SlavCon 2019

Písanie reportov ma neskonale baví, aj keď mám tendenciu písať o tých istých podujatiach. Každý ročník je totiž špecifický a vždy ma zaujme niečo iné, o čom sa rozhodnem písať, ale nakoniec sa to aj tak zvrhne na moje presviedčanie ďalších ľudí, aby dané podujatie navštívili. Takže ak ste ešte neboli na SlavCone – na čo ešte čakáte?

Posledný aprílový víkend sa aj tento rok niesol na vlnách fantasy, sci-fi a hororu. Áno, uhádli ste, aj tento rok som sa zúčastnila SlavConu a keďže som tam teraz bola už štvrtý raz po sebe, dalo by sa hovoriť o tradícii. Hoci oproti minulému roku sa toho opäť mnoho zmenilo, stále som sa zúčastnila toho istého úžasného podujatia. Hoci aj tento rok bolo v iných priestoroch – prvý rok som navštívila Petržalku, nasledujúce dva roky sme sa ocitli v Dúbravke a tento rok dokonca na akademickej pôde jednej z fakúlt bratislavskej univerzity.

Aby som bola úprimná, zmena priestorov ma síce zarazila, ale nemôžem tvrdiť, že som tým bola sklamaná. Dosť som sa tešila. Až kým som nevošla dovnútra a neuvedomila si, aké je to miesto iné. Určite je to krásny a moderný priestor, no takisto dosť veľký, čo vo mne vyvolalo mierne obavy.

zapožičané z FB SlavConu

Tí, ktorí ste niekedy boli na SlavCone, mi asi dáte za pravdu, že tento festival bol vždy taký menší, komornejší a o to viac som mala pocit, akoby som išla na pivo s kamarátmi. Keď som sa však prechádzala po chodbe tohto priestoru a dokonca som počula ozvenu vlastných krokov, mala som na chvíľu pocit, že toto podujatie sa mení na niečo iné, na čo som nebola pripravená. Ale opäť sa ukázalo, že som len zbytočne paranoidná a premýšľam nad somarinami, ktoré by som ani riešiť nemusela.

Každý ročník, ktorého som sa zúčastnila, bol niečím iný. Nielen tým, že bol iný program a vystúpili iní prednášajúci a preberali sa iné témy, ale aj samotná tvár festivalu sa zmenila. Do organizačného tímu pribudli iní ľudia a tí priniesli nové nápady a zaujímavé zmeny, na ktoré som sa tešila. Okrem prednášok, diskusií a workshopov tak pribudli aj VIP hostia a celá nová línia „future Earth“, ktorej som sa tento rok vlastne ani raz nezúčastnila, čo je až zarážajúce a tak trochu sa za to hanbím, pretože niektoré témy boli naozaj zaujímavé. Ale tak vlastne rozpoznáte dobrý festival – že jeho program je taký úžasný a plný, že ak by ste ho chceli vidieť celý, museli by ste Hermione ukradnú časovrat a výdatne ním otáčať celé tri dni.

Keďže boli priestory väčšie, takisto mohlo súbežne prebiehať ešte oveľa viac zaujímavých prednášok / besied / workshopov / programov, čo rozhodne poteší. Pretože festival je vďaka tomu väčší, ale zase na druhej strane jeho atmosféra sa nemaní. Keď som v roku 2016 zavítala na tento festival prvýkrát, tešilo ma, koľko priateľských ľudí som stretla. Medzi všetkými tými nadšencami a geekmi som sa jednoducho cítila ako doma.

zapožičané z FB SlavConu

Nemusela som vysvetľovať žiadne narážky alebo vtipy, skrátka som sa len rozprávala o obľúbených knihách a filmoch a seriáloch s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi (a takisto som zistila, aké úžasne nepohodlné je spať na karimatke na tvrdej podlahe v telocvični, ale aj to patrí k čaru tohto festivalu). Takže hoci tento rok boli prednášky v klimatizovaných miestnostiach, v ktorých som musela sedieť na nepohodlných tvrdých školských stoličkách (nič nepripomenie školu tak kruto ako tvrdé stoličky, preto si budúci rok beriem vankúšik alebo rovno aj dva) a navyše v areáli, kde by som sa bez GPS rozhodne stratila – napriek tomu všetkému podstata festivalu ostala rovnaká, čo ma nesmierne teší.

Srdcom SlavConu stále ostáva stretnutie priateľov a nadšencov popkultúry, kde sa zrazu môžete dať do reči s úplne neznámymi ľuďmi. Miesto, kde sa len tak zo zvedavosti rozhodnete zúčastniť kvízu o niečom, o čom toho ani veľa neviete, ale napriek tomu sa dáte dokopy s týmito totálne random ľuďmi a skvele sa zabavíte. O tomto je SlavCon a ľutujem všetkých, ktorí niečo podobné ešte ani raz nezažili.

Lebo kde inde by ste sa chceli dozvedieť o tom, ako prebieha korektúra pripravovaných titulov, ako si vydavateľstvá vyberajú prekladateľov, no tiež čo má spoločné krava a severskí bohovia a ako sa dá zapadnúť do „tuli“ vakov a zmeškať časť programu. SlavCon je dôkazom toho, že dobrovoľne strávite dvanásť hodín v budove školy, budete sa tam úžasne baviť a ešte vám bude aj ľúto, že odtiaľ musíte odísť. A vďaka tomu všetkému sa dozviete napríklad aj to, ako znie Draco Malfoy po tom, ako prešiel pubertou a že jeho civilnu tvár je náročné zlúčiť s tou, ktorú ste videli na obrazovke.

S malou dušičkou ale priznávam, že hoci je na festivale vždy hneď niekoľko zaujímavých workshopov, ja som sa doteraz zúčastnila asi len jedného, keď som s imaginárnym mečom predstierala výpady, ale to bolo pred tromi rokmi. Odvtedy nič a pritom musí byť určite zábavné vyrábať elfské koruny alebo motané bábiky, či dokonca keramiku. A to nehovorím o LARP-och, na ktoré som tento rok bola veľmi intenzívne pozývaná, dokonca s prísľubom možnej budúcej kariéry.

Takisto zahanbene priznávam, že hoci som minulý rok sľubovala, ako aj tento rok budem prednášať, nakoniec k tomu nedošlo. Skrátka som lenivá a nechcelo sa mi nič dávať dokopy, hoci teraz si to vyčítam, pretože by som si to určite užila rovnako ako minulý rok a tentoraz by som možno bola aj oveľa menej nervózna. Takisto som si ešte nevyrobila kostým, ktorý som sľubovala vyrobiť ešte pred dvomi rokmi.

Z čoho mi vychádza, že som neskutočne lenivá a okrem toho tak trochu aj klamárka, ale snáď sa v tom zlepším. Napísať prednášku nie je problém, námetov mám hneď niekoľko. Stačí sa len rozhodnúť. Problémom bude ten kostým. (Hoci som si istá, že by som nakoniec mamu presvedčila, aby mi dala kurzy šitia na stoji, aby som mohla skončiť s prešitými prstami.) Snáď sa mi niečo podarí dať dokopy. Ale budem musieť presvedčiť aspoň jednu kamarátku, nech sa ku mne pridá pri výrobe kostýmu. Potom sa už nebudem môcť vyhovárať už ani neviem na čo.

Skrátka, SlavCon bol opäť úžasný a to aj napriek tomu, že som sa na chvíľu obávala tých nových priestorov a novej programovej línie a ďalších zmien. Ak niečo, tak organizátori dokázali akurát tak to, že sa každým rokom dokážu zlepšovať a už teraz sa neviem dočkať toho, čo prinesie budúci ročník. Len mám pocit, že dovtedy sa zúčastním aj iných conov, pretože keď som odchádzala v nedeľu po poslednej prednáške, bolo mi naozaj smutno. Čo je v konečnom dôsledku len dôkaz toho, že som sa úžasne bavila.

Na záver vám sem ešte pridávam video jednej veľmi otravnej a chytľavej pesničky, ktorú sme si vypočuli asi trikrát v rámci jednej prednášky (o starších filmoch natočených na motívy Pána prsteňov) a odvtedy ju  nemôžem dostať z hlavy. Ak sa vám stane to isté, absolútne mi nemusíte ďakovať. 

Koho som mohla vidieť tento rok na SlavCone?

A koho uvidím ten budúci?