Lyrický fanatizmus | Smrtná zima

Autor: Kate A. Boorman
Názov: Smrtná zima (angl. Winterkill)
Séria: Smrtná zima (angl. Winterkill)
Diel: prvý
Slovenské alebo české vydanie: Host, 2014 (ČR)
Hodnotenie na GR: 3.51

Nikdo neopustí osadu, pokud chce přežít.
V imaginárním světě připomínajícím středověk žije v osadě uprostřed tajemných lesů patnáctiletá Emmeline. Puritánská komunita dodržuje přísná pravidla, která mají ochránit její členy před nebezpečím pocházejícím z okolních hvozdů. Emmeline ví, že vydat se mimo osadu je přísně zakázané, avšak stromy v lese jí cosi šeptají a táhnou ji na zapovězenou cestu.
Když zůstane tady, čeká ji manželství, o které nestojí, a život vedle kluka, jehož nemůže mít.

„Spása a přežití nemusejí vždy znamenat totéž.“

Kate A. Boorman je spisovateľka nepálskeho pôvodu, hoci väčšinu života prežila v kanadských prériách. Kanada je preslávená svojim drsným počasím a je teda jasné, že o smrtiacej zime toho autorka vie viac ako dosť. Táto kniha je jej prvotinou a zároveň prvým dielom trilógie, ktorá navyše získala hneď niekoľko ocenení. Avšak niektoré knihy si svojich čitateľov aj napriek tomu hľadajú dlho a ťažko.

Pred pár rokmi sa roztrhlo pomyselné vrece a knižný trh bol doslova zahltený všakovakými dystópiami, ktoré sa síce snažili byť originálne, avšak väčšina z nich bola istou adaptáciou obrovského mesta, v ktorom slabí bojujú proti silným. Nečudujem sa preto, že tento žáner pomerne rýchlo stratil svoj lesk a čitatelia sa vo všeobecnosti príliš nehrnú k ďalším žánrovkám.

Táto sa svojim spôsobom v ničom neodlišuje od svojich dystopických bratrancov a sesterníc. Punc originality mu môže dať len samotná autorka. Prostredie tejto série je veľmi pochmúrne. Opisované lyrickým spôsobom v niektorých momentoch dokáže mraziť a veľmi skoro je jasné, čo je pre Kate A. Boorman skutočne dôležité. A dej to najskôr nebude. Nie, že by som jej to vyčítala.

Napriek tomu, že dej napredoval vpred len pomaly, jej atmosferické opisovanie vnemov som si užívala, nakoľko len umocňovalo celkové pochmúrne vyznenie rozprávania. Táto kniha je totiž nesmierne smutná. Spoločenstvo, ktorého súčasťou je hlavná hrdinka Emmeline, sa svojou podstatou najviac približuje akejsi puritánskej sekte, v ktorej sa prísne trestá každé previnenie.

Ak sa dlho pozeráte na ženatého muža, ak náhodou vyjadríte svoj názor a ak sa vydávate na dlhé prechádzky do lesa, beda vám. Budete označení za „vzpurných“ a po týchto ohavných činoch vás pokojne môžu aj popraviť. Rada by som povedala, že len preháňam, ale v skutočnosti je fanatizmus tejto spoločnosti ešte horší. Tamojší ľudia totiž veria, že len keď budú dokonalí a cnostní, prinesie to blahobyt spoločnosti a takisto im to zaručí bezpečnosť.

Na druhej strane, ťažko by ste hľadali osadu, v ktorej by toľko ľudí trpelo tými istými bludmi. Po tejto stránke ma čítanie nesmierne bavilo, fascinovalo ma, aké emócie to vo mne vyvolalo. Väčšinou som z toho všetkého bola smutná, no niekedy aj nahnevaná a znechutená a ak to bol zámer, tlieskam mu.

„Odhodlání k bezpodmínečné mravnosti je naše jediná naděje. Vzpurnost způsobuje chaos a chaos přináší záhubu. Pamatujte na své ctnosti a denně se k nim obracejte: pro sebe sama, pro své děti a pro trvalé bezpečí a blahobyt nás všech.“

Emmeline vyrastala v naozaj nezdravom prostredí, no napriek tomu z nej vyrástla dievčina s otvorenou mysľou a hlavou aj srdcom na správnom mieste, čo je takmer až zázrak. Hlavne ak zoberiem do úvahy, že obyvatelia osady uprostred lesov v hojnom množstve trestajú samých seba.

Hlavná hrdinka naschvál došľapuje na zmrzačenú nohu a po niekoľkých stránkach je jasné, že to nerobí len preto, aby zakryla svoju takzvanú necnosť. Takisto jej najlepší kamarát rád zjazvuje svoje ruky, pretože sa mu prosto nepáčia jedinci toho pohlavia, ktorého by mali. Och, zabudla som. Obyvatelia osady sú aj homofóbi.

Spoločnosť je to naozaj smutná, preto je tento príbeh taký silný. Je síce pochmúrny, no na druhej strane je aj o sile odhodlania a odvahe. Čo sú takmer až ideály, s ktorými Kate Boorman pracovala naozaj umne. Len keby podobne podrobne rozvila aj svoj svet a dopriala svojim čitateľom odpovede aspoň na zlomok otázok, ktoré v jednotlivých kapitolách otvárala.

Smrtná zima je dystopická kniha, v ktorej sa veľký dôraz kladie na vykreslenie atmosféry. Niekedy až lyrické opisy podčiarkujú celkovú pochmúrnosť života ľudí, ktorí sú zväzovaní prísnymi a často nezmyselne puritánskymi pravidlami. Hoci ide o fikciu, veľmi realistickým spôsobom slúži ako akýsi desivý dôkaz o fungovaní náboženskej sekty. V nej sa jednotliví členovia musia podvoliť vôli niekoľkým vyvoleným jedincom a v ktorej sa každé porušenie prísne trestá.

Vďaka tomu bolo čítanie fascinujúce, no zároveň i smutné. V podobne drastickom prostredí vyrástla hlavná hrdinka Emmeline. Keďže ľudia z dediny verili, že je poškvrnená, musela o to tvrdšie bojovať o svoje miesto. Neostala imúnna voči bludom, ktoré tam do všetkých pchajú, avšak mala odvahu bojovať proti nim, vďaka čomu sa stala sympatickou rozprávačkou. Keďže v knihe sa kladie dôraz na atmosféru, niekedy celé kapitoly boli venované opisovaniu knísania stromov, šušťania lístia alebo záznamom desivých snov hlavnej hrdinky plných smútku a beznádeje.

V inej knihe by išlo o priestupok voči dynamickosti deja, avšak do tohto príbehu sa to podivným spôsobom hodilo. V knihe nakoniec bolo všetko, čo by mala mať dobrá dystópia – pochmúrny svet, zdeptaných ľudí a vzdor prebúdzajúci sa minimálne v dvojici hlavných hrdinov. Svoj priestor dostala aj akcia a epické vyvrcholenie. Jediné, čo deji vyčítam, je absencia odpovedí. Svet tejto série je kvôli tomu zaujímavý no neopísaný a niektoré otázky asi navždy ostanú nezodpovedané.