Krvavý kúpeľ pokračuje | Godsgrave

Autor: Jay Kristoff

Názov: Godsgrave
Séria: The Nevernight Chronicle
Diel: druhý
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.59

Assassin Mia Corvere has found her place among the Blades of Our Lady of Blessed Murder, but many in the Red Church ministry think she’s far from earned it. Plying her bloody trade in a backwater of the Republic, she’s no closer to ending Consul Scaeva and Cardinal Duomo, or avenging her familia. And after a deadly confrontation with an old enemy, Mia begins to suspect the motives of the Red Church itself.
When it’s announced that Scaeva and Duomo will be making a rare public appearance at the conclusion of the grand games in Godsgrave, Mia defies the Church and sells herself to a gladiatorial collegium for a chance to finally end them. Upon the sands of the arena, Mia finds new allies, bitter rivals, and more questions about her strange affinity for the shadows. But as conspiracies unfold within the collegium walls, and the body count rises, Mia will be forced to choose between loyalty and revenge, and uncover a secret that could change the very face of her world.

“Our scars are just gifts from our enemies. Reminding us they weren’t good enough to kill us.”

Jay Kristoff je austrálsky spisovateľ, ktorý si získava stále väčšiu obľubu aj napriek tomu, že neverí v šťastné konce. Je totiž prototypom autora, ktorý sa zlepšuje s ďalšou svojou knihou a ktorý sa vždy snaží prísť s niečím iným a novým. Raz sa venuje vesmírnym dobrodružstvám, inokedy zase japonskému steampunku a inokedy v gladiátorskej aréne nechá tisícky otrokov krvácať do piesku len tak pre zábavu celého ľudstva.

Myslím, že som viackrát písala o druhých pokračovaniach sérií, ktoré nedopadli tak dobre, ako si autor predstavoval. Ako sa kvalitatívne nedokážu rovnať svojim predchodcom a ako sa čítanie potom mení na istý druh utrpenia, ktorý väčšinou svedomito cvičíme, lebo čo keby sa to nakoniec zlepšilo – a ono to zlepšenie niekedy aj príde, len väčšinou tak päťdesiat strán pred koncom. Napriek mojim prvotným obavám však toto nie je príklad tejto knihy.

Mia je bezpochyby epická hrdinka, ktorá sa dokázala prepracovať z horkého dna až na ešte horkejší vrchol. Keď je však hlavnou hrdinkou naozaj temnej série, nedá sa očakávať, že by jej život sprevádzali slniečka, kvetinky a dúhy. Dokonca to nezlepší ani náhodné zvítanie sa s jednorožcom. Mia si všetko vo svojom živote musela odpracovať, väčšinou dosť krvavo, čo ju v konečnom dôsledku premenilo na občas naozaj chladnú bytosť – alebo na dobrú herečku, ktorá svoj nezáujem veľmi dobre predstiera.

Tak alebo onak sa na stránkach už prvej knihy veľmi zmenila a inak tomu nie je ani v tomto pokračovaní. Aj tentoraz je vývoj jej charakteru podmienený interakciou s inými postavami. V deji sa objavili už tie staršie, ktorých motívy ostali doteraz skryté, ale pridali sa k nim aj nové, ktoré Miu ovplyvňovali či už povahovo, alebo aj fyzicky. A to je dôležité, nakoľko sa Mia v tejto knihe rozhodla, že sa nechá predať ako otrok do jedného z vychýrených gladiátorských domov, aby sa mohla sústrediť na ďalší výcvik, na ktorého konci sa postaví do gladiátorskej arény a keď vyhrá, dostane príležitosť zabiť dvoch podliakov, ktorí sú stále zodpovední za smrť jej rodiny.

Plán pomerne náročný a trošku pritiahnutý za vlasy, ale takto to jednoducho funguje v Miinom živote a ak chce dosiahnuť svoje ciele, musí si jednoducho zamazať ruky. A ona si ich maže skutočne často a skutočne svedomito. Krv tu totižto pretekala prúdmi a tryskala gejzírmi v sprievode mečovej symfónie a mŕtvolná agónia vytvárala dokonale temnú scénu. Hoci ma reálnosť niektorých scén niekedy až znechucovala, vždy som mala na pamäti, že toto je temná fantasy a tak nejako to k nej patrí.

“She'd grown up inside books. No matter how dark life became, shutting out the hurt was as easy as opening a cover. A child of murdered parents and a failed rebellion, she'd still walked in the boots of scholars and warriors, queens and conquerors. The heavens grant us only one life, but through books, we live a thousand.” 

Navyše je tento príbeh hlavne o pomste a tá sa niekedy dosahuje len veľmi krvavo (čo sme mali možnosť vidieť napríklad aj vo filme Kill Bill). Okrem týchto krvavých scén sa však v deji nachádzajú aj iné, o niečo menej červené, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú príbeh. Dej samotný je vďaka tomu dynamický. Čiastočne je za to zodpovedný aj spôsob, akým je prezentovaná hlavná línia – podobne ako to niekedy býva v prológu som si najskôr prečítala, kam sa Mia dostala a potom som sa striedavo v spomienkových kapitolách dozvedela, ako presne sa to stalo.

Takto vyzerala prvá tretina knihy. To zabezpečilo, že som zúrivo otáčala jednotlivé stránky a navyše to správnym spôsobom nakoplo gradáciu deja, ktorá sa niekedy až lenivo a veľmi pomaly stupňovala v jednotlivých kapitolách. V poslednej štvrtine, keď gradácia dosiahla najvyšší vrchol, som vyslovene nedýchala a ako v tranze čítala záver, ktorý ma dokonale odrovnal, obral ma o dych a v niektorých momentoch ma dokonca aj prekvapil.

Pretože akokoľvek krvavo to vyzerá na prvý pohľad, táto kniha nie je len o pomste, ale má aj istú hĺbku, keď je Mia nútená premýšľať, či je jej pomsta taká dôležitá a či ju pácha z tých správnych dôvodov. A či by niekedy nebolo lepšie skloniť tvrdohlavú hlavu a priznať, že v podstate ešte stále nič nevie a jej konanie je motivované vykonštruovanými dôvodmi a svoju energiu by mohla využiť pri pátraní po pôvode svojich vlastných schopností.

Godsgrave je vskutku delikátne temným pokračovaním nemenej temnej série. Tam, kde Nevernight slúžilo na predstavenie sveta, jeho fungovania a na predstavenie kľúčových hráčov, tam Godsgrave hladko nadväzuje na príbeh a udáva jeho smerovanie. Mia ako postava prešla už dlhú cestu, zmenila sa a dokonca svojim spôsobom aj vyrástla, hoci ju čaká ešte veľa zakopnutí. Jej príbeh je surový, krvavý a hlavne reálny vďaka Miinému prežívaniu, vďaka jej ťažkostiam a zaváhaniam.

Okrem samotných emócií a bojových sekvencií je celkom obyčajný dej podaný vcelku rafinovaným spôsobom, keď sa najskôr v prvej kapitole dozviem, kam sa Mia dostala a potom v každej druhej nasledujúcej kapitole spoznávam dôvody, ktoré ju tam doviedli. Vďaka tomu je dej postupne gradovaný, až nakoniec vybuchne v ostrých farbách a krvi a predstaví mi naozaj vražedný epický koniec hneď s niekoľkými prekvapeniami, z ktorých len niektoré sa dali predvídať.

Táto kniha je teda ukážkou toho, ako autor dokáže brilantne pracovať nielen so svojim svetom, ale aj s postavami a ako vďaka surovosti, krvi, psychológii a morálnosti dokáže manipulovať so svojim čitateľom, až z neho nakoniec neostane nič, len užialené fascinované a možno aj mierne znechutené klbko túžiace po pokračovaní.