Epický koniec? Nemyslím si. | Frost Like Night

Autor: Sara Raasch
Názov: Frost Like Night
Séria: Snow Like Ashes (čes. Sníh nebo popel)
Diel: tretí
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.00

Angra is alive, his Decay is spreading—and no one is safe.
Meira will do anything to save her world. With Angra trying to break through her mental defenses, she desperately needs to learn to control her own magic—so when the leader of a mysterious Order from Paisly offers to teach her, she jumps at the chance. But the true solution to stopping the Decay lies in a labyrinth deep beneath the Season Kingdoms. To defeat Angra, Meira will have to enter the labyrinth, destroy the very magic she’s learning to control—and make the biggest sacrifice of all.
As Angra unleashes the Decay on the world, Meira, Mather, and Ceridwen must bring the kingdoms of Primoria together…or lose everything.

“It is amazing what you can hide when no one knows what to look for.”

Sara Raasch mi v prvom diele tejto trilógie ukázala, že má talent a jej príbeh má potenciál. Nepochybovala som o tom, prečo sa jej knihy stali populárnymi, prečo boli preložené do toľkých jazykov a dokázali mi, že za peknou obálkou sa môže skrývať dobrý príbeh. A potom prišiel druhý a tretí diel, v ktorých sa ma autorka vehementne snažila presvedčiť, že jej písanie stojí... nuž, povedzme, že to občas pôsobí, akoby posledné dve knihy napísal niekto iný.

Meira prešla naozaj výraznými zmenami. Z dievčaťa na úteku sa takpovediac za noc zmenila na princeznú a potom na kráľovnú, o ktorej mal každý svoju predstavu. Z tejto zidealizovanej kráľovnej sa napokon premenila na bojovníčku, pretože si uvedomila, že by mala byť verná predovšetkým sama seba. Z tejto podoby sa však mala ešte naposledy zmeniť – na zbraň, ktorá by bola schopná zachrániť nielen Zimu, ale aj celý svet.

Prerod charakteru tejto konkrétnej postavy ma veľmi bavil, fascinovalo ma, aká dokázala byť Meira silná i slabá zároveň, ako váhala a ako ľudsky pôsobila. Ako jedna z mála postáv v YA literatúre skutočne priznala, že zabíjanie ľudí nie je jednoduché a pri rozdávaní smrteľných rán sa jej neraz zachvela ruka. Bola sympatická a ja som jej naozaj držala palce, aby sa jej všetko podarilo.

Lenže potom sa vybrala na tú strastiplnú cestu, ktorú sa Sara Raasch rozhodla opísať do najmenších zbytočných podrobností. To je však záležitosťou predchádzajúcej knihy. Naozaj som dúfala, že v tomto prípade sa to zmení. Moje nádeje sa vyplnili a čosi sa zmenilo, hoci si nie som veľmi istá, či to bola pozitívna premena. V treťom pokračovaní sa o slovo prihlásili hneď traja rozprávači.

Mather bol o niečo menej nudný a ukázalo sa, že aj jeho myšlienkové pochody by dokázali byť fascinujúce, keby sa ich Sara rozhodla skutočne farbisto opísať. Ceridwen ma v predchádzajúcej knihe tiež bavila. Keď sa z nej však stala rozprávačka, zistila som, že je rovnako nudná ako Mather. Do príbehu nič nepriniesla, len zbytočné opisy, ktoré nakoniec dej aj tak nikam neposúvali, pretože sa ukázali byť nedôležité.

Dúfala som, že rozšírenie rozprávačskej základne prinesie komplexnejší pohľad na dianie vo svete. Bojovalo sa predsa na rôznych frontoch a ako čitateľ som bola doslova hladná po všetkých krvavých detailoch. Nestalo sa. Ak niečo, tak zmeny rozprávačov vyzneli skôr negatívne, pretože odhalili nemilú maličkosť – Sara Raasch nie je žiadny stratég. Jej postavy v podstate nelogicky poskakovali z jedného miesta na druhé, pričom nikde sa dlho neohriali.

“You act as though love is a goal you only achieve after so long spent working at it. And yes, work is involved, but at the end of it all, love is a choice—the kind you have with a spouse, with your people, with yourself. If you acted on those things only when you felt them, you’d be like most people—eternally waiting for a feeling that may or may not come. But if you choose, every day, to love yourself no mater what – then, dear heart, nothing can stop you.” 

Rozprávači síce mali ambíciu povedať mi, čo sa deje a aké je to dôležité, ale Sara im na to nedala priestor. Pretože namiesto plánovania epického vyvrcholenia sa venovala príliš veľa zbytočnostiam naraz. Takže jej niekde medzi opisovaním ďalšej Meirinej pochybnosti a Matherovou snahou dokázať, aký je úžasný, unikla podstatná informácia.

Už v tretej kapitole som sa dozvedela, ako to všetko skončí. Sara mi to naservírovala na striebornom podnose a ani sa to nesnažila zakamuflovať na zlato. Zvyšných tridsaťšesť kapitol preto pre mňa boli vatou vyplnené zbytočnosti, ktoré ma miestami bavili len kvôli celkom slušným dialógom. Ak by chcel teda niekto napísať príručku o tom, ako čo najefektívnejšie zabiť potenciál vlastného príbehu, táto kniha (resp. trilógia) by bola perfektným ukážkovým príkladom.

Vo Frost Like Night boli uzatvorené všetky príbehové línie. Neostal žiadny priestor pre nezodpovedané otázky. Tí, čo boli zomrieť už hnijú pod zemou a tí, čo to mali prežiť, sa tešia z nového začiatku. O ktoré postavy ide si už budete musieť zistiť sami, avšak nie je to otázka hodná Sherlockovej brilantnej dedukcie.

Po fiasku s druhým pokračovaním, v ktorom sa nič nedialo, sa Sara snažila dopriať svojim postavám trochu viac akcie. Dej bol dynamickejší, vďaka čomu sa kniha lepšie čítala. Problémom však bolo, že postavy vlastne len pobehovali hore-dolu niekedy bez zjavnej príčiny. Takisto došlo k ďalšiemu rozšíreniu rozprávačskej základne, vďaka čomu sa ďalšia zaujímavá postava zmenila na nudnú figúrku.

Rada by som tvrdila, že ma táto kniha nesklamala, ale opak bol pravdou. Veľa obrovských námetov, krásne myšlienky, fascinujúce premeny postáv. To všetko však zanesené nánosom zbytočností, v ktorom vyniklo jedine to, že Sara Raasch nie je ani taký dobrý stratég, aby prinútila svoje postavy konať logicky a nie ako „bezhlavé sliepky“. (Na správanie postáv sa skvele hodí anglické „running around like headless chicken“.) Ale v tejto knihe sa dozviete aspoň jedno – toto je praktická ukážka toho, ako premeniť potenciálny príbeh na nesúrodú frašku.