Zložitá rodinná história | Georgette píše otci

Autor: Anne Gesthuysen 
Názov: Georgette píše otci 
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2016 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.62

Nevšední rodinná historie propletená s okázalým životem francouzské malířky.
Když se Lilie dozví, že otec její kamarádky Hanny je těžce nemocný, okamžitě se za nimi vydá do Dolního Porýní, protože je považuje za svou druhou rodinu.
Před odjezdem však ve svém pařížském bytě překvapí lupiče, který se jí podle všeho chystal ukrást starý obraz. Vetřelec uprchne a Lilie v rámu obrazu náhodou objeví tajemný dopis. Protože ví, jak moc Hannin otec miluje záhady, rozhodne se vzít poškozený obraz s sebou do Veenu.
Tamní restaurátor učiní další zajímavý objev a Hannin otec naléhá, aby se vydali na poslední společnou cestu za odhalením tajemství starého obrazu. Trojice pátrá po dalších stopách ve Francii i na Antilách a postupně poznává fascinující život malířky Georgette Aguttové, která byla Liliinou vzdálenou příbuznou.
Kniha je tak laskavá, smutná a nevyzpytatelná jako život sám.

„Víš, ve skutečnosti vás my muži potřebujeme mnohem víc než vy nás. Proto se bojíme, že nad námi budete mít ještě větší moc.“

Anne Gesthuysen má s postavami tohto románu spoločné viac, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Tento príbeh totiž nie je len výsledkom jej brilantnej predstavivosti, skôr ide o záznam jej vlastného života, nakoľko situácie boli inšpirované skutočnosťou. V Hanne z knihy môžeme teda hľadať samotnú autorku a v Lilie zase Elodie, dievča, ktoré prišlo bývať s jej rodinou v Nemecku.

Dej románu je rozdelený na dve časti a my máme možnosť sledovať dva samostatné príbehy súčasne. Jeden rozpráva o Francúzske Lilie, ktorá kedysi strávila niekoľko mesiacov na výmennom pobyte v Nemecku, kde si zamilovala rodinu u ktorej bývala natoľko, že si ju vlastne adoptovala. Druhý sa zameriava na strasti i radosti maliarky Georgette, ktorá zo všetkého najviac túži po tom, aby sa stala slávnou.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o dva veľmi rozdielne príbehy, ktoré nemajú nič spoločné. Opak je pravdou. Nakoľko Georgette je vzdialeným predkom Lilie. Tá, v spoločnosti so svojou priateľkou Hannou a jej umierajúcim otcom, pátrajú po záhade starého obrazu.

Nie, toto nie je detektívna. Keby ňou bola, išlo by o knihu s veľmi jednoduchou a príliš prehľadnou zápletkou. Tí vnímavejší už na začiatku dokážu vydedukovať, ako to všetko skončí. Lenže toto nie je príbeh o nájdení odpovede, je hlavne o hľadaní.

„Stejně jako si Lilie vybrala Hermanna za svého otce, tak se i mezi ní a Hannou za tu dobu vytvořilo sesterské pouto. Měly se upřímně rády a zároveň spolu soupeřily. Jejich vztah se dal přirovnat k pevné gumičce. Ať se jakkoliv natáhne, nikdy nepraskne. V těžkých časech bylo jejich pouto nejpevnější. A taková chvíle právě nastala.“

Postupom deju sa ukazuje, že tieto dva rôznorodé príbehy sa na seba ponášajú viac, než sa zdalo na prvý pohľad. Obe hrdinky pochádzajú z neúplných rodín. Celý život čosi hľadajú a keď to konečne nájdu, boja sa to pustiť. Paradoxom však je, že hoci je časť odohrávajúca sa v súčasnosti odrazom skutočného života, je to práve fikcia z minulosti, ktorá vo mne vyvolala väčšie emócie.

Osud maliarky Georgette bol nielen zaujímavejší, ale po emocionálnej stráne omnoho viac vyčerpávajúcejší. Prebúdzala vo mne divoké emócie a nútila ma zamýšľať sa. Na ceste za snom ľudia vždy veľa obetujú, niekedy dokonca aj samých seba. Rozprávanie o maliarke, ktorá v snahe oslniť svojho mŕtveho otca i celý svet vlastne stratila individuálnu tvorivosť. Emocionálne zničujúce bez toho, aby sa o to autorka príliš snažila.

No druhá časť, ktorá sa odohrávala v súčasnosti, nebola vlastne o nič menej emocionálna. Len sa táto stránka prejavila až na konci, keď sa konečne všetko vysvetlilo. Dostali sme tak príbeh o rodine, tej vlastnej i tej, ktorú si sami vyberieme. O ľuďoch, ktorí nás milujú a poznajú tak dobre, že neváhajú uchýliť sa k malým podvodom len preto, aby sa o nás mohli postarať.

Georgette píše otci je naozaj citlivým príbehom. Sledujeme osudy mladej maliarky Georgette, ktorá niekedy stráca samú seba, a zároveň s tým sa predierame životom Lilie, ktorá hľadá spôsob, ako sa rozlúčiť so svojim „vyvoleným“ otcom. Kniha je emocionálna, niekedy aj zábavná a hoci je skôr monologická, dej neustále napreduje.

Príbeh je takisto skvelým obrazom francúzskej kultúry na prahu prvej svetovej vojny. Najväčšou nevýhodou tejto knihy je však množstvo politiky a maliarstva, ktoré autorka do príbehu vložila. Iste, ide o nenahraditeľné vedomosti, ktoré sú zaujímavé. Ak však nemáte vzťah ani k jednej tematike, možno budete knihu pokladať za nudnú. 

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem online kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK