Sú veci, ktoré neukradneš | The Boy Who Steals Houses

Autor: C. G. Drews

Názov: The Boy Who Steals Houses

Špecifikácia: príbeh o chlapcovi, ktorý hľadal domov a rodinu, no zistil, že sa nedajú ukradnúť

Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je

Hodnotenie na GR: 4.74

“Everybody leaves.”

“I’m not leaving.”

C. G. Drews je austrálska autorka, ktorá si získala svet prvotinou A Thousand Perfect Notes (ktorá tento rok vyjde v slovenskom aj českom preklade). Okrem toho je však aj pianistka a knižná blogerka, ktorá často písala o knihách iných ľudí, až sa raz rozhodla napísať vlastný príbeh. Jej druhá kniha The Boy Who Steals Houses, si získala pozornosť dávno predtým, než vyšla a vďačí za to aj svojmu názvu.

Predstavte si, že by od vás ľudia vždy očakávali len to najhoršie. Presne to je Samova realita. Teda, nie, že by sa o ňu sám nepričinil, ale jednoducho by si prial, aby si ľudia dali tú námahu a občas sa snažili ho spoznať predtým, než ho odsúdia a opustia. Pritom jediné, čo kedy chcel, bolo ochrániť svojho brata a mať domov. Posledný rok ale žije ako bezdomovec a aby nemusel stále spať na ulici, vkráda sa do opustených domov, kde aspoň na jedinú noc môže predstierať, že vie, aké je to mať domov. Lenže raz ho v dome zastihnú jeho pôvodní obyvatelia – a jeho život je zrazu ešte absurdnejší, než doteraz.

Charakter tejto knihy je veľmi jednoduché opísať – je rovnako úderná, ako jej názov. Autorka sa nezdržovala tým, že by mi opisovala postavy, miesto toho mi ich predstavila prostredníctvom ich činov. Najviac sa samozrejme zameriavala na Sama, pretože celý tento príbeh je hlavne o ňom a tak trochu o jeho bratovi. Sam nie je dokonalá postava, ale je predovšetkým ľudský a reálny, takže má svoje chyby.

Je agresívny, no na druhej strane je aj nesmierne starostlivý a nesebecký, na vlastného brata myslí viac, ako sám na seba, hoci ho niekedy táto starostlivosť unavuje. Páčilo sa mi, že bol sám k sebe kritický a vedel, že za svoje problémy si môže sám. Nikoho neobviňoval, ak niečo, len bol unavený z toho, ako od neho ľudia vždy očakávali len to najhoršie bez toho, aby ho spoznali. Povedané skrátene, Sam mi zlomil srdce. Opakovane. Jeho život bol plný násilia, útekov a nebezpečenstva, no predovšetkým bol nesmierne smutný.

Za každým jeho činom bola istá pohnútka ukrytá niekde medzi riadkami a keď som ju pochopila, vždy ma to dojalo – dobre, priznávam, väčšinu tejto knihy som strávila v slzách. Ale nikto sa mi nemôže čudovať. Pretože napriek zjavnej emotívnosti tohto príbehu sa ma autorka nikdy nesnažila citovo vydierať, ak niečo, bola až surová v tom, ako všetko opisovala.

“A family. A home. I really want a... h-home.”

“But you can’t steal it.”

“I know,” Sam whispers. I know I know I know.

“You have to build it.”

Ďalším vynikajúcim prvkom knihy boli opísané vzťahy. Či už beriem do úvahy Sama a jeho staršieho brata. Avery bol síce starší, no keďže trpel autizmom, Sam sa staral oňho a dával naňho pozor. Autorke za to píšem body k dobru, nakoľko nie je veľa autorov literatúry pre mládež, ktorí by do svojich príbehov vkladali autistické dieťa, nieto ešte takmer dospelého.

Výbornú prácu takisto odviedla pri ostatných vedľajších postavách. Moxie a jej rodina boli úžasní, hluční a nesmierne nedokonalí, ale do tohto príbehu sa až neuveriteľne hodili. Pretože toto je príbeh o uzdravovaní. O tom, že to, čo najviac potrebujeme, nemôžeme ukradnúť, ale musíme si to vytvoriť. No najskôr musíme nabrať odvahu a čeliť svojej minulosti. Pretože na druhej strane tejto bitky stoja ľudia, ktorým na vás záleží.

The Boy Who Steals Houses je nesmierne citlivý príbeh o pätnásťročnom chlapcovi, ktorý je už rok na úteku, je prakticky bezdomovec a aby nemusel spať na ulici, vkráda sa ľuďom do domov. Túto knihu by som okrem toho charakterizovala ako emocionálnu bombu, pretože emócie na mňa útočili doslova z každého slova. A pritom sa ma autorka nikdy nesnažila citovo vydierať, len mi niekedy až brutálnym spôsobom hovorila o Samovi a jeho života. Navyše mi postavy nikdy neopisovala, ale predstavovala mi ich viac skrz ich činy a to lepšie som ich dokázala spoznať.

Najviac pozornosti venovala práve Samovi, ktorý mi niekoľkokrát zlomil srdce. Ale aj ostatné postavy boli nesmierne dôležité, nakoľko vplývali na to, kým Sam bol. Začínalo to jeho bratom Averym, ktorý bol autista, a tým pádom ho Sam vždy chcel ochraňovať. Pokračovalo to Moxie a celou jej rodinou, ktorí boli úplne nedokonalí a hrozne hluční, ale presne to, čo Sam potreboval. Dej nie je vôbec zložitý, občas je až žalostne jednoduchý, ale o to viac mohla vyniknúť podstata tejto knihy a tou bolo uzdravovanie.

Sam nebol dokonalý a ako jeden z mála si dokázal priznať svoje chyby, ale potreboval nielen svojho brata, ale aj Moxie a jej rodinu, aby sa začal pomyslene posúvať z jedného miesta. Len vďaka nim dokázal konečne zastaviť, aby čelil svojej minulosti. Pretože sa naučil veriť, že sa nájde niekto, kto pri ňom bude stáť. Bez ohľadu na to, aký nedokonalý je. A vďaka tomu si uvedomí, že to, čo najviac potrebuje a márne hľadá, nikdy nemôže ukradnú. To si musí len vytvoriť – s ľuďmi, ktorým na ňom záleží.

oficiálna anotácia:

Can two broken boys find their perfect home?

Sam is only fifteen but he and his autistic older brother, Avery, have been abandoned by every relative he's ever known. Now Sam's trying to build a new life for them. He survives by breaking into empty houses when their owners are away, until one day he's caught out when a family returns home. To his amazement this large, chaotic family takes him under their wing - each teenager assuming Sam is a friend of another sibling. Sam finds himself inextricably caught up in their life, and falling for the beautiful Moxie.

But Sam has a secret, and his past is about to catch up with him.