Desať knižných dní #1: Desať skvelých kníh

Nedávno som len tak hľadala nové blogy a náhodou som narazila na jeden s úžasným projekt (nájdete ho tu). Síce sa snažím do podobných vecí sa nezapájať, no tomuto som neodolala. A navyše je to je dobrý spôsob, ako sa odreagovať od neustáleho písania recenzií, keďže na články momentálne nemám bunky a tak trochu ani chuť (pripisujem to neustálemu písaniu seminárok do školy). No na knihy sa vždy nájde čas a vybrať desať naozaj úžasných zo svojej zbierky mi zabralo sotva pár minút. Možno zaujmú aj vás.

Prvá z nich je relatívne nová, no aj tak si stihla získať moje srdce. Sedem minút po polnoci je možno jedna z tých útlejších kníh, ktoré vlastním, ale príbeh v nej je neuveriteľne veľký. Na konci som sa snažila utopiť slzami, ale čítanie jednoznačne stálo za to a tento príbeh vo mne ešte teraz doznieva.

Making Faces je kniha s nevýraznou obálkou, ktorá na niektorých ľudí môže pôsobiť až nudne, ale príbeh odohrávajúci sa na jej stránkach ma doslova strhol. Jedna z najlepších, ak nie aj najlepšia, kniha tohto žánru. Ešte teraz plačem, keď si na ňu spomeniem a hoci ma emocionálne totálne zničila, plánujem sa k nej čoskoro opäť vrátiť. Má neskutočnú hĺbku, krásnu myšlienku, geniálne spracovanie a postavy v nej sa na nič nehrajú. Sú to ľudia a to sa mi na nich páči, pretože nie sú dokonalí. 

Knihy od Colleen Hoover sú teraz dosť obľúbené a ja som jedna z tých, ktorej jej štýl rozhodne sadol. Nečítala som síce od nej všetky knihy, ale tieto dve sú mojimi srdcovkami. Možno preto, že som ich čítala ako prvé, ale dokonca aj teraz, keď som zdolala aj iné z jej kníh, musím povedať, že Maybe Someday a Ugly Love sú pre mňa aj naďalej špeciálne. Navyše sa ku mne, nejakým zázrakom, dostala kniha Ugly Love aj s podpisom autorky, čím pre mňa získava ešte inú hodnotu. 

Kto ma pozná vie, že dobrej urban fantasy proste neodolám a doslova ich vyhľadávam. A čo by som to bola za milovníčku, ak by som minimálne nezakopla o sériu o mechaničke Mercy. Tá si ma získala od prvej strany, ale je to práve zatiaľ posledná preložená kniha Nocí zlomená, ktorá ma akosi najviac zaujala. Bolo v nej všetko, čo na sérii milujem, ale nejakým spôsobom to bolo ešte lepšie než obvykle. Autorka prešla skutočne dlhú cestu (Ale možno by mala pomaly premýšľať nad ukončením, aby to neprehnala.) a ja aj tak zhltnem každú novú knihu. 

Och, tá drsná Kate Danielsová. Vtrhla mi do života a oháňala sa mečom, vraj ide zachrániť svet, lebo to nikto iný neurobí. Asi zachránila aj môj a keď som sa prelúskala trochu zdĺhavejšou jednotkou, všetko išlo ako po masle. Nedávno som celú sériu čítala znovu a podľa mňa je najlepšia kniha Magie krve. Tak správne akčná, romantická, vtipná, záhadná... a proste dokonalá. 

Myslím, že tí, ktorí sa na mojom blogu už niekedy ocitli, si spomenú na môj projekt o Mesačných kronikách, takže sa nemôžete čudovať, že som do tohto rebríčka zaradila knihu Cinder. Je pravda, že posledná kniha série je na úplne inej úrovni a mnohí ju považujú za najlepšiu, ale ja mám najradšej práve Cinder, ktorou to všetko začalo. Autorka predstavila svoj nový svet, získala si moje srdce i pozornosť a naveky mi počarovala, takže som skalný fanúšik. (Čo mi pripomína, že jej čoskoro vychádza nová kniha...)

V čase, keď svet obletela senzácia Súmraku, ja som začala písať. Súmrak mám síce stále na poličke, ale je to skôr oddychová séria, ktorá mnohých ľudí priviedla k čítaniu (tak trochu aj mňa, ale skôr ma utvrdila v tom, že som milovník fantasy). Vždy som si však bola istá, že jej najlepšia kniha je Hostiteľ. Bez ohľadu na to, že prvá tretina je totálne nudná a vždy ju preskočím a bez ohľadu na to, že vždy na konci plačem, hoci knihu poznám naspamäť... No proste, keď ju miluješ, nie je čo riešiť. 

Na koniec som si nechala takú svoju chuťovku. Rozhodovala som sa medzi dvomi, ale keďže kníh malo byť desať, nakoniec vyhrala Sherrilyn Kenyon. Od tejto autorky som toho prečítala veľa a jej štýl ma proste baví. Dokázala by som od nej prečítaj asi aj telefónny zoznam a aj tak by som sa bavila. A hoci si užívam každú knihu, ktorú napíše, špeciálny vzťah mám ku knihe Tanec s diablom pre jej silnú emocionalitu a potom Born of Night, ktorá je rovnako dychberúca ako je drsná. 

(Ale keby som mohla ešte jedenástu... Dobre, dobre, ako mnohé iné žienky, aj ja zbožňujem sériu BČD od J. R. Ward a bez ohľadu na to, čo tam autorka vloží, aj tak pri jej čítaní budem slintať. Hej, až taká zaujatá som, ale táto séria ma naučila znovu milovať upírov, takže si to zaslúži.)

Na záver ešte zoznam tém, ktoré vás čakajú 

(dovolila som si témy preložiť, ak by sa chcel niekto zapojiť):