Nekonečné putovanie | Křest ohněm

Autor: Andrzej Sapkowski
Názov: Křest ohněm (poľ. Chrzest ognia)

Séria: Zaklínač (poľ. Saga o Wiedźminie)
Diel: piaty
Slovenské alebo české vydanie: Leonardo, 2011 a 2017 (ČR); Plus, 2017 (SR)
Hodnotenie na GR: 4.36

Císař Emhyr chystá svatbu - po sňatku s princeznou Cirillou se stane nejen vládcem Citry, ale podle věštby také pánem celého Severu. Že to s oním plánem nebude tak jednoduché, císař zjistí téměř okamžitě - někdo mu podstrčil dvojnici. Přestože se snaží své odhalení utajit a pokračuje v přípravách sňatku, pravdu nakonec zjistí nejen Dijkstrova tajná služba, ale i společenství čarodějek, jež se rozhodly, že osud světa konečně vezmou do svých rukou.
Jen Geralt o podvržené princezně netuší nic. Rozhodne se, že vyrazí do Nilfgaardu a Ciri osvobodí. Aby se však dostal k ústí Jarugy, musí projít územím, na němž zuří válka. A jak se zdá, nemůže si být jist svým životem ani před vojáky útočícího Nilfgaardu, ani před jednotkami obránců, a tím méně před záškodnickými komandy Veverek... 

„Každý má nějaký dluh. Takový je život. Dluhy a splátky, závazky, vděčnost...“

Postavy z tejto série mi veľmi rýchlo prirástli k srdcu a ja som sa tešila, až sa viac dozviem o ich osudoch. Andrzej Sapkowski vytvoril úžasný svet a zakaždým mi ukazuje ďalšiu jeho podobu, o ktorej som doteraz netušila. To platí aj v prípade tejto knihy. Geralt je veľmi podivný hrdina, nakoľko je skutočne ponurý a nie vždy práve cnostný a rozumný, ale napriek tomu sme sa všetci naučili milovať ho.

Urobí aj nemožné, aby pomohol svojim priateľom a pre Ciri by zbúral a nanovo postavil celý svet. Preto som sa nečudovala, keď sa ešte stále poriadne nedoliečený po predchádzajúcich zraneniach vydal na cestu. V spoločnosti Milwy, dievčiny s poriadne podrezaným jazykom, ktorá púšťa jednu sarkastickú poznámku za druhou a svojim neexistujúcim pokojom je tak úplným protikladom väčšinou hĺbavého zaklínača, putujú cez vojnovú zónu a snažia sa prežiť.

Na svojich potulkách postretávali veľa ľudí a dokonca aj skupinu trpaslíkov. Tých som si obľúbila už v predchádzajúcich knihách, nakoľko ma vždy bavili ich dialógy. Ani tentoraz nesklamali. Na tom, čo niekedy vypúšťali z úst, som sa smiala a niekedy aj červenala zároveň. Navyše so sebou nosili papagája, ktorý mal perfektnú vlastnosť vypúšťať vulgárne komentáre práve v tej najvhodnejšej chvíli.

Čo sa týka zábavnosti, kniha teda rozhodne nesklamala. Skvele som sa bavila a veľa sa nasmiala. Avšak príbeh nie je humorný, je aj akčný. Už som spomínala, že Geralt spolu so svojou podivnou skupinou cestuje naprieč krajinou a nie len výnimočne sa im podarí dostať sa do samotného srdca nejakej malej či väčšej šarvátky. Pričom nie vždy je jednoduché určiť, kto vlastne bojuje proti komu.

Napriek komickosti niektorých dialógov bola táto kniha rovnakou mierou aj pochmúrna. Nadávajúci papagáj a všeteční trpaslíci ma bavili, no to, čo videli na svojej ceste, ma niekedy až desilo. Mŕtvi vojaci, civilisti, odseknuté končatiny... Jednoducho hrôzy vojny so všetkým, čo k tomu patrí. Vrátane pomalého priebehu, neistoty a ľudí, v ktorých krízové situácie prebúdzajú to najlepšie, ale aj to najhoršie.

„Pod vůz! Honem pod vůz, Marigolde, než nás udupou!“

„Nehýbejme se... Zůstaňme na místě... Slyšel jsem, že kůň nikdy nešlápne na ležícího člověka...“

„Nevím, jestli o tom slyšeli ti koně.“

Čo sa týka morálnych tém, moje srdce plesalo blahom a v niektorých rozhovoroch som si našla naozaj krásne a často aj hlboké myšlienky. Napätie ma takisto nútilo otáčať jednu stránku za druhou. To stupňovali nielen boje a nebezpečenstvo, ale aj neustále sa zväčšujúce klbko intríg nielen kráľov, ale aj čarodejníc. Všetci pritom verili, že majú právo na machinácie s ľudskými životmi bez ohľadu na to, čo si o tom myslia tí, ktorí sa to najviac týka.

To vo mne vyvolávalo naozaj silné emócie, pričom len malá časť z nich bola niečím pozitívna. Napätie vrcholilo, boje sa vyostrovali, stretávali sa starí nepriatelia, skrátka všetkým išlo o život. Navyše bolo náročné bojovať aj s unikajúcim časom. Vďaka tomu kniha ani na moment nebol nudná. A predsa je na nej čosi divné. Z hľadiska vyriešenia hlavnej zápletky sa v tejto knihe totiž neodohralo nič, čo by ju čímsi posunulo akýmkoľvek smerom.

Křest ohněm je zaujímavým pokračovaním obľúbenej série, v ktorom Geralt putuje so svojou rôznorodou skupinkou naprieč vojnovou zónou, aby mohol zachrániť svoju milovanú Ciri. Takto by znela oficiálna verzia sloganu pre túto knihu. Pravdou je, že tá cesta rozhodne nebola priama, jednoduchá a zdá sa mi, že na konci knihy sa postavy nedostali ani do jej polovice. Napriek tomu má kniha čo ponúknuť.

Na jednej strane je plná napätia vďaka prítomnosti vojny. Bojuje sa na rôznych frontoch, krv strieka, ľudia umierajú a mocní sedia na svojich pohodlných stoličkách a všetko to riadia. Intrigujú a ovládajú všetkých a všetko, až tým po čase všetkých začnú nudiť. Na druhej strane bola kniha zábavná a veľakrát ma rozosmiala. Čiastočne to spôsobil Geraltov niekedy až prehnane vyschnutý humor a skupina trpaslíkov, s ktorými väčšinu knihy cestoval.

Skutočne rôznorodá skupinka, ktorá zažíva kopec zaujímavých dobrodružstiev, kadekoho pri tom zachránia, niekoho aj zabijú, no nezabudnú ani na pijatiku a zábavu. Lebo aj to je dôležité predsa. Vo výsledku sa mi teda do rúk dostala kniha, ktorá ma nikdy nenudila, dostatočne ma pobavila, napínala ma a niekedy ma prinútila zamyslieť sa. No aj napriek tomu udalosti tejto knihy nijako neovplyvnili vyriešenie hlavnej zápletky celej série. Z hľadiska celkového riešenia by sa teda dalo tvrdiť, že sa v tejto knihe nič nestalo.