Tag pravdy

Tento mesiac sa mi akosi nakopili recenzie, takže som sa rozhodla chvíľu písať o niečom inom, než o mojom názor na ten či oný príbeh. Siahla som práve po tomto tage, pretože ma zaujal – nie preto, že by bol nejaký kontroverzný, ale keďže som človek, ktorý rád diskutuje aj o iných veciach, ktoré sa týkajú kníh, sú tieto otázky ako stvorené pre mňa. Tak poďme na to, nie? 

(Tag som našla na webe Jaji bloguje.)

Je nejaká kniha, ktorá sa ti nepáčila natoľko, že si sa rozhodla ju nezrecenzovať?

Keďže čítam rýchlo a za rok prečítam naozaj veľa, veľa kníh, je tak trochu logické a prirodzené, že nie o všetkých píšem automaticky recenziu na blog. Aj keď vždy pridávam aspoň niekoľko viet na GR, v ktorých vyjadrujem svoje myšlienky. Ak sa už rozhodnem z nejakého dôvodu napísať recenziu, robím to aj v prípade, že sa mi kniha nepáči. Nikdy som si totiž nemyslela, že je niečo zlé na tom, ak sa mi kniha nepáči – a to aj v prípade, že ju všetci milovali.

Ľudia sú rôzni, majú rôzne názory a páčia sa im rôzne veci. To, že ja som tú knihu neznášala, ešte neznamená, že sa nenájde niekto, kto ju bude milovať. Pretože si myslím, že je pravda to, čo som počula už z mnohých úst – každá kniha má svojho čitateľa. A okrem toho, pre mňa sú recenzie nielen spôsob, ako zhodnotiť knihu, ale v niektorých prípadoch si vďaka recenzovaniu viem usporiadať myšlienky a tiež sa mi darí zo systému dostať to, na čo chcem niekedy zabudnúť. Takže ak sa mi kniha veľmi nepáčila, je práveže pravdepodobnejšie, že o nej recenziu napíšem, pretože je to skrátka jednoduchšie, ako napísať cca 700 zmysluplných slov o tom, že kniha sa mi naozaj páčila.

Je nejaká kniha, ktorú si nekúpiš, pretože nepodporuješ vydavateľstvo alebo autora?

Sú síce vydavateľstvá, ktorých knihy si nekupujem, ale nie preto, že by som ich nepodporovala. Skrátka ma nezaujala ich ponuka. Ak sa mi kniha páči, tak si ju kúpim bez ohľadu na to, kde vyšla. Čo sa týka tých autorov – je jasné, že autorských štýl nejakého spisovateľa mi nebude vyhovovať. V prípade, že sa mi takto nepáčila jedna kniha, dávam autorovi ešte minimálne jednu šancu, nakoľko niekedy je náročnejšie určiť, či ma skutočne rozčuľoval štýl, akým to bolo napísané, alebo to bol príbeh a jeho spracovanie.

Najradšej takéto experimenty skúšam v prípade, že autor sa venuje písaniu rôznych žánrov. Niečo podobné som skúšala napríklad s Ceceliou Ahern, od ktorej som čítala S láskou Rosie, čo bol pre mňa totálny prepadák, ale zase jej dilógiu Chybná som totálne milovala. V prípade, že autor u mňa neuspeje ani na druhý pokus, už viac v čítaní jeho kníh nepokračujem. Je zbytočné čítať niečo, čo ma rozčuľuje a potom ešte o tom písať a trolliť ostatných. Je to otravné a okrem toho mám len jedno zdravie, nie?

Mažeš komentáre?

Spam? To rozhodne. Ostatné komentáre? Nikdy. Myslím, že to súvisí s tým, aký som človek. Ak mi niekto niečo vyčíta alebo ma osočuje (čo sa naozaj nestáva, doteraz som mala šťastie skôr na milých ľudí), mám tendenciu s ľuďmi skôr diskutovať. Nerada utekám z rozhovor a nič také nerobím ani na internete, kde sa vlastne môžeme ukryť za anonymitu prezývok. Nehovorím, že moje reakcie na prípadne nenávistné komentáre sú vždy stopercentne príjemné (ak by ste ma poznali ako adminku alebo webmasterku na OurStories, určite ste niektorý môj výbuch zachytili), ale vždy sa na ne snažím reagovať a nikdy ich nemažem. Podľa mňa je to naozaj zbytočné a čudovali by ste sa, ako silne iní ľudia reagujú na to, keď vás niekto osočuje.

Máš niekoho zablokovaného?

Nikoho. Ako som uviedla vyššie, ja som zatiaľ mala šťastie a narazila som na milých a slušných ľudí, teda nebol dôvod niekoho si blokovať. Aj keď som si istá, že by som nikoho neblokovala preto, že by mal náhodou odlišný názor ako ja. To by som sa už nikdy asi s nikým nemohla rozprávať. Ale zase ak by sa vyskytol niekto, kto by ma obťažoval, nemala by som problém dotyčného bloknúť. Aj ja mám len jedny nervy a aj tie sú za bežných okolností dosť v kýbli. A mám sa dostatočne rada na to, aby som si krvný tlak zbytočne nezdvíhala.

Zrecenzovala si niekedy nejakú knihu pozitívne, 

aj keď sa ti nepáčila, iba aby si si udržala spoluprácu?

Nikdy. A prečo? Pretože podľa mňa je vyčerpávajúce snažiť si vymyslieť názor, ktorý by nekorešpondoval s tým, čo si skutočne o knihe myslím. Preto je pre mňa výber kníh, ktoré si prípadne vypýtam na recenziu, zdĺhavejší a zodpovedný proces. Ono to tak asi nevyzerá, ale pri niektorých knihách naozaj váham. Som zvedavá, ale ak si nie som istá, či sa mi kniha bude páčiť, radšej si ju nechám ujsť. Niekedy sa k takýmto knihám dostanem a čítam ich, ale nie v rámci akejkoľvek spolupráce.

Netvrdím ale, že sa mi vždy podarí vybrať len to, čo sa mi stopercentne páči. Stalo sa, že niektoré tituly boli slabšie, ale ani v tom prípade som svoj názor nemenila, len som ho normálne vyjadrila a povedala som, prečo sa mi tá a tá kniha nepáčila a prečo. Myslím si, že väčšina vydavateľstiev, ktoré spolupracujú s knižnými blogermi, dokážu akceptovať aj negatívny názor, ak je napísaný slušne a nie je to vyslovene hejt.

A možno by ste sa čudovali, sú ľudia, ktorí niektoré knihy čítajú práve preto, lebo o nich nachádzajú práve negatívne názory – aby sa presvedčili, či je to naozaj zlé, alebo je len kniha naozaj špecifická a ťažšie si hľadá svojho čitateľa. Ja osobne som takto začala čítať Mesačné kroniky – verila som, že sa mi knihy nebudú páčiť a pozrite sa teraz, je to jedna z mojich najobľúbenejších sérií. Takže nepodceňujte silu aj negatívnych názorov, nikdy neviete, koho všetkého môžu pri výbere ďalšieho čítania inšpirovať.

Aký máš názor na spolupráce?

Spolupráce sú fajn, ale nie sú všetkým. Ja osobne som blogovala viac ako rok predtým, než som sa rozhodla niekoho osloviť a do dnešného dňa mám spolupráce len tri a knihy, ktoré ich prostredníctvom získam, predstavujú len malé percento toho, čo ročne prečítam a zrecenzujem. Hoci priznávam, že v tento konkrétny mesiac mi zhodou okolností prišlo naraz 9 kníh a všetko to boli recenzáky, takže som ich čítala a písala o nich postupne. Pretože vďaka spolupráci síce získam knihy zadarmo, ale stále je to pre mňa povinnosť a tie majú vždy prednosť.

Ale osobne si myslím, že čo sa týka spolupráce, niektorí ľudia nepoznajú mieru. Berú si knihy odtiaľ a odtiaľ a aj odtiaľ a potom vidíte, ako sa sťažujú, že nestíhajú, nestíhajú a skrátka NESTÍHAJÚ tie knihy čítať. Mne tiež chodia rôzne ponuky na rôzne spolupráce, ale keď ma neoslovia, alebo sú to ponuky kníh, ktoré skrátka nečítam a čítať neplánujem, predsa nepoviem áno len preto, že tú knihu dostanem zadarmo. Aj keď viem, že mnoho blogerov reaguje práve takto, potom čítajú žáner, o ktorom nič nevedia a nemajú k nemu vzťah a ak majú naozaj veľké šťastie, tak sa im daná kniha aj páči. Ale vo väčšine prípadov to skončí naozaj zle, tým pádom tie recenzie vyzerajú zle a daný bloger knihu poriadne ešte ani nedočíta a už ju ponúka niekde v bazáre za naozaj nehorázne peniaze, lebo však keď sa mi kniha nepáčila, aspoň na nej poriadne zarobím.

Čo je pre mňa nepochopiteľné a dokonca sa z toho stávajú aj námety na vtipy, ja som zachytila jeden vcelku podarený a dosť výstižný: „Ako spoznáš, že si úspešný knižný bloger? Keď predáš svoj prvý recenzák.“ Takže áno, spolupráce sú dobré a sú to zaujímavé ponuky, ako získať väčšie publikum a pozornosť, ale treba k tomu pristupovať zodpovedne. Čítanie by malo byť predovšetkým koníček a rovnako aj blogovanie. Ak má niekto toľko spoluprác, že vlastne už ani nestíha čítať knihy, ktoré si sám kúpi alebo požičia alebo ich od niekoho dostane, tak potom niečo robí zle. A takáto situácia môže dopadnúť len jedným spôsobom – daný bloger sa úplne zablokuje a miesto čítania pozerá do steny, neschopný otočiť jedinú stránku, pretože až tak hlboko zapadne do čitateľskej krízy.

Sú tu influenceri, ktorým neveríš?

Sú takí, ale menovať ich nebudem. Pre mňa sú nedôveryhodní influenceri tí, ktorí mi neprezentujú vlastný názor. Poviete si, že niečo také je náročné určiť, ale možno by ste boli prekvapení, aké jednoduché to v skutočnosti je. Osobne sa mi to stáva hlavne pri knižných blogeroch, ktorí nejakú knihu nedočítali, miesto toho si pozreli názory iných ľudí a na základe toho potom napísali vlastnú recenziu. Chápem, že niekedy to inak nejde, lebo, ja neviem, si dotyčný bloger skrátka vybral fakt blbú knihu, ktorú nedokázal dočítať.

Preto keď sa to stane jeden raz, dokážem to pochopiť. Druhýkrát ešte prižmúrim oči, ale ak sa to stane viackrát alebo nebodaj pravidelne? Prestávam dotyčného sledovať. Pretože ja chcem počuť názor toho konkrétneho človeka a nie nejaký paškvil vytvorený na základe názorov iných ľudí. A skutočne je to veľmi ľahko rozpoznateľné. Hlavne ak takíto blogeri preberajú názory, ktorým nerozumejú, alebo im nie sú vlastné, alebo nebodaj hovoria o časti knihy, ktorú nečítali. Stačí len mať oči otvorené a poľahky si to všimnete.

Sú tu influenceri, ktorým veríš?

Určite takí sú, hoci ich je menej. Viem o niekoľkých slovenských blogerkách, ktoré sú zároveň aj moje dobré kamarátky, s ktorými máme veľmi podobný a niekedy takmer až totožný vkus a u nich vždy viem, že ak sa im kniha páčila, bude sa páčiť aj mne. Ale takýchto ľudí je naozaj len zopár, nakoľko ja mám veľmi špecifický vkus a väčšinou sa mi páčia knihy, ktoré nielen, že takmer nikto nečíta, ale niekedy sa takmer ani nikomu z môjho okolia nepáčia.

Preto je pre ľudí náročné mi knihy priamo odporučiť. Okrem toho však sú blogeri a aj jútuberi (v tomto prípade väčšinou zahraniční), ktorých sledujem a som zvedavá na ich názory, hlavne ak sú iné ako ten môj. Ja totiž rada konfrontujem aj svoje vlastné názory, lebo je pre mňa zaujímavé dívať sa na nejakú knihu očami niekoho, kto si o nej myslí niečo iné, než ja. Niekedy sa dokonca stalo, že som sa vďaka tomu vrátila k čítaniu série, ktorú som najskôr zamietla. V poslednom čase to takto bolo s pokračovaním The Cruel Prince od Holly Black.

Máš nejaké negatívne skúsenosti ohľadne spoluprác?

Vyslovene negatívne nie, aj keď niektoré skúsenosti zase neboli ani úplne pozitívne. V tomto smere však zastávam presvedčenie, že sa to môže stať. Áno, hovoríme o knihách, ale spolupráca prebieha predovšetkým medzi ľuďmi a to sa skrátka stane, že vznikne nejaké nedorozumenie, no všetko sa dá vyriešiť. A niekedy z toho nakoniec vznikne aj zábavná historka.

Osobne pre mňa asi najzvláštnejšie skúsenosť v súvislosti so spoluprácami, bola jedna taká... udalosť. Spolupracovala som s niekým, kto vyslovene kontaktoval mňa s ponukou na spoluprácu. Bola som dokonca povzbudená, aby som si knihy pýtala sama, čo sa stalo dvakrát, ale pri prosbe o tretiu knihu sa niečo pokašlalo a z tejto spolupráce sa mi už nikdy neozvali, čo je pre mňa dodnes trochu bizarné, ale tak stávajú sa aj horšie veci, povedala by som.

Čo si o týchto témach myslíte vy?

Podeľte sa so mnou o svoje názory.