Prekliatie a pomsta | The Wicked Deep

Autor: Shea Ernshaw

Názov: The Wicked Deep
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 3.83

Welcome to the cursed town of Sparrow…
Where, two centuries ago, three sisters were sentenced to death for witchery. Stones were tied to their ankles and they were drowned in the deep waters surrounding the town.
Now, for a brief time each summer, the sisters return, stealing the bodies of three weak-hearted girls so that they may seek their revenge, luring boys into the harbor and pulling them under.
Like many locals, seventeen-year-old Penny Talbot has accepted the fate of the town. But this year, on the eve of the sisters’ return, a boy named Bo Carter arrives; unaware of the danger he has just stumbled into.
But only Penny sees what others cannot. And she will be forced to choose: save Bo, or save herself. 

“When you think about things too long, you just talk yourself out of them.”

Shea Ernshaw je debutujúca autorka pochádzajúca práve z tej časti Ameriky, o ktorej píše vo svojej prvej knihe. Ako sama tvrdí, mala toľko šťastia, že vyrástla v dome plnom kníh. Vďaka tomu si už od útleho detstva vymýšľala príbehy o magických koňoch a vílach. Teraz už pracuje na prepracovanejších príbehoch a zatiaľ čo jej postavy tancujú v hlave a uzurpujú si jej pozornosť, jej rodina to ticho toleruje.

Príbehov o čarodejniciach je viac, než do koľko viem počítať – a najskôr aj viac, než do koľko vie napočítať moja kalkulačka. Preto je úplne nemožné, aby niektorý autor dokázal prísť s príbehom o mágii, ktorý by sa tu nikdy neobjavil. Avšak napriek obľúbenosti čarodejníc nie je až toľko autorov, ktorí by sa rozhodli venovať procesom s čarodejnicami – a písať o tom, čo sa stalo so ženami, ktoré boli odsúdené a zabité neprávom.

Mestečko Sparrow je miesto, o ktorom som už čítala mnohokrát. Malé mestečko v zabudnutom kúte sveta, kde líšky dávajú dobrú noc a vlny sa búrlivo rozbíjajú nielen o útesy, ale aj o miestny maják. Ľudí tu žije akurát tak dosť na to, aby sa všetci navzájom poznali a aby sa rozhodli, že nemajú radi cudzincov, hoci raz za čas sa tu objavia aj turisti.

A tí najviac prichádzajú práve v jednu časť roka – začiatkom leta, krátko pred letným slnovratom, pretože práve vtedy sa vrátia duše troch mŕtvych dievčat odsúdených za čarodejníctvo, aby posadli telá troch nič netušiacich tínedžeriek a ich prostredníctvom sa potom mohli pomstiť za to, čo sa im stalo pred zhruba dvesto rokmi.

Námet je to veľmi zaujímavý. O procesoch s domnelými bosorkami som čítala v mnohých knihách a takisto som videla dosť filmov na to, aby som vedela, že väčšina žien bola obvinená kvôli závisti, osobnej pomste alebo len skrátka pre to, že si dovolili získať lásku toho nesprávneho muža. Podobne na tom boli aj Marguerite, Aurora a Hazel, tri sestry, ktoré v zapadnutom mestečku hľadali nový život a pritom tam našli svoju smrť.

O dvesto rokov neskôr po nich ostala len legenda – a strach z ich návratu. Osobne celý tento koncept považujem za veľmi vydarený, melancholický a istým spôsobom temný, čo ešte umocňuje atmosféra knihy a jej samotné zasadenie do malého prístavného mestečka, kde je more častokrát rozbúrené a kde šuškanie o mágii nie je len bujarým snom.

V tomto prostredí žije aj hlavná hrdinka Penny, ktorá celý život vyrastala v tomto stále živom príbehu. Hoci sa veľmi nezapája do sociálneho života, veľmi dobre si uvedomuje, že tri sestry skutočne žili a ich každoročný návrat nie je len marketingovým ťahom slúžiacim na prilákanie turistov.

“Love is an enchantress—devious and wild. It sneaks up behind you, soft and gentle and quiet, just before it slits your throat.” 

Akokoľvek vynikajúco je vymyslená zápletka, nápad a prostredie a bez ohľadu na skvelé vykreslenie nielen atmosféry, ale aj emócií, má však táto kniha hneď niekoľko zásadných nedostatkov. Prvým z nich je vlastne vysvetlenie celého problému – ako je možné, že sa tri dievčatá, ktoré nikdy nevládli mágiou, dokážu už takmer dvesto rokov po smrti vždy prevteliť do tiel žijúcich dievčat, aby sa ich prostredníctvom mohli pomstiť?

Mágia by predsa mala nejako vznikať a určite sa nerodí len tak z ničoho, ako sa mi to autorka snažila naznačiť. Hoci mala úžasný štýl písania, niekedy až príliš často používala len náznaky a v niektorých momentoch, keď vysvetľovanie mohlo jej knihu posunúť na inú úroveň, nechala čitateľov, aby si všetko domysleli sami.

Problémom sú však aj iné dejové línie, ktoré boli naznačené, značne nafúknuté a nakoniec zametené pod koberec ostatného textu niekoľkoslovným záverom. Takisto je problém aj s rozsahom textu – samotná zápletka bola zaujímavo vymyslená aj podaná, avšak zdalo sa mi, že autorka niekoľko detailov nedomyslela. Knihu najskôr plánovala podsunúť čitateľom ako čosi napoly medzi magickým realizmom a desivou duchárskou historkou, pričom ani jedna z týchto kategórií nefungovala.

Na magický realizmus bola kniha vlastne príliš málo magická a na duchársku historku zase málo desivá. V konečnom dôsledku sa tak kniha premenila na celkom schopne podanú romancu, ktorá však bola príliš tragická a nedotiahnutá do konca na to, aby sa mohla rovnať hollywoodskym trhákom. Hoci je pravda, že sa aspoň chcela odlišovať istými náznakmi nielen osudovosti, ale aj tragickosti a melodrámy.

The Wicked Deep je kniha, ktorá má na jednej strane veľmi netradičný námet, avšak spracovanie je už príliš nedotiahnuté do konca na to, aby sa kniha dokázala odlíšiť od podobne ladených počinov. Prvé kapitoly prežívajú vyslovene na ponurejšej atmosfére malého prístavného mestečka, kde sa turisti zbiehajú každý rok len na pár týždňov, aby mohli byť v morbídnom strede diania a sledovať, ako sa duchovia troch dievčat vrátia kvôli svojej každoročnej pomste.

Hlavná hrdinka Penny pristupuje k tomuto faktu dosť stoicky a svoje názory prejavuje veľmi nevýrazne. Vlastne podobne, ako nevýrazne sa odlišuje ako postava od tých ostatných. Autorka najskôr mala zámer vykresliť veľmi ponurý a magický príbeh, avšak s pracovanie zlyháva hneď v niekoľkých bodoch. Takmer všetko napätie v príbehu je podmienené veľkým odhalením, ktoré je však až žalostne prehľadné a je veľmi jednoduché ho rozpoznať ešte skôr, než ho autorka začne poriadne vykresľovať. Nedá sa však uprieť, že v knihe sú veľmi dobre zakomponované a opísane emócie, avšak ani tie nestačia, aby túto knihu povzniesli a premenili ju na čosi nevšedné, ba až originálne.

Hoci sa dej niekoľkokrát snaží tváriť, že opisuje epický príbeh, pravdou je, že táto kniha nie je tak úplne ani o osudovej láske, ani o odvahe, ani o mágii, ani o sile sebaobetovania a určite nie je ani o tom, kam až dokáže človeka doviesť túžba po pomste a na aké monštrum ho može premeniť. V skutočnosti je táto kniha o všetkom, avšak ani jednej téme sa autorka nedokázala venovať komplexne a tak ostal potenciál knihy nevyužitý a príbeh samotný nakoniec pôsobí ako béčková romanca s nie veľmi uspokojivým koncom.