Púšť zaliata krvou | Hero at the Fall

Autor: Alwyn Hamilton

Názov: Hero at the Fall
Séria: Rebel of the Sands (čes. Pistolnice Amání)
Diel: tretí
Slovenské alebo české vydanie: sériu vydáva CooBoo
Hodnotenie na GR: 4.46 (800 hodnotení)

Once, in the desert country of Miraji, there was a Sultan without an heir.
The heir had been killed by his own brother, the treacherous Rebel Prince, who was consumed by jealousy and sought the throne for himself.
Or so it was said by some. There were others who said that the Rebel Prince was not a traitor but a hero...
In the final battle for the throne, Amani must fight for everything she believes in, but with the rebellion in pieces, and the Sultan's armies advancing across the desert plains, who will lead, who will triumph, who will live and who will die?

“She was all fire and gunpowder, and her finger was always on a trigger.” 

Keď v roku 2016 Alwyn Hamilton publikovala svoju prvú knihu, určite si nemyslela, že sa z nej stane celosvetový bestseller takpovediac za noc. No len o dva roky neskôr jej knihy poznajú v rôznych kútoch sveta, filmová spoločnosť odkúpila práva na sfilmovanie trilógie a fanúšikovia netrpezlivo prešľapujú pred dverami kníhkupectva, aby si mohli kúpiť jej najnovšiu knihu. A potom sa čakanie skončilo a jedna epická trilógia sa mala skončiť...

Po všetkých epických fantasy odohrávajúcich sa v krajinách, ktoré podozrivo pripomínajú menej či viac alternatívnu predstavu stredovekého Anglicka, zapôsobila táto trilógia ako závan čerstvého vzduchu. Namiesto kamenných a zväčša špinavých „londýnskych“ uličiek sa nám predstavujú horúce pieskové duny, strelný prach a odvážni ľudia túžiaci po zmene. To znie ako recept na úspech a je pravda, že aj vďaka týmto prvkom si táto séria získala veľa fanúšikov.

Dokonca aj v tretej knihe som so záujmom sledovala opisovanie jednotlivých scén, pretože som sa nevedela nabažiť toho exotického šmrncu a v niektorých kapitolách by som mohla odprisahať, že sa mi v izbe vznáša slabučký závan vonného oleja, také realistické boli niektoré opisy. Avšak nie len prostredie robí dobrý príbeh, hoci v tomto prípade bolo naozaj kľúčové. O tom, či vás príbeh bude mať úspech alebo nie, častokrát rozhodujú práve postavy.

Amani sa zaraďuje k tým super akčným hrdinkám, ktoré sa neboja prelievať krv, ale majú dostatok svedomia na to, aby ich neskôr trápili výčitky svedomia a nočné mory. Navyše je Amani o to sympatickejšia, pretože ju neustále zhrýzajú pochybnosti a je rovnako nedokonalá ako ktorýkoľvek iný človek.

Nie je to žiadna ultra nesebecká svätica, ktorá sa obetuje pre dobro ostatných. Miesto toho neustále pochybuje o tom, čo robí a sama vie, že v niektorých momentoch je oveľa sebeckejšia, než by ako hrdinka mala byť. A otázne je, či vôbec nejakou hrdinkou je. Napriek tomu sa snaží samu seba zmeniť, čo ju posúva vpred a jej vývoj ma fascinoval o to viac.

Jin ju v mnohom dopĺňa, hoci je pravda, že aj keď to tak v prvej knihe nevyzeralo, nakoniec sa z neho stala skôr taká kulisa, ktorá pomáha Amani s vlastným vývojom a nie je to postava sama prechádzajúca neskutočne obrovskými zmenami. Napriek tomu ma ako tím nesmierne bavili, rovnako ako ma bavili všetky vedľajšie postavy.

“But he wondered if a boy from the sea and a girl from the desert could ever survive together. He feared that she might burn him alive or that he might drown her. Until finally he stopped fighting it and set himself on fire for her.” 

Tých bol naozaj široký kolorit od tých dobrých po tie horšie, až po niektoré vyslovene záporné. Avšak Alwyn Hamilton nikdy neurobila tú chybu, že by mi ich len predstavila a potom ich správanie nijako nekomentovala. Práve naopak. Vždy sa uistila, že poznám dôvody konania každej postavy, čo mi niekedy strpčovalo snahu niekoho skutočne vášnivo nenávidieť.

Dej sám osebe bol však o niečo pomalší a rozvážnejší, než by som si bola priala. Očakávala som naozaj dychberúcu akciu, ktorá vyženie moje srdce do najvyšších obrátok a moje nechty premení na rozžuvané nechutnosti. Zabudla som však, že kým dôjde ku skutočnému boju, je potrebné všetko naplánovať a dať dokopy celú armádu. Zdrojom napätia v príbehu sa tak stalo rýchle odpočítavanie a bezmocnosť všetkých postáv.

Nemali dostatok informácií, ľudí, príležitostí, sily – jednoducho všetko sa im rozpadalo pod nohami. Alwyn tak opäť dokázala, že svoje postavy naozaj veľmi rada stavia do zdanlivo neriešiteľných situácií, aby ich tak naučila, že každé rozhodnutie (či už dobré alebo zlé) má svoje následky. Táto kniha mala v konečnom dôsledku všetko, čo som od nej očakávala – strhujúcu akciu, plánovanie stratégií, bezvýchodiskové situácie, srdcervúce emócie, boj s časom a najmä záver, ktorý si táto séria naozaj zaslúžila. To, že mi raz či dvakrát zlomila srdce, je už len vedľajší bonus.

Hero at the Fall je kniha, ktorá je naozaj dobre zakamuflovaným epickým vyvrcholením skvelej trilógie. Amani a ostatní jej priatelia bojujú s časom a naozaj veľkým tlakom. Musia robiť náročné rozhodnutia, ktoré nie vždy dopadnú podľa ich predstáv. Vyrovnávanie sa s následkami je pomerne výraznou témou tejto knihy. Alwyn Hamilton mi totiž až príliš veľakrát poskytla pohľad do hlavy niektorých postáv na to, aby som to považovala za dielo náhody. Navyše bojujú s časom aj s nepriazňou osudu (Alebo skôr autorky?), vymýšľajú plány len preto, aby opäť zlyhali.

Aj vďaka tomu sa tento príbeh otvára pomaly ako nesmelá ruža, avšak neskôr sa ukazuje v celej svojej kráse – prispeli k tomu aj kapitoly štylizované do foriem akýchsi rozprávok, ktoré mi priblížili udalosti postáv, s ktorými Amani nebola práve v kontakte. Kniha bola v konečnom dôsledku dynamická, dostatočne opisná, akčná a emočná na to, aby som jej verila každé slovo. Nebola dokonalá a k niektorým scénam mám výhrady, ale na druhej strane som sa veľmi potešila koncu, ktorý otvoril dvere mojej fantázii.

Namiesto hollywoodskeho dojáku som dostala ďalší príbeh. Ten ma dokonale očaril a ukázal mi, čím všetkým táto trilógia bola. A že hoci nikdy nebola dokonalá, predstavila mi nevšedný exotický príbeh častokrát s trpkou príchuťou o ľuďoch, ktorí sa potkli dostatočne veľakrát na to, aby sa z nakoniec aj poučili. Čo niekedy stačí.