Autor:
Philip Reeve
Názov:
Smrteľné stroje (angl. Mortal
Engines)
Séria:
Smrteľné stroje (angl. Mortal
Engines Quartet)
Diel:
prvý
Špecifikácia: steampunková séria o svete s pohyblivými mestami, v ktorom
prežije len najrýchlejší
Slovenské
alebo české vydanie: CooBoo,
2018 (SR)
Hodnotenie
na GR: 3.83
„V tomto svete buď zješ, alebo sa staneš potravou.“
Philip
Reeve je anglický autor, ktorý
najskôr pracoval v kníhkupectve, neskôr spolupracoval na rôznych divadelných
projektoch, až nakoniec zakotvil vo vodách knižnej ilustrácie. Jeho kresby
zdobia desiatky detských kníh. Okrem toho má na konte hneď niekoľko úspešných a takisto
oceňovaných kníh určených nielen pre deti, ale aj pre mládež. Séria Smrteľné stroje patrí k jeho skorším
prácam. Okrem toho mu v preklade vyšla aj detská séria s názvom Goblini.
V dystopickom svete Smrteľných strojov bol
svet zničený neznámou silou. Následkom Šesťdesiatminútovej vojny sa mnoho miest
dalo do pohybu a to doslova. Dostali kolieska, zložitý poháňací systém a teraz
sa veselo preháňajú po tom, čo ostalo zo sveta. Ale aby mohli pokračovať ďalej,
vyvinul sa aj takzvaný urbanistický darwinizmus. Čiže mestá sa začali požierať
navzájom, pretože prežiť môže len najsilnejší. V tomto svete postavy musia
zabrániť blížiacej sa katastrofe – ale najskôr musia zistiť, že svet nie je
taký dokonalý, za aký ho považovali.
Začiatok tejto knihy je svižný a rovnako aj
zvyšok deja. Autor sa rozhodol pre cestu nikde nekončiaceho dobrodružstva, čo
je na jednej strane výborné, nakoľko ako čitateľ som sa nemala čas nudiť. Na
tej druhej ale len veľmi málo času strávil tým, že by mi niečo aj vysvetlil. V priebehu
knihy som dokázala pozbierať kúsky faktov a vysvetlení a ostatné som
si musela skrátka domyslieť. Postavy k tomu všetkému totiž pristupujú ako
k faktu, nič nespochybňujú, o ničom nepremýšľajú a tak veľa
záhad ostatná nevysvetlených.
Jednou z najdôležitejších je aj samotný
urbanistický darwinizmus, ktorý je síce jednoduché pochopiť, ale na druhej
strane som sa nikde nedozvedela, čo to vlastne presne znamená a kde sa tento
„spôsob života“ pohyblivých miest vôbec zrodil. Skrátka chýba osvetlenie celej
histórie, takže poznám výsledok, ale nepoznám príčinu. Čo tak trochu súvisí so
zvratom v druhej časti knihy, ale osobne by som radšej mala aspoň nejaké
tušenie, čo sa stalo. Najmú ak to spôsobilo doslova tri kroky vzad vo vývoji.
Ľudia nepoznajú počítače, hoci majú pohyblivé mestá, a cestujú vzducholoďami.
Prečo? Ako? To som v texte už nevyčítala.
Tento svet je mi navyše predstavovaný očami naivných
deciek, ktoré celý svoj život vyrastali v predstave, ktorá im bola
ponúkaná. To znamená, že všetko prijímajú ako fakt, nič nespochybňujú, všetko
je dokonalé a ak sú náhodou konfrontované so skutočnosťou, ktorá narúša
tieto ich niekedy až scestné predstavy, odmietajú to prijať. Čo spôsobilo, že
mi tieto postavy dosť výrazným spôsobom liezli na nervy, ale zase na druhej
strane som sa snažila byť zhovievavá. Boli to pätnásťročné deti.
„Ja už som obluda!“ vrieskala.
„Nie, nie si!“ Tom sa s námahou zdvihol na kolená. „Si moja priateľka!“„Ja ťa nenávidím! Nenávidím!“„Ale mne sa tebe záleží, či sa ti to páči, alebo nie!“ nedal sa Tom. „Myslíš, že si jediná na svet, kto prišiel o rodičov? Mám v sebe presne toľko hnevu a smútku ako ty, ale kvôli tomu ešte nemusím zabíjať ľudí a chcieť zo seba urobiť Stopára!“
Oveľa viac ma ale bavili postavy, ktoré boli
zatlačené do úzadia a ktoré boli oveľa zaujímavejšie, nakoľko boli
zložité. Neboli ani dobré a ani zlé, na všetko mali svoje dôvody a ja
som vďaka tomu bola často rozpoltená a do určitej miery som s nimi súcitila.
A boli to práve tieto vedľajšie postavy, vďaka ktorým som v čítaní nakoniec
pokračovala a urobila som dobre, nakoľko druhá polovica knihy je oveľa
lepšia ako tá prvá.
Dej samotný bol stále dobrodružný a dynamický,
ale až neskôr to všetko dávalo zmysel a všetko začalo zapadať na svoje
miesto. Dokonca aj hlavné postavy konečne dospeli a ja som konečne nemala
chuť nakopnúť ich. Navyše autor krásne pracoval s gradáciou a keď prišlo
vyvrcholenie, odrovnalo ma. Škoda len, že sa autor rozhodol písať o takých
mladých hrdinoch, keď mu očividne viac sadne opisovanie dospleákov.
Smrteľné stroje je vcelku podarená kniha. Dej
je veľmi dynamický, neustále sa niečo deje a postavy napredujú vďaka dobrodružnej
a nebezpečnej ceste, na ktorú sa vydali. Toto svižné plynutie jednotlivých
udalostí však zo začiatku zakrýva fakt, že autorovi je tak trochu cudzie
vysvetľovanie. V priebehu čítania som síce veľa vecí pochopila a iné si
skrátka domyslela, ale niektoré záležitosti by si zaslúžili väčšiu pozornosť,
najmä ak na nich autor hodlá vystavať príbeh celej série. Takisto mi zabudol
vysvetliť, ako jeho svet vlastne vznikol a prečo a ja chápem, že mi
to všetko zamlčal, aby bolo jeho odhalenie o to údernejšie, ale kvôli tomu
som skrátka niektorým veciam nerozumela.
Navyše mi príbeh rozprávali mladé, v priemere
pätnásťročné decká, ktoré boli vychovávané určitým štýlom a keď sa zrazu
mali prebudiť zo svojho dokonalého sna, reagovali na to naivne, ba dokonca až
nelogicky. Čo spôsobilo, že som naozaj nebola fanúšikom týchto postáv a oveľa
viac ma bavili vedľajšie postavičky dospelých, ktoré boli zložité a fascinujúce
tým, ako niekedy stáli na hrane medzi dobrom a zlom.
Okrem toho ma tiež bavilo, ako dokázal svoj
príbeh vygradovať, napätie sa stupňovalo a keď prišiel záver, bola som
prekvapená jeho surovosťou, nakoľko autor sa naozaj neštíti ničoho, dokonca ani
zabíjania svojich postáv. Škoda len toho vysvetľovania a tých postáv.
Osobne si myslím, že autor sa mal vykašlať na pubertálnych hrdinov a písať
o dospelákoch, ktorých vie oveľa lepšie opísať. A tí by mi možno vysvetlili
aj históriu tohto na prvý pohľad zaujímavého sveta.
Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu si môžete kúpiť TU.
oficiálna
anotácia:
Smrteľné mestá sú
prvá časť fenomenálnej steampunkovej fantasy série.
Pozor:
Londýn je nenásytný! Nie je to však mesto, ktoré poznáme. Londýn je mobilné
mesto budúcnosti. Po zničujúcej Šesťdesiatminútovej vojne sa všetky mestá
zmenili, vysadli na kolesá a pohyblivé pásy a križujú pustatiny ako krvilační
predátori – lovia a priživujú sa na menších mestách. A Londýn vyrazil po rokoch
na lov. V meste sa však schováva niečo smrteľne nebezpečné. A nie je to dievča
s jazvou na tvári, dýkou v rukách a túžbou po pomste v očiach.
Prekliata
budúcnosť! Mobilné mestá. Robotickí lovci. Tajná zbraň, ktorá dokáže rozprášiť
svet. Chceš to zažiť? Vyskoč na palubu Londýna. Daj si pozor na mechanických
nájomných vrahov. A nenakláňaj sa cez zábradlie. Keď spadneš, nik sa po teba
vracať nebude!
Mám na ne podobný názor. Páčila sa mi myšlienka aj celkovo dej nebol na zahodenie, ale rovnako ako ty som v niektorých veciach tápala. Vojna nebola vysvetlená, ani čo k nej viedlo a podobné veci tiež zostali nevysvetlené. Bohužiaľ hlavné postavy tiež také nedomyslené, niektorými vecami príliš detské, ale to bude asi tým žánrom :D Páčila sa mi, no neohúrila, no aj tak sa teším na pokračovanie, čo nové ponúkne.
OdpovedaťOdstrániťPekná recenzia.
Mne potom bolo aj ľúto, že zaujímavejšie postavy nedostali viac priestoru, ako napríklad Valentine alebo Anna Fangová, pretože ich príbeh ma zaujímal oveľa viac ako Tom s Hester dokopy - aj keď Hester bola ešte tá normálnejšia z tejto dvojky.
OdstrániťJe mi ľúto tých chýbajúcich informácií, ale tiež som zvedavá na pokračovanie. Hlavne preto, že postavy by mali byť minimálne o 2 roky staršie, tak sa snáď naučili správať.
Já se na knihu teprve chystám, ale velmi se na ni těším.
OdpovedaťOdstrániťV prosinci, minulý rok, šel do kin film na motivy této knihy, a mě se strašně líbil. Ale vím, že určitě s knihou nemá vůbec nic společného, jako vždy, když dělají filmy na motivy knih. :D
Obávám se, jak přijmu mladší hrdiny, ale budu si s tím dělat starosti až se do knihy pustím. :)
Bezva recenze! ♥
Aby som bola úprimná, ja som zatiaľ z filmu videla len asi prvých pätnásť minút a ďalej som sa nedostala. No som dosť zvedavá na to, aby som sa k nemu čoskoro dostala.
OdstrániťViem však, že postavy sú vo filme o dosť staršie, takže sa mi možno viac zapáčia.