Japonský mytologický steampunk | Stormdancer

Autor: Jay Kristoff

Názov: Stormdancer
Séria: The Lotus War
Diel: prvý
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 3.8

The Shima Imperium verges on the brink of environmental collapse; an island nation once rich in tradition and myth, now decimated by clockwork industrialization and the machine-worshipers of the Lotus Guild. When hunters of Shima's imperial court are charged by their Shōgun to capture a legendary griffin, they fear their lives are over. Any fool knows the beasts have been extinct for more than a century, and the price of failing the Shōgun is death. 
Accompanying her father on the Shōgun’s hunt, the girl Yukiko finds herself stranded: a young woman alone in Shima’s last wilderness, with only a furious, crippled griffin for company. Even though she can hear his thoughts, even though she saved his life, all she knows for certain is he’d rather see her dead than help her. But together, the pair will form an indomitable friendship, and rise to challenge the might of an empire. 

“To be a servant can be a noble thing, but only as noble as the master served.”

Jay Kristoff je v našich končinách skôr známy ako druhá časť tímu, ktorá stvorila fenomén menom Illuminae Files. No ešte predtým, než Jay spojil sily s Amie, venoval sa písaniu vlastných kníh. The Lotus War je jeho prvou fantasy trilógiou. V nej ukázal svoj talent a takisto si získal čitateľskú pozornosť. A schopnosť pospájať do jedného príbehu naozaj zvláštne prvky.

K tejto knihe som od začiatku pristupovala s istou opatrnosťou. Po prečítaní anotácie som sa dozvedela, že táto kniha nie je len plná japonskej mytológie a kultúry, takže sa v nej premávajú samuraji ako na bežiacom páse a rozprávajú sa príbehy o temných bytostiach a démonoch oni, ale takisto tu ľudia nosia podivné okuliare príznačné pre steampunk. Na prvý pohľad to vyzerá ako poriadne divoká kombinácia a aby som bola úprimná, nie je to len pocit, ale skutočnosť.

Prvá kapitola tejto knihy bola plná napätia, krvi a tajomstiev. Ale potom prišlo to oveľa menej príjemné – nekonečné opisovanie, ktoré bolo také podrobné a také únavné a takým spôsobom retardovalo dej, až som sa obávala, že mi v obchode klamali a ja som si domov v skutočnosti neodniesla knihu od Jaya Kristoffa, ale od niekoho úplne iného.

Siahodlhé opisy, ktoré na jednej strane boli potrebné, nakoľko som sa utne potrebovala dozvedieť viac o fungovaní sveta, o fungovaní samurajov a všetkých ostatných nevyhnutne podstatných detailoch. Na druhej strane ale nebolo potrebné opisovať niektoré záležitosť až do takých veľkých podrobností, nakoľko prvých cca 100 strán sa mi vlastne snažilo priblížiť udalosti predchádzajúce úplne prvej kapitole.

Našťastie sa po tomto úvode dej ako-tak rozbehol a to, čo mi Jay opisoval, ma aj viac zaujalo. Pretože sa prejavila jeho obrovská kvalita – v osnovaní rôznych sprisahaní, revolúcií a intríg. Takisto sa prejavila iná jeho kvalita. To, s akou láskou i nenávisťou buduje charaktery svojich postáv a akými skúškami ich nechá prechádzať.

Yukiko je naozaj zaujímavá hrdinka, je mladá a v mnohých ohľadoch naivná, ale udalosti v tejto knihe jej pomohli dozrieť a hlavne dospieť. Vývoj jej charakteru mi spríjemňoval čítanie v častiach, keď dej nebol až taký zaujímavý alebo dynamický, aby udržal moju pozornosť.

“You lied to me."

"I never lied. I just didn't tell you the whole truth."

"You said you were alone."

"I am alone."

"There's hundreds of you. Maybe thousands. You and your 'family' are everywhere."

"Just because you're standing in a crowd doesn't mean you belong there."

Ďalším úžasným prvkom tejto knihy bola samotná japonská kultúra a mytológia. V poslednom čase som čítala niekoľko kníh s podobnou tematikou a musím povedať, že táto je jednou z najkvalitnejších. Hlavne v tom, akú dôležitú úlohu zohráva česť v živote samurajov.

Keď sa teda dej konečne rozbehol, kniha mi konečne ukázala svoje kvality a ja som si uvedomila, že čítam zaujímavú a delikátnu kombináciu starých japonských mýtov, kultúry s prímesou trošku exotickejšieho steampunku. Hoci na druhej strane musím priznať, že hoci sa stempunk hodil ako vysvetlenie v niektorých situáciách, v skutočnosti by táto kniha neutrpela, ak by v nej žiadny steampunk nebol.

Postavy boli dostatočne zaujímavé, rozorvané a niekedy na hranici medzi dobrom a zlom, že vytvárali dostatok napätia a vzbudzovali moju zvedavosť. No a potom tu samozrejme bolo to veľmi zaujímavé stvorenie, údajne vyhynuté, ktoré si na stránkach tejto knihy vytváralo naozaj nádherné puto s veľmi nepravdepodobným spojencom.

Stormdancer je zaujímavo vystavanou knihou, ktorá však trpí tým istým, čím mnohé iné skvelé knihy – veľmi pomalým a zdĺhavým začiatkom. A ten dokáže naozaj veľa čitateľov odradiť. Osobne by som to nikomu nevyčítala, pretože aj ja sama som mala problém otáčať stránky a pokračovať v čítaní. Popravde ma poháňala len spomienka na úžasnú prvú kapitolu a zvedavosť, či niektoré postavy prežijú udalosti zo začiatku knihy.

Našťastie sa však dej neskôr rozbehol. Veľmi zaujímavé boli niektoré detaily, ktoré zo začiatku vyzerali naozaj nedôležito, ale nakoniec dokázali všetko ovplyvniť. Jediné náhodné slovo dokázalo o niekoľko desiatok strán neskôr otočiť význam niektorých scén. Okrem toho sa začali rozvíjať aj charaktery jednotlivých postáv, zo všetkých najviac práve hlavá hrdinka Yukiko, ktorá na stránkach dospieva. Tiež ju ovplyvňuje puto, ktoré si pomaly vytvára s divokým zvieraťom zo starých mýtov. Jej osobnosť sa krásne rozvíjala a s ňou aj samotný dej.

Udalosti sa na seba nabaľovali, napätie sa zvyšovalo a keď prišlo vyvrcholenie, prisahala by som, že som videla aj ohňostroj. Prakticky jediným nedostatkom tejto knihy ostáva jej začiatok. Keby bol o niečo kratší a menej zdĺhavý, bola by táto kniha naozaj epická. A tiež tu ešte ostávajú tie steampunkové prvky. V niektorých momentoch bola ich prítomnosť až logická, v iných častiach knihy zase pôsobili až prekombinovane. V prípade tejto knihy by som však povedala, že menej je niekedy viac.