Hor sa na draka! | The Last Namsara

Autor: Kristen Ciccarelli

Názov: The Last Namsara (čes. Poslední Namsara)
Séria: Iskari (čes. Iskari)
Diel: prvý
Slovenské alebo české vydanie: Alpress, 2018 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.21

In the beginning, there was the Namsara: the child of sky and spirit, who carried love and laughter wherever he went. But where there is light, there must be darkness—and so there was also the Iskari. The child of blood and moonlight. The destroyer. The death-bringer.
These are the legends that Asha, daughter of the king of Firgaard, has grown up learning in hushed whispers, drawn to the forbidden figures of the past. But it isn’t until she becomes the fiercest, most feared dragon slayer in the land that she takes on the role of the next Iskari—a lonely destiny that leaves her feeling more like a weapon than a girl.
Asha conquers each dragon and brings its head to the king, but no kill can free her from the shackles that await at home: her betrothal to the cruel commandant, a man who holds the truth about her nature in his palm. When she’s offered the chance to gain her freedom in exchange for the life of the most powerful dragon in Firgaard, she finds that there may be more truth to the ancient stories than she ever could have expected.

“Iskari let others define her because she thought she didn't have a choice. Because she thought she was alone and unloved.”

Kristen Ciccarelli je debutujúca autorka, ktorá si získala pozornosť aj vďaka tomu, že jej kniha sa objavila v jednom z predplatných knižných boxov, konkrétne vo FairyLoote. Tento príbeh však začala písať dávno predtým a priznáva, že pri jeho písaní bola ovplyvnená silnými ženskými hrdinkami akými sú Mulan, Eowyn alebo Xena. Inšpirácia je pri písaní veľmi dôležitá a niekedy predstavuje ten kľúčový faktor, ktorý príbeh dokáže premeniť na čosi odlišné a fascinujúce.

Draci sú veľmi obľúbené bytosti. Hoci po sláve Eragona im už málokto venoval toľko pozornosti, koľko by si možno zaslúžili. Preto bola pre mňa táto kniha ako závan čerstvého vzduchu. Navyše anotácia sľubovala aj drsnú hrdinku, ktorá sa len tak niečoho nezľakne. Asha však bola oveľa zložitejšia.

Ako osemročná prežila naozaj zdrvujúcu tragédiu, kvôli ktorej sa stala persona non grata v celom kráľovstve. Namiesto toho, aby ju to však položilo na kolená, rozhodla sa prijať otcov návrh sa premenila samu seba na nebezpečnú zbraň, ktorá dokáže zabiť akéhokoľvek draka. Zatiaľ čo to nevrhá príliš dobré svetlo na jej otca a jeho výchovné postupy, mení to Ashu na celkom iný druh hrdinky.

Je silná, odvážna a naozaj schopná, no napriek tomu je aj neistá a nešťastná z toho, ako ju vnímajú ostatní. Aj vďaka tomu sa v mojich očiach premenila na neskutočne sympatickú hrdinku, ktorá bola správnym spôsobom ľudská. Navyše mala ešte jednu kvalitu – jej charakter nádherne zapadol do prostredia, ktoré mi Kristen Ciccarelli predstavovala.

Svoj svet premyslela do najmenšieho detailu. Síce v knihe chýba mapa, ale aj napriek tomu som stále vedela, kde sa zhruba odohráva dej. Stvorila svet, vdýchla mu život a nezabudla ani na históriu. Tú mi približovala prostredníctvom starých príbehov, ktorých rozprávanie bolo podľa kráľa zločinom.

Tým pádom vývoj deja vlastne nič nespomaľovalo, pretože jednotlivé odbočky do minulosti len zvyšovali celkovú dynamiku. Kniha teda neustále mala čo ponúknuť. Dej bol bohatý na zvraty a zaujímavé udalosti, nič v ňom nebolo navyše. Vďaka miestami vražednému tempu postavy museli reagovať naozaj rýchlo, čo ich ovplyvňovalo a posúvalo rôznymi smermi.

“Then may Death send his worst. Cold to freeze the love in my heart. Fire to burn my memories to ash. Wind to force me through the gates. Time to wear my loyalty away. I'll wait for you at Death's gate.” 

Asha bola zároveň rozprávačka, takže prešla asi najdlhšiu cestu. Ovplyvňovala ju hlavne výchova a klamstvá, ktoré jej odmalička tlačili do hlavy. Zmeny, ktorými prechádzala, boli naozaj veľké a niekedy to pre ňu bolo ťažké. Jej vnútorný boj ma bavil o to viac, že sa vďaka nemu ukazoval, aký veľký potenciál v sebe skrýva. A nielen ona. Podobnými zmenami si prešli aj iné postavy, ktoré krásne dotvárali kolorit jednotlivých udalostí.

Tie boli surové, bez prikrášľovania a niekedy aj krvavé a kruté, a však vďaka tomu len rozprávanie získavalo na reálnosti a prostredie dostalo istú ostrú črtu. Keď žijete v krajine ovládanej surovým kráľom, ktorý zo svojich nepriateľov urobil otrokov, asi nemôžete čakať, že rozprávanie bude plné dúh a ružovučkých jednorožcov. Hoci je táto kniha dielom fantastiky, má v sebe reálnosť, akú niekedy nenájdem ani v príbehoch inšpirovaných skutočnými udalosťami. Dej bol dynamický, napätie narastalo, ale keby bol koniec o niečo viac rozpísaný, bolo by to úplne dokonalé.

The Last Namsara je kniha, ktorá má čo ponúknuť. Hlavná hrdinka Asha je rozumná, odvážna, no zároveň je krásne ľudsky neistá a plná obáv. Sprevádza nás udalosťami tejto knihy a vďaka nej zažívame občas naozaj nebezpečné dobrodružstvá. Asha totiž vo voľnom čase zabíja drakov, pretože si myslí, že je to jediný spôsob, ako sa očistiť v očiach obyvateľov mesta, ktorí ju považujú za monštrum.

Už len tento námet by stačil, aby bola kniha zaujímavá, ale Kristen Ciccarelli sa tu nezastavila. Rozvíjala svoj svet ďalej. Vdýchla mu život, napísala jeho históriu a tú prezentuje skrz staré príbehy. Tento nie až tak často používaný spôsob zaručil, že dej nestrácal na dynamickosti a stále sa v ňom niečo dialo. Niekedy to boli len dôležité rozhovory, inokedy tvrdý boj, no napriek tomu nikdy rozprávanie nestagnovalo. Samotné opisovanie udalostí bolo priamočiare, Kristen sa neštítila prelievať krv a byť niekedy až surová k svojim postavám.

Vďaka tomu kniha získala realistický podtón a mňa bavila o to viac. V konečnom dôsledku vznikol príbeh, ktorý bol dokonale vyvážený po všetkých stránkach, ponúkol mi priestor na zamyslenie, emócie, zaujímavé postavy, napäté situácie, akciu a niekedy naozaj prekvapivé zvraty. Iste, kniha nebola úplne dokonalá a v niektorých miestach, napríklad v záverečnej tretine, sa to prejavuje očividnejšie než inde. Lenže tento príbeh ma tak pohltil, že som na nejaké dostatky úplne zabudla. Čo je črta naozaj dobrej knihy – tá schopnosť zabudnúť na nedostatky.