O rôznych druhoch vášne | Vášeň

Autor: Jeanette Winterson

Názov: Vášeň (angl. The Passion)

Špecifikácia: magický realizmus o mnohých podobách vášne

Slovenské alebo české vydanie: Lindeni, 2019 (SR)

Hodnotenie na GR: 4.11

„To, ako to vnímaš teraz, nie je o nič skutočnejšie, než ako to budeš vnímať potom.“

Jeanette Winterson je známa anglická prozaička a publikuje pravidelne už od polovice osemdesiatych rokov. Za tie roky má na konte veľa úspešných románov i noviel a poviedok, za ktoré získala mnohé ocenenia. Mnoho z jej kníh bolo preložených do slovenského alebo českého jazyka. Vášeň, ktorá je jednou z prvých autorkiných prác, jej priniesla popularitu a vďaka ziskom z predaja sa z nej mohla stať spisovateľka na plný úväzok.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že táto knižočka je útla a ide o nejaké epizódne dobrodružstvo nesúrodej dvojice. A to je prvá chyba, ktorej som sa dopustila – totiž, že som v súvislosti s touto knihou niečo predpokladala. Pritom jediné, čo som potrebovala vedieť, bol fakt, že toto je magický realizmus.

Verná predstave tohto žánru mi autorka ponúka príbeh ukotvený v historickej realite napoleonskej Európy. V tomto nie veľmi pozitívnom ovzduší mi predstavuje príbeh dvoch úplne odlišných ľudí – mladého Francúza Henriho a Talianku Villanelle. Prostredníctvom týchto dvoch hrdinov autorka skúma mnohé podoby vášne, či už hovoríme o istom zapálení pre niečo alebo o sexuálnej vášni, no okrem toho sa nevyhýba ani témam ako sexualita a vzhľadom na to, že Villanelle je žena, ktorej nie je cudzia intimita so ženou, načrela autorka aj do tematiky rodovej príslušnosti.

Viac ako tento výpočet ma však zaujímalo najmä to, čo vo mne kniha zanechala. Najviac sa mi asi páčil ten kontrast medzi postavami, nakoľko Henri bol zobrazený ako mladík, ktorý vlastne vášeň nepoznal. Prihlásil sa do armády, pretože to od neho očakávali. Stal sa kuchárom, pretože mu to prikázali. Nasledoval Napoleona, pretože to robili všetci. V celom jeho živote ale chýbala vášeň, pretože nikdy nerobil niečo len preto, že skutočne chcel. Na druhej strane Vilanelle prežívala vášni viac ako je niekedy u ľudí bežné – v podstate jednu nahradzovala druhou v márnej snahe nájsť niečo, čo stratila.

Až keď sa títo dvaja stretnú, v podstate si uvedomia, aký viedli dovtedy život a rozhodnú sa, že chcú niečo lepšie. Prvá a druhá časť knihy teda opisuje ich samostatné životy a v tretej sa ich cesty náhle prepletú. Ale je to štvrtá časť, ktorej v mojich očiach najviac dominoval magický realizmus. Veľmi ma zaujala kombinácia, ktorú autorka vytvorila svojim štýlom.

„Ako je možné, že jeden deň je život dokonale usporiadaný, možno trochu cynický, ale celkovo to ujde, a potom bez varovania zistíte, že pevná pôda pod nohami sú v skutočnosti padacie dvere a zrazu sa ocitnete na inom mieste, v úplne inej krajine, ktorej polohu a zvyky nepoznáte?

Cestovatelia si aspoň môžu vybrať. Tí, ktorí sa vydajú na cesty vedia, že v cudzine to bude iné ako doma. Bádatelia sú pripravení. Ale my, čo plávame v žilovom riečisku a prichádzame do miest vo vnútrozemí náhodou, sa nemôžeme pripraviť. My, ktorí sme hovorili plynulo, zistíme, že život je cudzí jazyk.“

Síce mi ponúkla niečo magické, tajomné a tak trošku možno aj absurdné, ale použila na to jazyk, ktorý bol len ojedinele poetický, väčšinou bol skôr rázny a strohý, takže niektoré obrazy vďaka tmu získali prekvapivú údernosť. A takisto vďaka tomu lepšie vynikli niektoré myšlienky.

Takže hoci je táto kniha maličká rozsahom, je väčšia príbehom a doslova obrovská myšlienkami. Dá sa prečítať rýchlo, ale po otočení poslednej stránky som si uvedomila, že som mala knihu čítať radšej pomalšie, aby som si dovolila jednotlivé časti nielen vychutnať, ale aby som sa mohla dostatočne zamyslieť nad všetkými obrazmi a úvahami, ktoré autorka do textu vložila.

Vášeň je na prvý pohľad útla a nevýrazná knižočka, no aj tak v nej autorka spracovala mnoho zaujímavých tém akými sú sexualita, rodová príslušnosť a vášeň v mnohých podobách. Svoj príbeh zakotvila do reálneho historického prostredia napoleonských vojen a doň vložila svojich hlavných hrdinov a takisto prvky mágie a fantázie, teda všetko to, čo všetko patrí k magickému realizmu.

V príbehu mi predstavila dve postavy a nimi sú Francúz Henri a Talianka Villanelle. Henri bol vždy zatienený vášňami iných ľudí, zatiaľ čo Villanelle zase tých vášni mala až príliš a jednu striedala druhou. Tým pádom boli títo dvaja úplnými protikladmi a páčil sa mi kontrast, ktorý tým v príbehu vznikol. Navyše mal každý z nich svojský pohľad na svet, čo do deja zanášalo zaujímavé myšlienky.

Magickosť a tajomnosť je vygradovaná až v záverečnej, štvrtej časti príbehu, hoci magické prvky sa objavujú prakticky od prvej strany. Obraznosť v tejto knihe je však skôr úderná, nakoľko autorkin štýl je poetický len občasne a viac sa spolieha na strohosť a jednoznačnosť. Vďaka tomu niektoré myšlienky pôsobili o to zaujímavejšie a to viac som sa nad nimi zamýšľala. Táto kniha je teda veľmi zaujímavá, hoci vo svojej podstate jednoduchá, a viac ako o jej pochopenie som sa snažila vychutnať si všetky obrazy a myšlienky, ktoré autorka do textu vložila. A tých tam bolo naozaj veľa.

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.

Knihu si môžete kúpiť TU.

oficiálna anotácia:

Henri vášnivo zbožňoval Napoleona a Napoleon vášnivo zbožňoval kurence. Počas cesty z Boulogne do Moskvy Henri zabil množstvo hydiny, ale ani jedného človeka.

Medzitým v tom čase sa v Benátkach, meste nádejí a masiek, narodila Villanelle, po otcovi gondolierovi zdedila nohy s plávacími blanami, ale v kasínach hrala o svoje srdce a prehrala.

Keď sa kuchárova láska k Napoleonovi zmenila na nenávisť, našiel krásu Benátok a spolu s Villanelle utiekol do ich tmavých kanálov.