Mágia s predsudkami | The Near Witch

Autor: Victoria Schwab

Názov: The Near Witch
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 3.74

The Near Witch is only an old story told to frighten children. 
If the wind calls at night, you must not listen. The wind is lonely, and always looking for company. 
And there are no strangers in the town of Near.
These are the truths that Lexi has heard all her life. But when an actual stranger – a boy who seems to fade like smoke – appears outside her home on the moor at night, she knows that at least one of these sayings is no longer true.
The next night, the children of Near start disappearing from their beds, and the mysterious boy falls under suspicion. Still, he insists on helping Lexi search for them. Something tells her she can trust him. As the hunt for the children intensifies, so does Lexi's need to know – about the witch that just might be more than a bedtime story, about the wind that seems to speak through the walls at night, and about the history of this nameless boy.

“Being a stranger is not a crime.”

Victoria Schwab je úspešná americká autorka kníh pre mládež. Rovnako dobre si počína aj v tvorbe pre dospelých, ktoré však píše pod trošku inak znejúcim pseudonymom. Z týchto všetkých kníh sa mnohé dočkali aj prekladu, čiže túto autorku veľmi dobre poznáme. Avšak každý autor nejako začínal. Napríklad Victoria Schwab debutovala magickým príbehom o čarodejnici a o ľudských predsudkoch.

Mágia má v mnohých knihách rôzne úlohy. Niekedy je vyslovene stavebným kameňom a inokedy len akýmsi doplnením súžiacim na dokreslenie medziľudských vzťahov. Vďaka tomu sa mágia niekedy akýmsi ospravedlnením pre mocných, aby mohli vládnuť a niekedy sa stane prostriedkom pre obyčajných ľudí, prečo sa niečoho obávať a prečo by bolo lepšie to zničiť.

Mestečko Near je takým miestom. Nachádza sa na presne neurčenom mieste a príbeh sa zase odohráva v bližšie neurčenom čase. Len na základe spôsobu obliekania a akýchsi spoločenských pravidiel sa dá tušiť, že sa to môže odohrávať niekedy v 19. alebo 18. storočí, čo je už pomerne smerodajné, nakoľko niekedy v tomto období svoj najväčší rozkvet zažili gotické romány. Možno sa pýtate, prečo je táto informácia dôležitá. Je takmer až kľúčová, pretože sa tým vysvetľuje celková atmosféra knihy.

Šťastnou náhodou som túto knihu čítala v tom správnom období – Dušičky sú takým pochmúrnym melancholickým obdobím, niekedy možno až strašidelným, a rovnakým dojmom na mňa pôsobila aj táto kniha. Jednotlivé obrazy, ktoré mi autorka opisovala, vo mne vyvolávali často nepokoj a niekedy až strach, čo túto knihu z roviny obyčajného rozprávania prenieslo do sféry takých tých atmosferických príbehov, v ktorých je navodenie správnej atmosféry niekedy dôležitejšie než samotný dej.

V prípade tejto knihy to nie je celkom pravda, ale aj tak má ladenie knihy veľké slovo v tom, čo sa deje. Táto kniha totiž viac ako len flirtuje s magickým realizmom a to mnohé napovedá. V mestečku Near má teda mágia veľmi zvláštne miesto. Hoci väčšina obyvateľov sa snaží v mágiu neveriť, väčšina k nej pristupuje ako k čomusi bežnému – veď ich predkovia zahnali veľmi mocnú čarodejnicu a na okraji mesta žijú dve prastaré sestry, takisto čarodejnice.

Napriek tomu je Near veľmi konzervatívne miesto, kde majú svoj zabehnutý spôsob života, kde je všetko vždy rovnaké a ľudia sa správajú určitým spôsobom a všetko magické buď odsudzujú, alebo si to nevšímajú. A predstavte si, že sa v takomto prísne zakomplexovanom mieste jedného dňa objaví cudzinec. Tá opovážlivosť, ktorá ho priviedla do ich malého zapadnutého raja!

“Everything seems different at night. Defined. Beyond the window, the world is full of shadows, all pressed together in harsh relief, somehow sharper than they ever were in daylight. Sounds seem sharper,too, at night. A whistle. A crack. A child's whisper.”

Jedným z tých, ktorí cudzinca vidia ako prvý, je samozrejme aj hlavná hrdinka Lexi. Šestnásťročná dievčina sa vôbec nespráva tak, ako by sa mala, nehľadá si vhodného manžela a nerobí to, čo jej ostatní nariadia, predovšetkým nepočúva mužov. Zo všetkého najviac rada stopuje a chce všetkým dokázať, že môže byť užitočná. A takisto sa zdá, že ako jedna z mála v mestečku Near používa to, čo vypĺňa jej lebku zvnútra a neobviňuje niekoho len preto, lebo je to tak jednoduchšie.

Pretože v čase, keď sa objaví cudzinec, začnú miznúť miestne deti. Hoci tieto udalosti odštartujú už v úvode knihy, dej sa poriadne rozbehne až niekde v tretine príbehu. Čo nie je na škodu, nakoľko hoci istej temnote, mágii a všetkému pochmúrnemu táto kniha nemá byť veľmi akčná. V skutočnosti ja zameraná na prežívania a hlavne na vykreslenie vzťahov medzi postavami.

Istým sprostredkovaným spôsobom vlastne autorka akoby reflektovala aj súčasnú spoločnosť, v ktorej si ľudia častokrát vyberajú jednoduchú cestu odsúdenia neznámeho človeka, než by sa mali namáhať a snažiť sa zistiť pravdu. Je to kniha o boji s podceňovaním, o hľadaní vlastného miesta v spoločnosti, ktorá pre vás úlohu dávno určila, je o minulosti a hlavne o učení sa z minulý chýb, ale aj o hľadaní šťastia, odpustenia a vlastnej nezávislosti. No predovšetkým je o hľadaní tej správnej cesty, ako prinútiť zbytočne ustráchaných ľudí uvedomiť si, že nie vždy je to, čomu nerozumejú, aj nebezpečné.

The Near Witch je pomerne špecifickou knihou, v ktorej Victoria Schwab už pred rokmi ukázala, že má svojim čitateľom ponúknuť. Opismi atmosféry a celkovou pochmúrnosťou gotický román a prístupom k mágii skôr magický realizmus, táto kniha je ideálna na melancholické jesenné večery. Rozpráva jednoduchý a krátky príbeh o mestečku Near, kde majú všetci svoje určené miesto, kde sa všetko deje podľa určitých pravidiel a kde k mágii pristupujú dosť skepticky, nakoľko minulosť tohto miesta napovedá, že už si s jednou mocnou čarodejnicou kedysi podarili.

Lexi, hlavná hrdinka, sa do tohto prostredia úžasne hodí a to aj napriek tomu, že vlastne nezapadá do zaužívanej predstavy toho, čo by malo šestnásťročné dievča robiť. Dej odštartuje príchod záhadného cudzinca a vzápätí začnú miznúť deti. Čím sa odhaľuje, že táto kniha nie je zameraná len na pochmúrnosť a na hľadanie stratených detí, ale silným motívom sú aj predsudky a ich prekonávanie. Autorka surovo a bez servítok kritizuje ľudí, ktorí si častokrát zvolia jednoduchšiu cestu nenávisti a prvoplánového odsúdenia len preto, lebo sa príliš boja alebo sa im jednoducho nechce hľadať zložitejšie odpovede.

Vďaka tomu je toto magické dobrodružstvo niekedy až dychberúce a silne emotívne, no okrem toho ponúka aj mnohé iné témy, medzi ktorými nemôže chýbať prekonávanie týchto predsudkov, odhodlanie a takisto nádej. Táto kniha je skutočne zaujímavým kúskom, v ktorom sa veľký dôraz kladie na atmosféru a hoci je dej niekedy pomalší, o to viac vynikne jeho gradácia a takisto zaujímavé posolstvo, ktoré sa ukáže v samotnom vyvrcholení a neskôr v závere. Je preto takmer až zarážajúce, že je táto autorkina kniha častokrát opomínaná.