Štyri tvrdenia o čítaní a knihách, ktorými si zbytočne komplikujeme život

Čítanie je mojím koníčkom dlhé roky a tie posledné dokonca aj práca. Za ten čas som si stihla všeličo všimnúť a dostali sa ku mne aj rôzne tvrdenia, ktoré ma nútia niekedy zodvihnúť obočie – nehovoriac o tom, že som niektoré z nich aj sama niekedy vyslovila. Ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že sú to len hlúposti, ktorými si zbytočne komplikujeme život – akoby aj bez toho nebol dosť komplikovaný. Tak som sa rozhodla niektoré z nich spísať, lebo... lebo prečo vlastne nie?

„Prečítam príliš málo kníh“

Toto som počula toľkokrát, že mi z toho miestami už aj krvácajú uši. Hlavne som sa s tým stretla v súvislosti s vysvetlením, prečo sa ten a ten človek nepovažuje za knihomoľa – akoby na radosť z čítania malo vplyv niečo také obyčajné ako počet prečítaných kníh. Podľa mňa nezáleží na tom, či ročne prečítate dve knihy alebo tristo, hlavne, že vás to baví. Osobne si tiež myslím, že podobne skreslená predstava – nečítam dostatok kníh, nie som čitateľ – tiež súvisí s rôznymi čitateľskými výzvami.

Niekto si stanoví výzvu na dvadsať kníh, niekto na štyristo, a občas sa tomu dvadsaťknihovému čitateľovi zdá, že nerobí dosť pre to, aby všetkým ukázal svoju vášeň. Asi sa riadi pravidlom, že čím viac kníh, tým väčšia láska. (Ako napodobeniny, v ktorých čím viac pásikov, tým viac adidas.) Poviem vám, je to hlúposť. To, že niekto prečíta menej alebo viac kníh nevypovedá o láske ku knihám, ale možno o tom, že niekto číta pomalšie, niekto rýchlejšie alebo niekto skrátka len má viac povinností a na čítanie mu už neostane dosť času. Ale vo výsledku platí jediné – mali by sme sa prestať pozerať na počet prečítaných kníh a miesto toho by sme sa mali tešiť z čítania. Veď predsa to je podstatou čítania, no nie? Schopnosť užiť si to, čo čítame.

„Nevlastním dostatok kníh“

Zbieranie kníh je pre niektorých ľudí naozaj dôležitejšie ako čítanie samotné. Ale nikdy som si nemyslela, že by počet vlastnených kníh z niekoho automaticky robil vášnivejšieho alebo nebodaj lepšieho čitateľa. Veď preto máme knižnice, aby sme nemuseli vlastniť všetky knihy, ktoré chceme prečítať, lebo nie vždy sa nám tá kniha musí páčiť natoľko, aby sme sa k nej ešte niekedy chceli vrátiť – a to nehovorím o ľuďoch, ktorí zo zásady žiadne knihy nečítajú viackrát.

Chápem, že v minulosti boli obsiahle knižnice znamením prestíže. Pretože knihy boli luxusným tovarom a tým, že šľachta dokázala nazhromaždiť také rozsiahle zbierky, vlastne len ostatným dávala najavo, že je bohatšia a môže si niečo podobné dovoliť. Čo ale neznamenalo, že by šľachtici radi čítali, pretože knihy pre nich boli to isté ako krásny nábytok alebo pestrofarebné koberce – len doplnkom. A keďže podobné hromadenie kníh kvôli prestíži je už prežitkom, nakoľko knihy už nie sú až takým luxusným tovarom, nemali by sme prekonať aj myšlienku, že len ten, kto vlastní stovky kníh, je skutočný čitateľ?

„Nečítam tie správne knihy“

Ľudia, ktorí sa vám niekedy budú snažiť takým či onakým spôsobom naznačiť, že podľa nich nečítate tie správne knihy, sú v skutočnosti vaši nepriatelia. Pretože sa vám tým snažia povedať, že svoj knižný vkus považujú za nadradený tomu vášmu a tým pádom sa mu musíte prispôsobiť. Lenže nežijeme v príkazovej spoločnosti a každému sa môže páčiť niečo iné. Preto existuje toľko žánrov a ešte viac autorov, ktorí v nich píšu. Pretože každý má inú fantáziu a príde s niečím iným. A rovnako to platí aj pri čitateľskom názore – to, čo iný považuje za podradné, niekto iný môže považovať za hodnotné a rád si to prečíta.

Ja sa napríklad pozriem na kamarátku, ktorá rada číta klasiky a poviem si, že ju to baví a niektoré kúsky by nemuseli byť až také zlé, ale mňa až tak nebaví starý štýl, ktorým sú písané, takže väčšinu z nich nikdy nebudem čítať. Tak isto ako by sa ona mohla pozrieť na zoznam mojich fantasy kníh a povedala by si, že niektoré z nich síce vyzerajú dobre, ale nie je to žáner, ktorý ju baví. A to je v poriadku. Sto ľudí má sto chutí a to, čo sa páči mne, nemusí sa páčiť niekomu inému. Takže nie, neexistuje niečo také ako správne alebo nesprávne knihy. Len zadubení ľudia presvedčení o svojej pravde a tých vo svojom živote naozaj nikto z nás nepotrebuje – a preto sme nimi obklopení viac, než by bolo zdravé.

„Tú knihu som nikdy nečítal/a“

Ruku na srdce, väčšina študentov pravidelne tvrdí že tú alebo onakú knihu zo zoznamu povinného čítania skutočne čítali, pričom ju nevideli ani z rýchlika a radšej si prečítali obsah, a pri odpovedi potom dúfajú, že sa vyučujúci neopýta takú kravinu ako na čom presne sa to obesila Antigona. (Pre tých zvedavých, tuším to bola svadobná šnúrka, žiadne lano, závoje alebo reťaze.) Aj ja som to často tvrdila a nikdy sa nepriznala, ale zase na druhej strane som sa priznala, keď som niektorú knihu z toho povinného čítania prečítala a potom sa s ostatnými podelila o detaily.

V poslednom čase mám ale pocit, že sa niektorí ľudia predháňajú v tvrdeniach, koľko prečítaných kníh v skutočnosti nikdy nedržali v rukách. Osobne tomu nerozumiem. Áno, pred rokmi som aj ja čítala všakovaké divné hrôzy. Napríklad ma veľmi dlho bavilo čítať erotické knihy o mimozemšťanoch, ktorých by som sa v súčasnosti nedotkla ani dvadsaťmetrovou tyčou, ale vtedy ma bavili. Rovnako ako som prečítala Twilight a dve posledné knihy zo série o päťdesiatich odtieňoch čohokoľvek, čo bolo v názvoch tých kníh. Okrem toho som prečítala rôzne iné knihy, ktoré by som v súčasnosti ani neotvorila, ale predsa len mi niečo dali – pomohli ma formovať ako čitateľa a pomohli mi zistiť, čo sa mi páči a čo nie. Prečo sa potom tváriť, že som ich nečítala? Veď je to zbytočné plytvanie energiou, ktorú by som mohla investovať napríklad do ďalšieho čítania.

(Okrem toho tiež verím, že podobné zamlčiavanie prečítaných kníh súvisí s názormi typu „ak si čítal túto a túto knihu, tak si takýto a takýto“, čo je vlastne predchádzajúci bod napísaný inými slovami. Takže opakujem – ľudia, ktorí sa vám snažia povedať, že ich názor je dôležitejší ako ten váš, a že len oni majú pravdu, nie sú vaši priatelia a nepočúvajte ich. Toľko negatívnosti nepotrebuje nikto.)

Čo vy a tvrdenia o čítaní? Skomplikovali ste si niekedy život niektorým z tých vyššie uvedených? Alebo si ho komplikujete inými tvrdeniami?