Odpoveď je v minulosti | The Astonishing Colour of After

Autor: Emily X. R. Pan

Názov: The Astonishing Colour of After
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.17

Leigh Chen Sanders is absolutely certain about one thing: When her mother died by suicide, she turned into a bird.
Leigh, who is half Asian and half white, travels to Taiwan to meet her maternal grandparents for the first time. There, she is determined to find her mother, the bird. In her search, she winds up chasing after ghosts, uncovering family secrets, and forging a new relationship with her grandparents. And as she grieves, she must try to reconcile the fact that on the same day she kissed her best friend and longtime secret crush, Axel, her mother was taking her own life.
Alternating between real and magic, past and present, friendship and romance, hope and despair, The Astonishing Color of After is a novel about finding oneself through family history, art, grief, and love. 

“We're not lost. We're just headed somewhere different.” 

Emily X. R. Pan je debutujúca americká spisovateľka taiwanského pôvodu. Známa sa stala aj vďaka tomu, že sa jej kniha prebojovala do užšieho výberu v ankete Goodreads Awards, kde dokonca zahviezdila hneď v dvoch kategóriách. Vo svojej knihe vychádza priamo z taiwanskej kultúry, ktorú spracováva v štýle magického realizmu. A ako sa sama priznala, táto kniha čiastočne mapuje aj jej vlastnú skúsenosť so stratou blízkej osoby, ktorá spáchala samovraždu.

Knihy o vyrovnávaní sa s náhlym úmrtím niekoho blízkeho sú stále veľmi frekventované. Väčšinou sú však takéto knihy, predovšetkým tie určené pre mladších čitateľov, spojené s hľadaním lásky a sú napísané v štýle „zamiluj sa a tvoja bolesť sa zázračne vylieči“. Výnimkou sú potom knihy, ktoré nič nezastierajú a dovoľujú postavám vidieť, že jestvuje aj niečo po strate blízkeho. Táto kniha je jednou z nich.

Hlavná hrdinka Leigh je dcérou amerického otca a taiwanskej matky. Hoci má len dvoch blízkych priateľov, necíti sa sama alebo opustená a ak áno, utieka sa k svojmu umeniu. Jediný problém má s tým, že vďaka iným črtám tváre ju ostatní považujú za čosi exotické, čo jej je nesmierne nepríjemné, nakoľko cíti, že nevie úplne zapadnúť do svojej komunity. Okrem toho ju však výraznejšie problémy netrápia. Možno len to, že práve pobozkala svojho najlepšieho priateľa a nevie, či to bolo správne alebo nie.

Aspoň takto to vyzerá na začiatku knihy. Hneď o pár strán neskôr sa však ukáže, že Leigh toho v živote má prežiť omnoho viac. Keď prišla domov zistila totiž, že jej matka je mŕtva – spáchala samovraždu. A od toho momentu sa jej život otočí doslova hore nohami. Nedokáže sa vyrovnať s každodenným životom, nevie sa rozprávať so svojimi priateľmi, nedokáže komunikovať ani s otcom. Okrem toho však do jej život ovplyvní ešte niečo – poznanie, že jej matka úplne nezmizla z tohto sveta. Premenila sa totiž na veľkého červeného vtáka a snaží sa Leigh naznačiť, že by sa mala vybrať na cestu do Taiwanu. Kde doteraz žijú jej starý rodičia, ktorých však nikdy predtým nevidela.

Magický realizmus je v súčasnej dobe snáď ešte obľúbenejší ako predtým. Mnohí začínajúci autori si zvolia práve tento žáner, avšak nie vždy sa im úplne darí naplniť predpoklady tohto žánru. Emily X. R. Pan sa rozhodla vytvoriť z mágie nielen kulisy, ale naplniť ňou celý svoje príbeh, čím dokonale podporila jeho miestami podivnú atmosféru a hlavne ma prinútila vďaka tom mnohé vnemy skutočne prežiť. Podobne ako Leigh, ktorá si musí spomenúť na svoju matku a vidieť nielen to, aká bola, ale aj prečo taká bola.

K Leigh sa dostanú akési záhadné vonné tyčinky. Keď jednu z nich zapáli, stane sa svedkom starej spomienky, ktorá nikdy nepatrí jej, hoci v niektorých vystupuje. Vďaka nim má možnosť Leigh skutočne pochopiť, aká jej matka bola a môže si priznať, čo celý čas mala pred očami a odmietala to vidieť – teda to, že jej matka trpela depresiou a boj s ňou viac prehrávala ako vyhrávala.

“Once upon a time we were the standard colors of a rainbow, cheery and certain of ourselves. At some point, we all began to stumble into the in-betweens, the murky colors made dark and complicated by resentment and quiet anger. At some point, my mother slid so off track she sank into hues of gray, a world drawn only in shadows.” 

Dej tejto knihy je veľmi jednoduchý a väčšinou veľmi lineárny. Jeho hlavným zámerom nie je vyvolať nejakú akciu alebo ma ohúriť nesmiernou dynamikou. Nie sú tu nijaké nečakané zvraty, hoci minimálne dve prekvapenia sa v knihe ukryli. Avšak tie majú skôr za úlohu dokresliť osobnosť Leighinej mŕtvej matky. Tú som mohla spoznať skutočne až v pomyslenej intímnej úrovni. V rovnakom rozmere som spoznala aj Leigh, hoci niektoré postavy pre mňa ostali záhadou a ak som aj čítala o ich povahách alebo činoch, bolo to len preto, aby dokreslili práve osobnosť Leigh alebo jej matky.

V jednotlivých kapitolách sa toho teda nedialo príliš veľa, dej samotný sa síce posúval vpred, avšak čo sa týka akcie, skôr stagnoval. Napriek tomu som nikdy nemala pocit, že ma kniha nudí, nakoľko na nej bolo dôležité čosi iné – práve to prežívanie a vyrovnávanie sa so smrťou blízkeho. Pochopenie jeho bolesti a uvedomenie si, že mu možno už nebolo možné pomôcť. Táto kniha teda mala byť citlivou výpoveďou o hľadaní odpovedí na nevyslovené otázky, pričom pátranie uľahčili práve prvky magického realizmu a prítomnosť niečoho prekvapivého a nečakaného.

The Astonishing Colour of After je knihou, ktorá spracováva pomerne ohranú tému – vyrovnávanie sa so smrťou blízkeho. Avšak autorka sa tento príbeh snažila ozvláštniť exotickým prvkami. Leigh je mladá stredoškoláčka, avšak ako dcéra amerického otca a taiwanskej matky úplne nezapadá. Ani doma v Amerike, ani v Taiwane. Vďaka ceste Leigh za spomienkami som mala možnosť spoznať nielen inú kultúru, ale aj úplne odlišný spôsob myslenia, čo v príbehu vytvorilo istú exotickosť. Niečo, čo je pre nás vzdialené a zároveň fascinujúce. Kvôli absencii akčnejšie ladeného deja som si mohla naplno vychutnať všetky malé detaily.

Zo všetkého najviac som mala možnosť do najmenších podrobnosti preskúmať nielen hlavnú hrdinku, ale aj jej matku. Skrz jednotlivé spomienky, ktoré striedavo patrili Leigh a niekomu inému, som videla jej bolesť, jej zápas a mohla som pochopiť, prečo sa rozhodla nakoniec svoj život ukončiť. Čo bolo vlastne zámerom tejto knihy – predstaviť neprítomnú postavu v celej hĺbke, so všetkými prednosťami i chybami, aby som vďaka tomu mohla pochopiť jej motiváciu. To isté dostala za úlohu aj Leigh, aby sa tak mohla vyrovnať so smrťou svojej matky.

Tento pomaly plynúci príbeh ma dokonale očaril štýlom, akým bol napísaný. Prekvapil ma hĺbkou citov, ktoré vo mne prebudil. Zaujal ma svoju nápaditosťou a príjemne mi pohladil dušu prvkami magického realizmu, ktorý do deja priniesol záhadný prvok a neskôr aj prekvapivý zvrat. Na prvý pohľad nevýrazný a možno aj nie veľmi akčne pôsobiaci príbeh si ma úplne získal, prinútil ma nad všeličím sa zamyslieť a keď som dočítala poslednú stránku, pomyslela som si len „áno, táto kniha si môj čas rozhodne zaslúžila“. A rozhodne sa k nej vrátim, aby som mohla preskúmať jej ďalšie a ďalšie vrstvy.