Knižná mágia #3: Druidizmus

Opäť som sa rozhodla pre niektorý druh mágie a napísala o ňom článok. Keď som začala skúmať jednotlivé druhy mágie, zistila som, že sa od seba v mnohých prípadoch veľmi nelíšia a v mnohých prípadoch majú úplne totožnú podstatu, len ich niektorí ľudia inak označujú. Takže táto rubrika bude asi ešte zaujímavá a neviem ako vy, ale ja sa na to veľmi teším. Teraz však druidi...

Druidi, druidizmus

Predstava druidov nie je až taká neznáma alebo náročná na pochopenie, nakoľko pochádza priamo z mytológie. V keltskej mytológii boli druidi považovaní za akýsi druh kňazov, avšak ich úlohy neboli len duchovného alebo magického rázu, ale vystupovali aj ako akési autority, takisto boli liečiteľmi, radcami a niekedy dokonca aj sudcami. Panovalo presvedčenie, že druidi dokázali ovládať sily prírody.

V minulosti druidi zohrávali veľmi dôležitú úlohu a dokonca sám Július Cézar v jednom zo svojich spisov tvrdí, že druidi predstavujú jednu z dvoch najdôležitejších skupín v krajine a boli zodpovední za organizovanie rôznych obradov a obiet, veštenia a súdnych procesov hlavne v oblasti dnešného Anglicka a Írska. Okrem toho ich vysoké postavenie vyplývalo aj z toho, že boli napríklad oslobodení od vojenskej služby a nemuseli platiť dane. Iní klasickí spisovatelia dokonca verili, že ak by niektorí druid vstúpil na bojisko, dokázal by zastaviť boje už len svojou prítomnosťou.

Druidské obrady spočívali hlavne v zaklínaní. Používali veľké množstvo rôznych veršov, ktoré prednášali/spievali spamäti. Naučiť sa ich všetky trvalo desiatky rokov, avšak aj napriek tomu, že Galovia používali písmo, sa nezachoval ani jediný prepis týchto zaklínadiel. A hoci sa verí, že druidi boli mierumilovní objímači stromov, nie je tomu úplne tak. Pretože druidi pri vykonávaní svojich rituálov a obradov využívali často ľudské obete.

Obľúbené obete boli kriminálnici, avšak ak neboli žiadni k dispozícii, postačil aj niekto obyčajný. Spôsob obetovania sa rôznil, avšak jeden z najčastejších bolo spaľovanie zaživa, pričom obeť bola uväznená vo vnútri obrovského prúteného panáka. Obety pre niektorých bohov však boli zabité trojnásobnou smrťou a boli utopené, obesené a spálené. Druidi vystupovali ako jediné spojenie medzi bohmi a ľuďmi a v čase, keď prinášali bohom obete, im oni na oplátku ukazovali budúcnosť. Nie vždy bola potrebná ľudská obeť, často sa takisto používali aj zvieratá.

Avšak okrem toho boli druidi svojim spôsobom aj filozofi, ktorí verili v nesmrteľnosť ľudskej duše a tvrdili, že pri smrti vlastne duša len prejde z jednej osoby do inej, čo vlastne zbavuje smrť jej hrôzy. Verili, že vďaka tomuto učeniu dokážu nájsť pravú odvahu.

V mytológii druidi predstavovali múdre bytosti, ktoré slúžili lordom a kráľom, radili im a predpovedali budúcnosť. Okrem toho však vládli aj inými schopnosťami, avšak tie boli vždy ukotvené v prírode. Dokázali rozkazovať živlom, privolávať blesky, búrky a vietor a takisto ovládali prírodu samotnú. Ich slabosť spočívala v tom, že stačilo nejakým spôsobom poškodiť prírodu a tým pádom aj zdroj ich sily a oni ostali bezmocní. Ich schopnosti sa nevzťahovali na neživé objekty, nakoľko neboli dielom prírody.

Hoci panuje predstava, že druidi sú vždy mužského pohlavia, nie je to celkom tak. Prevažne írsky folklór ponúka aj príbehy o ženských druidkách, ktoré majú podobné schopnosti ako ich mužské polovičky a vždy predstavujú veľmi dôležité figúrky v tom-ktorom príbehu.

V priebehu histórie sa na druidov pozeralo z mnohých uhlov. V najstarších dobách, za čias Júlia Cézara a pravdepodobne aj skôr, boli druidi obávaní, no aj vážení a tešili sa nielen veľkej pozornosti, ale aj úcte. V neskorších dobách však pomaly vymizli všetky pozostatky starých rádov a to hlavne vplyvom kristianizácie, čo aspoň vyhlasovali šíritelia novej viery.

Pozostatky druidstva sa však našli aj neskôr a mnoho bádateľov a spisovateľov verilo, že sa v istej podobe druidské rody zachovali. Jeden z názorov tvrdí, že potomkami druidov by mohli byť dryády, čiže lesné nymfy známe skôr z gréckej mytológie. Autori tejto teórie síce netvrdia, že dryády sú v pravom zmysle slova potomkami druidov, ale v ich podstate sa zachovalo učenie o predpovedaní budúcnosti a spojení s prírodou, ktoré, aspoň podľa Rimanov, vymrelo spolu s druidmi.

Veľkej obľube sa druidi tešili hlavne v období romantizmu, kedy sa vrátili nielen do literatúry, ale aj do iných odvetví umenia, hlavne do sochárstva a maliarstva. V tomto čase tiež vznikali všakovaké spolky, akési „neo-druidské“ organizácie hlásajúce návrat k druidskému učeniu, niekedy až do takej miery, že za svoje prevzali aj podstatu ich rituálov – čiže prinášali rôzne obete.

V modernejších dobách sa ustálil názor, že druidi boli barbarskí a krutí kňazi, ktorí sa neštítili prinášať krvavé obete. Okrem toho sú druidi často prirovnávaní k šamanom. Avšak zásadný rozdiel tkvie v tom, že zatiaľ čo druidi ovládajú prírodu, šamani sa skôr zameriavajú na ovládanie a ovplyvňovanie duchovného sveta, pričom súčasťou ich rituálov často bývajú tranzy a nie ľudské obete.

Aj v modernom svete však majú druidi svoje miesto – aj vďaka „neo-druidom“ alebo hnutiam, ktoré sú označované ako „druidizmus“. Väčšinou ide o väčšie alebo menšie skupiny ľudí založené z veľkej časti na spiritualizme a vo všeobecnosti sa snažia dosiahnuť istú harmóniu a úplne splynúť s prírodou. Súčasťou učenia je takisto rešpektovanie všetkých bytostí a samotného životného prostredia. Vo svojich počiatkoch boli tieto skupiny skôr kultúrnymi pokračovateľmi druidského učenia, až oveľa neskôr sa tieto hnutia začali orientovať viac na vieru a spiritualizmus. 

Avšak druidi vo filmoch a knihách sú buď verní svojej pôvodnej krvavej predstave, alebo sú akýmsi medzičlánkom medzi moderným ponímaním druidizmu, čím sa začal šíriť názor, že druidi vlastne len objímajú stromy a občas v poletujúcich listoch dokážu zahliadnuť budúcnosť. Táto predstava je silne podporovaná najslávnejším druidom zo všetkých – Merlinom (ktorý býva nesprávne označovaný za čarodejníka). Zásadnú renesanciu druidom priniesli aj počítačové hry, z tých najznámejších napríklad Warcraft.

Knihy s druidmi v hlavnej a vedľajšej úlohe:

Karen Marie Moning – séria Horečka

V tejto sérii sa vyslovene neobjavujú druidi. Teda, celkový námet a motívy sú ladené vo farbách keltskej mytológie a tým pádom sa v knihe riešia mnohé aspekty. Jedným z nich sú aj druidi. A viac vám neprezradím, aby som vám nepokazila zážitok z čítania.

Kevin Hearne – séria Kroniky Železného druida

Už len názov tejto série napovedá, že hlavným hrdinom je čistokrvný druid, avšak posledný svojho druhu. Má veľmi osobitý šarm a zažíva zaujímavé dobrodružstvá, plus ma veľa naučil o mágii aj mytológii. Len je na škodu, že občas je ten jeho príbeh kvôli kríženiu jednotlivých mytológií tak trochu chaotický.

Terry Brooks – séria Shannarův meč

Túto sériu som zatiaľ nečítala, ale dozvedela som sa, že v tomto svete žije akási veľká frakcia druidov, ktorí vystupujú nielen ako učitelia, ale aj ako výskumníci a tí, ktorí ovládajú mágiu. Podľa všetkého majú dokonca aj vlastnú základňu, takže určite zohrávajú veľmi dôležitú úlohu.

Ak vás druidi nadchli, rozhodne nezabúdajte na Panoramixa z komiksov René Goscinnyho o Asterixovi a Galoch a podľa všetkého by sme sa čo-to o druidoch mali dozvedieť aj v najnovšej sérii dua Ilona Andrews The Iron Convenant s Hughom d’Ambray v hlavnej úlohe.

Poznáte iné knihy o druidoch?