznania práve z arabských rukopisov, alebo na ne aspoň veľká časť výskumov odkazuje.

Tu sa napríklad zrodil aj nový prístup k alchýmii, keď sa jednotlivé pokusy a skúmania presunuli do improvizovaných laboratórií a neboli len teoretické, ako tomu bolo predtým. V islamskej alchýmii má napríklad svoj pôvod aj základné rozdelenie živlov, kde päť prvkov bolo základných (oheň, vzduch, zem, voda a éter) a tie dopĺňali dva chemické prvky (síra a ortuť).

Alchýmia bola veľmi dobre rozvinutá napríklad aj v Ázii, najmä v Číne. Zatiaľ čo európski alchymisti sa zameriavali skôr na premenu prvkov a kovov, Číňania sa zamerali skôr na využitie alchýmie v medicíne. Zjednodušene povedané, zatiaľ čo Európania vyrábali Kamene mudrcov, Číňania sa pokúšali namiešať Elixír života. Pričom ich alchymistické bádanie malo mnohokrát úplne iné výsledky, než zamýšľali. Vďaka alchýmii bol napríklad prvýkrát namiešaný strelný prach, ktorý neskôr v Ázii používali na výrobu ohňostrojov.

V stredoveku sa väčšina európskych alchymistov venovala prekladom spisov arabských alchymistov, prelom však nastal, keď alchýmia začala byť dostupná aj ľuďom, ktorí nehovorili latinsky. Čiže alchýmia nebola už len pre mníchov a cirkevnú obec, ale aj pre ostatných ľudí, vďaka čomu sa do alchýmie dostávalo šarlatánstvo.

Na rozširujúci sa vplyv alchýmie čoskoro reagoval pápež, ktorý zakázal alchymistickú snahu o dosiahnutie transfigurácie. Neskôr zákazy pokračovali a s ďalším prišiel aj anglický kráľ, ktorý zase zakázal pokusy o „násobenie“ kovov, hoci bolo možné od toho istého kráľa získať špeciálne dovolenie, ak sa alchymista venoval výrobe zlata. V neskorších dobách však do alchýmie stále viac zasahovalo rozširujúce sa kresťanstvo, ktorému sa nepáčilo alchymistické nazeranie na smrť a zmŕtvychvstanie.

Z tohto obdobia je známe meno Nicolasa Flamela, ktorý sa dodnes spája s alchýmiou a hoci je jeho meno opradené mnohými legendami, podľa istých zdrojov je pravda aspoň to, že svoj život zasvätil výrobe Kameňa mudrcov. Vo svojej práci väčšinou len opisoval samotný proces a reakcie naň, avšak nikdy neprezradil presné zloženie elixíru, ktorý by mal túto transfiguráciu vykonať.

Počas renesancie sa však alchýmia začala vracať k svojim základom. Vďaka tomu sa v Európe začalo hovoriť o úsvite medicínskej, farmaceutickej, okultnej, ale aj viac ziskovo orientovanej alchýmie. V tomto období sa s alchýmiou spájali mená významných a vysoko postavených osôb, v mnohých prípadoch však neoprávnene. Doteraz sú známe mená ako John Dee (najbližší poradca anglickej kráľovnej Alžbety I.) alebo Edward Kelley. Alchýmia obzvlášť prekvitala v rudolfínskej Prahe, keďže sám cisár Rudolf II. podporoval alchymistov, pričom mnohí z nich žili na jeho panstve.

Niekedy v tomto období sa takisto alchýmia považovala za synonymum chémie. Na základoch európskej alchýmie v neskoršom období stavala novodobá veda, pričom mnohokrát pracovala práve s alchymistickými poznatkami. Možno aj preto je v súčasnosti alchýmia zdrojom vedeckého výskumu mnohých historikov, pričom vznikajú celé organizácie venujúce sa práve výskumu alchýmii, dokonca exituje aj knižnica zostavená len z kníh o alchýmii (konkrétne v Holandsku).

Miešanie odvarov, hľadanie Elixíru života , či výroba Kameňa mudrcov tak ostali len ako súčasť umeleckej literatúry. Hoci je pravda, že alchýmia mala vždy svoje miesto v umení a bola zobrazovaná nielen na obrazoch, ale neskôr aj v literárnych dielach Williama Shakespeara. Dodnes je alchýmia taktiež zdrojom akejsi alchymistickej satiry, ktorú môžeme nájsť napríklad aj v knihách Terryho Pratchetta. Okrem toho je alchýmia obľúbenou témou vo filmoch, seriáloch, ale aj vo videohrách.

Knihy s alchýmiou v hlavnej a vedľajšej úlohe:

J. K. Rowling – séria Harry Potter

Nemusíte byť expertmi na alchýmiu, aby ste si domysleli, na čo odkazuje názov prvého dielu „Kameň mudrcov“ a takisto ste určite niekde počas čítania alebo pozerania filmu narazili na meno Nicolas Flamel. Okrem toho aj najmilovanejší nenávidený profesor elixírov vlastne nadväzuje na alchymistickú tradíciu, nakoľko tiež vlastne mieša rôzne elixíry na akési uľahčenie magických procesov. Séria Harry Potter je vlastne upletená z rôznych druhov mágie a som si istá, že o nej ešte neraz budem písať.

Deborah Harkness – trilógia All Souls

Okrem toho, že v tejto knihe pobehujú upíri, čarodejnice a démoni, venujú sa tu postavy aj alchýmii. Vlastne väčšina zápletky je vystavaná okolo alchýmie, nakoľko sa na ňu zameriava hlavná hrdinka. Deborah Harkness, podobne ako jej hrdinka, vyštudovala históriu so zameraním na alchýmiu a je autorkou mnohých odborných prác venujúcich sa práve problematike alchýmie, menovite sa napríklad venovala aj výskumu Johna Dee.

Richelle Mead – séria Pokrevní pouta (čiastočne aj Vampýrská akademie)

Alchymisti sa spomínajú už v sérii Vampýrská akademie, nakoľko oni sú tí, ktorí musia všeličo namiešať, aby tým zakrývali existenciu upírov pred ľuďmi. Svet alchymistov je potom viac predstavený v sérii Pokrevní pouta, kde je hlavná hrdinka alchymistka. V prípade tejto série je však alchýmia využívaná len na miešanie rôznych elixírov a esencií.

Okrem toho sa o alchýmii hovorí napríklad aj v sérii Tajemství nesmrtelného Nikolase Flamela od Michaela Scotta alebo v sérii Alchymistova šifra od Kevina Sandsa.

Poznáte iné knihy o alchýmii?