Metaforický príbeh čítania | Bezhviezdne more

 

Autor: Erin Morgenstern

Názov: Bezhviezdne more (angl. Starless Sea)

Špecifikácia: delikátne spojenie magického realizmu a príbehu o príbehoch a ich koncoch (alebo začiatkoch)

Slovenské alebo české vydanie: Lindeni, 2020 (SR); Argo, 2020 (ČR)

Hodnotenie na GR: 3.87

„Zvláštne, však? Milovať knihu. Keď sa slová na stránke stanú takými cennými, že sa zdajú byť súčasťou tvojej vlastnej histórie, lebo ňou aj sú.“

Zachary Ezra Rawlins je typický knihomoľ. Ak by mohol, len by čítal a rád by z tejto činnosti dostal aj doktorát. Väčšinu času trávi v knižnici a tam hľadá ukryté poklady. Raz sa mu však náhodou do rúk dostane veľmi záhadná kniha – nikto o nej nič nevie, dokonca nie je ani v knižničnom systéme. S radosťou sa pustí do čítania, aby si čoskoro uvedomil, že s touto knihou je niečo v neporiadku. Nakoľko je v nej opísaná skúsenosť, ktorú sám zažil. Od slova do slova. V honbe za vysvetlením však vpadne do sveta plného fantázie a metafor, na ktorý rozhodne nie je pripravený.

Už pri čítaní autorkinej prvotiny Nočný cirkus som pochopila, že je pre ňu navodenie atmosféry a vytváranie čarovných metafor niekedy dôležitejšie než vystavanie zložitých charakterov postáv. Čím nechcem povedať, že by postavy boli úplne ploché a nemali žiadne osobnosti. Vo svojej podstate sú ale veľmi archetypálne a viac ako nejaké vlastnosti sú určené svojom úlohou v tomto príbehu – Zachary je teda ničnetušiaci obyčajný človek, ktorý náhle vpadne do magického sveta. Nájdeme tu ale aj záhadného sprievodcu, prekvapivého spojenca, mlčanlivého mudrca a dokonca aj zanieteného odporcu.

Sú to všetko typy postáv, aké je možné nájsť v mnohých príbehoch. A táto kniha je vlastne plná referencií či už na postavy z rôznych kníh alebo na udalosti, skrátka sa tu ukrýva niekedy až neuveriteľné množstvo veľkonočných vajíčok, ktorých nájdenie ma občas prekvapilo a inokedy mi vytvorilo úsmev na perách.

Postavy teda mali svoje úlohy, no možno ešte dôležitejšiu úlohu mala samotná atmosféra dýchajúca mágiou a zázrakmi, plná fantázie a rôznych divov, ktoré podnecovali aj moju predstavivosť. Všetko to navyše bolo zakryté rúškom krásneho lyrického jazyka a hlavne metaforami – tie boli úplne všade. Na niektoré autorka upozornila, iné sa mi akosi votreli do pozornosti, no a nakoniec tu bola asi tá najväčšia metafora predstavujúca vlastne celú knihu od prvého slova až po to posledné.

„Buď odvážna,“ povie. „Buď smelá. Buď hlasná. Nemeň sa pre nikoho okrem seba. Každá duša hodná svojho hviezdneho prachu vezme všetko bez ohľadu na to, ako to vyrastie. Neplytvaj časom na niekoho, kto ti neverí, keď povieš, čo cítiš.“

Vďaka tomuto všetkému bolo čítanie tejto knihy ako objavovanie pokladu, v ktorom sa prelínali úryvky príbehov z niekoľkých vymyslených kníh, pričom až neskôr sa ukázalo, že všetky časti boli pevne prepletené. Táto kniha teda nie je dynamická a nevystupujú v nej veľkolepé inšpiratívne postavy, ale to ničím nezmierňuje, že je nádherná a ja som ju čítala s neuveriteľnou radosťou.

Najkrajšia je však na nej tá nejednoznačnosť, čo znamená, že každý čitateľ si z nej odnesie niečo iné, pretože v texte ukryté metafory pochopí po svojom. Pre mňa bola táto kniha predovšetkým o strachu z konca a o poučení, že všetko raz dospeje na koniec svojej cesty, či sa tomu budeme brániť alebo nie, avšak každý koniec môže byť zároveň aj novým začiatkom. Som si však istá, že pri ďalšom čítaní si z tejto knihy odnesiem opäť niečo iné.

Bezhviezdne more je pozoruhodná kniha, ktorá v sebe skrýva až prekvapivú fantazijnosť, mágiu a krásnu atmosféru. Je to kniha, v ktorej postavy sú až druhoradé a najdôležitejšie je prežitie toho všetkého. Príbeh sám je tak trochu nejednoznačný, čím mi autorka dala voľnosť, aby som knihu pochopila po svojom a aby som si z nej odniesla to, čo ma najviac oslovilo. Jej čítanie mi zo všetkého najviac pripomínalo hľadanie pokladu – a počas cesty som skladala kúsky skladačiek z iných príbehov a hoci nie vždy všetko dávalo úplný zmysel, o to viac som sa do tohto príbehu ponárala. A to je to, čo si na tejto knihe asi najviac vážim – to, s akou radosťou som ju čítala. Čo mi pripomenulo, prečo svoj čas venujem knihám.

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.

Knihu si môžete kúpiť TU.

oficiálna anotácia:

Zachary Ezra Rawlins objaví v univerzitnej knižnici zvláštnu knihu a na jej stránkach jeden deň z vlastného detstva popísaný do neskutočných detailov. Kým nemo dumá nad touto nevysvetliteľnou záhadou, natrafí na tri stopy – včelu, meč a kľúč –, ktoré ho zavedú na literárny maškarný ples. Krátko nato sa ocitne v prastarej knižnici hlboko v podzemí, kde sa nachádzajú všetky zabudnuté mestá, obývajú ich odvekí milenci a nebožtíkovia šepocú zabudnuté príbehy.

Zachary sa musí mať na pozore pred strážcami, ktorí obetovali priveľa, aby ochránili jedinečnú zbierku. Aj pred tými, ktorí robia všetko pre jeho skazu. Prečo mu však robí spoločnosť sympatický bosý mladík Dorian, kým sa túla vinutými podzemnými chodbami, zabudnutými schodiskami, preplnenými tanečnými sálami a aj neskutočne sladkými plážami Bezhviezdneho mora? Zachary napokon sám vyrozumie, ako musí konať – a to nielen v knižnom príbehu, ale aj v skutočnom svete.