Monštrá proti démonom | Our Dark Duet

Autor: Victoria Schwab
Názov: Our Dark Duet (čes. Temný duet)
Séria: Monsters of Verity (čes. Divoká píseň)
Diel: druhý
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2018 (ČR; 30. 6.)
Hodnotenie na GR: 4.28

Kate Harker is a girl who isn’t afraid of the dark. She’s a girl who hunts monsters. And she’s good at it. August Flynn is a monster who can never be human. No matter how much he once yearned for it. He has a part to play. And he will play it, no matter the cost
Nearly six months after Kate and August were first thrown together, the war between the monsters and the humans is a terrifying reality. In Verity, August has become the leader he never wished to be, and in Prosperity, Kate has become the ruthless hunter she knew she could be.
When a new monster emerges from the shadows—one who feeds on chaos and brings out its victim’s inner demons—it lures Kate home, where she finds more than she bargained for. She’ll face a monster she thought she killed, a boy she thought she knew, and a demon all her own.

“I’m willing to walk in darkness if it keeps humans in the light.”

Victoria Schwab je naozaj skúsenou autorkou. Pod dvomi rôznymi menami striedavo píše fantastickú literatúru pre dospelých a potom aj pre mládež. Jej série získali mnohé ocenenia, veľa fanúšikov a ešte väčší úspech. Slovenským a českým čitateľom sa predstavila už mnohokrát, no zdá sa, akoby ju zaslúžená pozornosť od nášho publika ešte len čakala.

Prvá kniha tejto dilógie This Savage Song bola originálna a temná, avšak jej začiatok bol pomerne pomalý a preplnený, okrem opisovania fungovania nového sveta, aj typickou stredoškolskou drámou. Našťastie, to nie je prípad tejto knihy. Po udalostiach predchádzajúceho dielu série ubehlo šesť mesiacov. Pre niekoho pomerne krátky čas, no vďaka nemu mali postavy šancu opäť o niečo vyrásť a zmeniť sa.

Kate je rovnako tvrdohlavá a odhodlaná urobiť svet lepším tým, že tentoraz bude monštrá sama loviť, nebude sa len bezmocne prizerať, ako ničia svet. Po udalostiach posledných scén odišla z Verity a teraz žije tak trochu inkognito v inom meste, ktoré nepozná šialenstvo prítomnosti démonov.

Bolo fascinujúce sledovať, ako sa musí prispôsobovať iným podmienkam, ale oveľa viac ma bavilo, ako vnútorne bojovala nielen sama so sebou, ale aj s inými ľuďmi. Oveľa jednoduchšie by bolo, ak by bola sama, no bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, vždy si k nej niekto našiel cestu. Avšak je rozhodnutá byť sama k sebe aj k ostatným čo najviac úprimná, hoci to nie je vždy jednoduché.

August je v mnohých ohľadoch jej protikladom. Keďže jeho brat zahynul, musel zaujať jeho miesto. V hlave mu občas hovorí jeho hlas a našepkáva mu, čo by mal robiť. Pod vplyvom týchto rečí sa z toho citlivého chalana, snažiaceho sa byť človekom, mení na bezduchý stroj určený na zabíjanie. Každá nová misia ho oberá o časť jeho podstaty a o to, kým bol kedysi.

Obe postavy mi nesmierne prirástli k srdcu a ja som doslova tŕpla pri predstave, čo si pre nich Victoria ešte prichystala. Pretože tam, kde bola prvá kniha série pomalá a plná predstavovania, tam bolo toto pokračovanie dynamické, dych berúce a plné krvavej akcie, pri ktorej som niekedy stíhala len vyvaľovať oči.

Keďže v tejto knihe sa jedným z námetov stala aj konečná záchrana mesta Verity, je jasné, že sa tomu musel prispôsobiť aj spôsob rozprávania. Okrem Kate a Augusta sme mali možnosť pozrieť sa do hlavy aj ich démonickým nepriateľom, čo v deji rozpútavalo istý druh temnoty. Teda, ešte väčšej, než so sebou niesli opisy prostredia, myšlienkových pochodov a osudov hlavných hrdinov.

“People were messy. They were defined not only by what they'd done, but by what they would have done, under different circumstances, molded as much by their regrets as their actions, choices they stood by and those they wished they could undo. Of course, there was no going back - time only moved forward - but people could change. For worse. And for better.”

Napriek tomu, že sa charakter tejto knihy musel zmeniť hlavne v porovnaní s prvou knihou This Savage Song, som rada, že v istých rovinách sa námety predsa len nezmenili. Stále ide o boj dobra so zlom, avšak ako povedala nejedna postava z tejto knihy, nie je možné vidieť to takto čierno-bielo. Démon, človek, alebo iné monštrum – všetky tieto postavy predstavovali aj viac ako len figúrky akčne rozohranej šachovej partie.

Predovšetkým to boli individuálne osobnosti, ktoré síce charakterizoval aj ich pôvod, ale na druhej strane sa snažili konať inak. Dokazovali mi, že nie každé monštrum musí robiť monštrózne veci a nie každý človek má v sebe dostatok dobra, aby sa vedel vždy a za každých okolností rozhodnúť správne.

Táto kniha ostala rovnako filozoficky hlboká ako predchádzajúci diel série a za to som nesmierne vďačná. Pretože myšlienky, ktoré som v deji sledovala, boli nielen veľmi silné, ale hodné zamyslenia. Aj keby to bolo len kvôli tomu, že som sa naučila pravú silu sebaobetovania. Takisto si uvedomujem, že bez toho všetkého by táto kniha bola svojim spôsobom nudná, menšia a hlavne oveľa menej pôsobivá.

Our Dark Duet je kniha s nesmierne rýchlym tempom a dynamickým dejom, ktorý ani na chvíľu nestráca dych. Kate aj August sa oprosti prvej knihe veľmi zmenili, akosi vyrástli, no nie vždy je jasné, že sa aj zo svojich chýb poučili. Stoja na prahu veľkých zmien a rozhodnúť sa správne je niekedy nesmierne náročné. Okrem nich som mala možnosť pozrieť sa aj do hlavy ich nepriateľov a hoci to stále boli démoni a tým pádom aj príšery, fascinovalo ma, akým spôsobom premýšľali a desilo ma to, ako málo sa vlastne líšili od ľudí, ktorých sa snažili zabiť.

Dej bol vo všeobecnosti oveľa akčnejší než v prvej knihe, avšak to neznamená, že na každej strane tiekla krv vodopádom. Victoria veľmi umne pracovala nielen s akčnými sekvenciami, ale rovnako dobre budovala napätie, prezentovala surové emócie svojich hrdinov a na striebornom podnose servírovala hlboké zamyslenia, ktoré ma v mnohom zasiahli.

Prežívala som s postavami ich problémy a premýšľala som rovnako urputne, čo je správne a čo nie. Videla som, že nie vždy je tým ultimátnym zlom démon a nie vždy je dobrom práve človek. V skutočnosti sme všetci niekde medzitým, raz sa prikláňame k jednému a raz k druhému. Vďaka tomuto zobrazeniu ľudských pováh kniha získala na reálnosti. A hoci mi dej niekoľkokrát zlomil srdce, na knihe by som nemenila ani jedno jediné slovo.