Minirecenzie #9: 3x klasiky (2x fantasy, sci-fi)

V poslednom čase som urobila hneď niekoľko čitateľských rozhodnutí a medzi nimi jedno naozaj kľúčové – povedala som si totiž, že budem čítať len knihy, ktoré naozaj čítať chcem a nie tie, o ktorých si myslím, že by som ich mala čítať. Čo znamená, že sa mi konečne podarilo dostať k čítaniu kníh, ktoré som roky odkladala...

Roger Zelazny – Devět princů Amberu (Tajemný Amber #1)

Kľúčové slová: Strata pamäti. Boj o trón. Svet plný mágie.

Prvý diel päťdielneho cyklu, ktorý sa stal v istých kruhoch naozaj legendárny. Táto kniha prvýkrát vyšla pred päťdesiatimi rokmi a odvtedy sa dočkala niekoľkých edícií a reedícií a relatívne nedávno aj prvého slovenského vydania.

Dej tejto pomerne útlej knižočky sa sústreďuje na Corwina, jedného z princov legendárneho Amberu, ktorý sa prebúdza na Zemi po očividnej nehode a nepamätá si, kto je a ako sa tam dostal. Má len nejasné spomienky na to, čo sa stalo, avšak vie, že ktokoľvek sa postaral o jeho momentálny stav, zaplatí za to. A tak sa vydáva na cestu. Osobne ma nesmierne bavilo, akým spôsobom sa postavy medzi sebou rozprávali – Corwin chcel za každú cenu zakryť, že absolútne netuší, o čom sa práve s ktoroukoľvek osobu rozpráva, takže zvolil cestu všeobecných a nič nehovoriacich odpovedí a mňa to fakt bavilo. Pretože vďaka tomu dej získal aj trošku humorný prvok. Tiež ma bavila fantázia, s ktorou autor vytvoril svoj svet. Všetky tie magické pravidlá a obmedzenia, spôsob cestovania, ale napríklad aj využívanie rôznych tromfov, ktoré dotyčný môže získať vďaka balíčku čarodejných kariet. To všetko ma zaujalo a niektoré prvky boli pre mňa absolútne originálne, nakoľko som sa s nimi doteraz nestretla v žiadnej ďalšej knihe alebo sérii. Dej pol pomerne svižný, s výnimkou niektorých trošku zbytočných z stavení, ale inak plynul dosť dobre. Nalákal ma na čítanie pokračovaní a som zvedavá, čo sa bude diať ďalej. Teda chápem, prečo je táto kniha považovaná za klasiku. Nerozumiem však tomu, prečo je táto séria tak málo známa.

Douglas Adams – Stopárov sprievodca galaxiou (Stopárov sprievodca #1)

Kľúčové slová: Spoločenská satira. Situačná komédia. Sci-fi dobrodružstvo.

Kniha, ktorá prvýkrát vyšla pred zhruba štyridsaťjeden rokmi a odvtedy baví publikum svojou otvorenou humornosťou, ale aj podivínstvom, nakoľko sa o nej hovorí, že je prvým dielom päťdielnej trilógie.

Aj v tomto prípade ide o pomerne útlu knižku, ktorá ma absolútne pohltila. Hlavne dobrodružstvo Arthura, ktorý sa v poslednej sekunde pred zničením Zeme ocitne na mimozemskej lodi, vďaka čomu utečie a jeho život sa premení na nekončiacu tragikomédiu. Autorov štýl je veľmi chytľavý a predovšetkým nadnesený a hlavne humorný, takže som sa vyslovene usmievala alebo smiala väčšinu času. Do svojej knihy vložil veľa fantázie a hoci sa väčšinu deja odohráva vo vesmírne, nemyslím si, že je to až také kľúčové. Pretože táto kniha je predovšetkým kritikou spoločnosti a opisom toho, akí dokážu byť ľudia malicherní v tom, čo robia a prečo. Našťastie to robí tak nadnesene, že si len málokto tú kritiku uvedomí až na takej úrovni, že by ho to mohlo uraziť. Skrátka je to hlavne situačná komédia s legendárnymi hláškami a ešte legendárnejšími prvkami, ako napríklad použitie uterákov alebo čarovné číslo 42. Takže rozumiem tomu, prečo je kniha taká obľúbená a osobne fakt netuším, prečo som s jej čítaním tak dlho váhala. Je to svižné, zábavné a vysoko návykové, navyše plné občas absolútnych absurdností, ktoré vyslovene žeriem.

Arthur Golden – Pamäti gejše

Kľúčové slová: Sila prekonávať prekážky. Vytrvalosť. Ochota obetovať sa.

Kniha prvýkrát vyšla pred necelým dvadsiatimi tromi rokmi, takže hoci je považovaná za klasiku, ide skôr o novodobejší príbeh, avšak aj tak si zaslúži pozornosť a lásku čitateľov.

Príbeh Čijo, dievčatka, ktoré bojuje s okolnosťami a i svojim osudom, no nakoniec sa stane obdivovanou gejšou, pre mňa nie je novinkou, nakoľko ho nečítala prvý raz. V skutočnosti som mala to potešenie čítať ho už asi tretí alebo štvrtý raz, ale vždy sa mi do rúk dostal v úplne inom období môjho života, čiže som ho za každým aj inak vnímala. Vo svojej podstate som knihu najdlhšie oceňovala za to, že bola takou skvelou exkurziou do kultúry, ktorá je taká odlišná od tej našej. Vďaka tomu bola exotická, no hlavne poučná a nesmierne iná. Teraz si ju však vážim aj pre niečo iné – pre silu žien, o ktorej tak dlho a podrobne rozpráva. Pričom nejde o nejaké veľké revolúcie, ale schopnosť prijať svoj osud a nastaviť mu tvár. Ísť ďalej, aj keď vás všetci odpísali a hlavne byť schopný obetovať sa nielen pre druhých, ale najmä pre seba. Veru, v tejto knihe som našla veľa inšpiratívnych myšlienok a udalostí, ktoré ma len utvrdili v tom, aká je táto kniha dôležitá. Takže je oslavovaná právom a ja sa teším, že som sa k nej mohla vrátiť.

Zaujala vás niektorá z kníh? Alebo ste niektorú už čítali?