Hľadanie skutočnej krásy | Stepsister

Autor: Jennifer Donnelly

Názov: Stepsister

Špecifikácia: YA temná fantasy o osude Popoluškiných sestier, o hľadaní pravej krásy a odvahy

Slovenské alebo české vydanie: v češtine chystá CooBoo

Hodnotenie na GR: 4.15

“Mortals aren't born strong, they become strong.”

Jennifer Donnelly je úspešná americká autorka, ktorú nie je potrebné špeciálne predstavovať. Na konte má hneď niekoľko úspešných kníh, či už samostatných alebo takých, ktoré sú súčasťou série. Prerozprávanie Krásky a Zvieraťa s názvom Zakleta v knize, a takisto prvý diel série Modré hlubiny, vyšli v českom preklade, rovnako aj kniha Čajová růže. Stepsister je jej najnovšou knihou.

Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec – Popoluška sa vydala za svojho vysnívaného princa a odišla s ním žiť do paláca. Takýto koniec poznáme všetci, ale aký osud mali Popoluškine nevlastné sestry a jej macocha? Určite nie taký krásny a plný radosti, nakoľko až na konci Popoluškinho príbehu všetci pochopili, ako a kde žila. Lenže nič nikdy nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá a ani údajne zlá sestra nemusí byť zlá. Aspoň nie bezdôvodne.

Isabelle je postava, o ktorej sa nečíta práve jednoducho. Pretože autorka sa snažila zobraziť ľudský bytosť ukrytú za nálepkou „zlá a škaredá nevlastná sestra“ a tento proces nebol vždy pekný. Pretože bol hlavne skutočný. Isabelle a jej sestra neboli konvenčne pekné, neboli tiché a skrátka vôbec neboli také, aké by mali z pohľadu spoločnosti byť. Navyše do ich životov veľmi zasahovala aj iniciatívna matka, pre ktorú bolo najdôležitejšie spoločenské postavenie.

Preto som sa nečudovala, že Isabelle bola nielen smutná, ale aj zatrpknutá a niekedy krutá, no nie preto, že by to sama chcela, ale preto, že to od nej všetci očakávali. Skrátka nie je jednoduché byť pozitívne naladený, keď na vás ukazujú prstom a v podstate vás šikanujú pre niečo, nad čím nemáte absolútne žiadnu moc.

Vďaka tomu bol tento príbeh nielen temný, ale hlavne žalostný a neskutočne sa mi z neho zvieralo srdce. Pretože Isabelle bola neskutočne strápená hrdinka a ja som zo všetkého najviac chcela vidieť, ako nájde svoje šťastie. Lenže cesta k nemu bola tŕnitá. Autorka totiž súbežne rozbehla niekoľko navzájom prepletených dejových línií, vďaka ktorým mohla Isabelle rásť a učiť sa žiť sama so sebou.

Do príbehu zasahuje aj vília kráľovná, ktorá kedysi pomohla Popoluške, a Isabelle ju požiada, aby z nej urobila krásavicu – pretože krásni ľudia majú jednoduchý život. Aby dostala túto odmenu, musí zozbierať kúsky svojho zlomeného srdca, každý kúsok za osobu, o ktorú prišla. Takže táto línia je dosť dobrodružná. Potom tu sú línie o osude, sudičkách a akejsi stávke.

“The feeling that you want to own someone body and soul, spirit them away from everyone else, have them all to yourself forever and ever and ever,” Hugo said dreamily. “It’s called love.”

“No, it’s called kidnapping,” said Tavi.

Občas bolo náročné jednotlivé línie sledovať, pretože nie vždy mi bolo jasné, prečo vlastne musím čítať práve tieto časti príbehu. Nakoniec sa ale ukázalo, že to bolo potrebné. Dej získal nielen hĺbku, ale aj napätie a dynamiku a hlavne emóciu. Tá bola najdôležitejšia. Napriek tomu je táto kniha vlastne klasickou rozprávkou, kde bojuje dobro so zlom a kde osud ľudstva leží na pleciach jednej vyvolenej. Ale táto rozprávka je obohatená o niekoľko zaujímavých prvkov.

Mňa najviac bavilo to, ako autorka ukazovala, že nič nie je čierno-biele. Isabelle nebola zlá, takisto ako Popoluška nebola vždy dokonalá. Boli to predovšetkým ľudské bytosti, ktoré sa niekedy mýlili. Ale najsilnejším motívom v knihe bola krása – čo vlastne znamená, ako sa prejavuje a že niekedy nie je taká, ako o nej hovoria ostatní. Pretože krása, podobne ako škaredosť, je len tým, čo z nej sami urobíme.

Stepsister je pomerne temný fantasy príbeh, v ktorom sa autora zamýšľa nad tým, ako pokračuje príbeh nevlastných Popoluškiných sestier potom, ako sa Popoluška vydala za svojho princa. Príbeh je vďaka tomu najmä žalostný, pretože autorka sa snaží zobraziť hlavne ľudské bytosti ukryté za označeniami z rozprávok. Takže zlá sestra nie je len zlá a Popoluška nie je dokonalá.

Toto realistické zobrazenie sa do príbehu veľmi hodí, nakoľko vďaka nemu som mohla uvažovať o postavách v inom svetle, mohla som ich predovšetkým lepšie pochopiť a tiež sa do nich vcítiť. Toto všetko som mohla sledovať vďaka niekoľkým navzájom prepleteným dejovým líniám, ktoré mali za úlohu predstaviť mi Isabelle, jednu z nevlastných sestier, od detstva až po dospelosť. Hlavne som sledovala, ako sa vďaka jednotlivým udalostiam premieňa na odvážnu mladú ženu, ktorá ľuďom dokazuje, že nič nie je tak, ako sa na prvý pohľad zdá.

Napriek tomu je táto kniha predovšetkým rozprávkou, avšak našťastie nie je naivná, čo je jednou z jej kvalít. O úroveň vyššie knihu posúvajú aj spracované témy a tých je hneď niekoľko. Mňa osobne bavilo najmä zobrazenie krásy, respektíve škaredosti, a toho, ako sa na ňu pozerajú rôzni ľudia – a tiež fakt, že nie všetko, o čom ľudia hovoria, že je to škaredé, škaredé aj naozaj je. Pretože vždy záleží na nás, ako sa budeme na svet pozerať a len my sa môžeme rozhodnúť, čo je pekné a čo nie.

oficiálna anotácia:

Isabelle should be blissfully happy-she's about to win the handsome prince. Except Isabelle isn't the beautiful girl who lost the glass slipper and captured the prince's heart. She's the ugly stepsister who cut off her toes to fit into Cinderella's shoe... which is now filling with blood.

Isabelle tried to fit in. She cut away pieces of herself in order to become pretty. Sweet. More like Cinderella. But that only made her mean, jealous, and hollow. Now she has a chance to alter her destiny and prove what ugly stepsisters have always known: it takes more than heartache to break a girl.

Evoking the darker, original version of the Cinderella story, Stepsister shows us that ugly is in the eye of the beholder, and uses Jennifer Donnelly's trademark wit and wisdom to send an overlooked character on a journey toward empowerment, redemption... and a new definition of beauty.