Sherlock v sukni | Dcera Sherlocka Holmese

Autor: Leonard Goldberg

Názov: Dcera Sherlocka Holmese (angl. The Daughter of Sherlock Holmes)
Séria: The Daughter of Sherlock Holmes Mysteries
Diel: prvý
Slovenské alebo české vydanie: CPress, 2018 (ČR)
Hodnotenie na GR: 3.57

Joanna Blalocková je díky bystrému úsudku a širokému rozhledu velmi schopnou zdravotní sestrou, což je jen jedno z mála povolání, které v té době může žena vykonávat. Ale poté, co se spolu s desetiletým synem stane svědkem smrtelného pádu z okna zdánlivého sebevraha, navštíví ji starý dobrý doktor John Watson se svým šarmantním a pohledným synem, doktorem Johnem Watsonem mladším, a protože jsou oba uchváceni jejími forenzními schopnostmi, nabídnou jí účast v jejich vyšetřovacím týmu.
Joanna a oba Watsoni začnou rozmotávat klubko sherlockovské záhady, jehož vlákno vede od ukrytého pokladu až do druhé anglo-afghánské války v letech 1878–1880. Musí si přitom připravit důmyslný plán, jak dopadnout vraha přímo při činu. Není to ale lehké, protože jim hází klacky pod nohy nejen zločinci, ale i Scotland Yard a britští aristokraté. A i kriminalistika v té době byla úplně jiná, než jak ji známe dnes…

„Každý z nás je zajatcem vlastní minulosti.“

Leonard Goldberg je úspešný americký spisovateľ, no okrem toho je aj vyštudovaný fyzik a takisto lekár. Preto nie je prekvapením, že sa preslávil sériou kníh o Joanne Blalockovej, ktoré sú vlastne detektívkami odohrávajúcimi sa v lekárskom prostredí. Napriek úspechu tejto série v zahraničí, v českom preklade vyšli len prvé dve knihy. Rovnomenná hrdinka je aj hlavnou postavou jeho najnovšej historickej série, v ktorej sa nám predstavuje sherlockovské dobrodružstvo starých i nových postáv.

Keď je niekto nadmieru inteligentný, prirovnáme ho k Sherlockovi. Teda, niekedy toto spojenie „ty Sherlock“ používajú aj s mierne ironickým podtónom a to už potom mení jeho význam. Ale predpokladajme, že sme všetci milé stvorenia, ktoré radi svojmu okoliu pripomínajú jeho prednosti. A kto by nechcel byť označený za Sherlocka? Úžasného detektíva a majstra dedukcie, ktorý dokázal vyriešiť viac prípadov sediac vo svojom kresle a fajčiac pri tom fajku, než niektoré policajné oddelenia za dlhé desaťročia svojho fungovania.

Čo na tom, že je len fiktívnou postavou. Ukázal nám (a stále nám ukazuje), že sila mysle je niekedy tou najlepšou zbraňou. Preto sa ani nečudujem, že filmoví a seriáloví tvorcovia, ale aj spisovatelia, sa k tejto postave neustále vracajú, aby ju predstavili publiku zase v inom svetle. Obľúbené sú aj fanfikcie, v ktorých vystupujú rôzni potomkovia Sherlocka alebo ľudia, ktorí sa považujú za jeho nástupcov. V poslednom čase tieto knihy získavajú ešte väčšiu popularitu a dokonca sa podobné knihy píšu aj pre mladších čitateľov.

Jednou z takých kníh je aj Dcera Sherlocka Holmese, hoci tá je určená trošku širšiemu publiku. Hlavnou hrdinkou je dcéra samotného Sherlocka, ktorá sa náhodou stane svedkom domnelej samovraždy muža z dobrej rodiny. Joanna Blalocková je fiktívna postava, ale má v sebe taký sherlockovský šarm. Má bystrú myseľ i úsudok a všíma si detaily, ktoré bežní ľudia prehliadajú alebo im nevenujú pozornosť.

Navyše túto postavu stvoril vyštudovaný fyzik a takisto lekár a tieto poznatky si našli cestu do knihy a boli neodmysliteľnou súčasťou vyšetrovania. Vďaka tomu získal dej nielen reálnosť, ale aj historickú autenticitu, nakoľko v roku 1910 fungovalo všetko trochu inak než v súčasnosti. Hlavnej hrdinke výborne sekundujú aj Watsonovia – množné číslo, nakoľko má k dispozícii hneď dvoch, mladšieho i staršieho, pričom len ten starší prejavuje známky toho Watsona, ktorého som spoznala v Sherlockových prípadoch.

Čo sa týka samotného prípadu, ten bol dostatočne zamotaný na to, aby ma bavil do prvej strany až po poslednú. Kto je vrah som sa vlastne dozvedela hneď na začiatku a zvyšok knihy hlavní hrdinovia vlastne len hľadali spôsoby, ako to danej osobe dokázať, čo z príbehu urobilo zaujímavé napínavé dobrodružstvo. V knihe sa takisto nachádzalo hneď niekoľko odkazov na pôvodné dobrodružstvá Sherlocka Holmesa a mená niektorých postáv budú určite nejednému fanúšikovi známe.

Lestrade se uhodil rukou do čela a zakroutil hlavou. „Pani Blalocková, mně se z toho úplně zatočila hlava. Jak to děláte, že z tak mála dokážete získat tak hodně?“

„Pozoruji, zatímco vy jste se jen díval,“ odpověděla Joanna. „Mezi tím je velký rozdíl.“

Príbeh bol teda napínavý, premyslený do detailov, reálny čo sa týka medicíny i fyziky a možno aj trošku prekvapivý a hlavne plný dedukcie. Občas však pokrivkával čo sa týka spracovania. Pretože napriek tomu, že je Leonard Goldberg určite skúsený fyzik i lekár, nie je až taký skúsený spisovateľ (a to aj napriek tomu, koľko kníh má na konte) . Napríklad scény, v ktorých vystupovalo niekoľko postáv naraz, boli občas neprehľadné. Vždy sa totiž medzi sebou rozprávali len dve postavy a ostatné mlčali.

Takisto bol samotný dej i správanie postáv poznačené istou dávkou naivity, ako keď nikto nespochybňoval prítomnosť Joanny a Watsonov na mieste činu. Všetci im vždy ochotne dali presne to, čo potrebovali a samozrejme, neustále dokazovali, že polícia je neschopná, slepá a vôbec bez nich by vraždu nikdy nevyriešili. (Čo je najskôr pravdivé, ak hovoríme o polícii na začiatku 20. storočia, ale nič to nemení na fakte, že sa kvôli tomu do deja dostávala zbytočná naivita.) Napriek niekoľkým nedostatkom však kniha prináša jednoduché a zaujímavé rozprávanie zamotaného prípadu.

Dcera Sherlocka Holmese je vcelku zaujímavá kniha, ktorá sa zaradí skôr k oddychovejšiemu čítaniu. Hlavná hrdinka Joanna Blalocková vyšetruje zamotanú vraždu a snaží sa chytiť vraha, pričom jej pri tom pomáha sám veľký Watson a jeho syn. Podobne ako iné knihy venujúce sa sherlockovskej tematike, aj táto sa snaží sprostredkovať dedukciu ako vyšetrovaciu metódu a musím uznať, že dedukcie je v deji naozaj požehnane a je navyše aj správne použitá.

Autor v knihe okrem toho použil svoje poznatky z lekárskej praxe, takže je vďaka tomu čítanie o čosi viac reálnejšie. Samotný prípad síce nie je vystavaný na modeli, že do poslednej strany nevieme, kto je vrah, ale skôr naopak – vrah je celý čas známy a trojica hlavných hrdinov sa ho snaží zo všetkého usvedčiť. Po tejto stránke je kniha veľmi zaujímavá a navyše sa aj veľmi dobre číta. Napriek tomu je poznačená istou naivitou, nakoľko postavy vždy veľmi rýchlo nájdu odpovede, vždy sa im všetko darí a svedkovia im vždy povedia presne to, čo oni potrebujú počuť.

Navyše je v knihe istý účelný prvok, nakoľko sú tu všetky policajné zložky opisované ako tie neschopné. Čiže policajti si nevidia na koniec nosa a nebyť Joanny Blalockovej a Watsonov, vrah by ešte stále pobehoval po slobode. Tieto prvky ako jediné kazia vcelku uspokojivý dojem, ktorý som počas čítania nadobudla. Kvôli tomu je táto kniha o niečo viac oddychovejšia, než autor najskôr na začiatku zamýšľal.

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.

Knihu si môžete kúpiť TU.