Knihomoľ editorom alebo čo priniesol deviaty a desiaty semester

Rok sa opäť skončil, tentoraz ten posledný. Ale aj ako čerstvo promovaná absolventka som si nemohla odpustiť každoročnú tradíciu a nenapísať o tom, čo som všetko zažila za tento posledný rok. A hoci sa to zdá niektorým ľuďom neuveriteľné, škola mi istým spôsobom bude naozaj chýbať. Nielen spolužiaci, ale aj niektorí vyučujúci a dokonca aj tá inštitúcia, o ktorej sme často hovorili, že by ju niekto mohol konečne podpáliť...

Vedomosť č. 1: Za päť rokov štúdia prejdete vývojom

Po niekoľkých rokoch štúdia si zvyknete asi na všetko. Na špinavé izby a tvrdé postele, na nedostatok spánku, skoré vstávanie, zbytočné učenie, na hlavu postavené otázky na skúškach, neexistujúce financie, lacné pivo a ekonomicky priateľské párty. Čo však žiadny študent prijať nevie je to, akým spôsobom na neho štúdium vplýva. Aj keď teoreticky ideme študovať s tým, že chceme zmúdrieť – alebo niečo podobné –, nikto skutočne neočakáva, ako veľmi sa zmení. Vývoj badáte aj na sebe. Zrazu používate slová, o ktorých existencii ste ani len netušili. Pričom je hrozné, že rozumiete ich významu. Čo sa nedá povedať o vašom okolí, ktoré vás podozrieva, že si ich vymýšľate. No a potom je tu tá neustála potreba nielen písať, ale aj vyjadrovať sa gramaticky správne. A tak, jeden z týchto temných večerov, sa takto rozprávate už ani neviete o čom, a zrazu zaznie tá osudná veta: „Mne už to nevadí, mne už to prekáža!“ Po čom, samozrejme, nasleduje výbuch smiechu, pretože toto ste rozhodne neočakávali. Našťastie sa tento vývoj prejaví aj iným, oveľa príjemnejším spôsobom, napríklad pri originálnych spôsoboch, ako sa ulievať. Alebo rovno prokrastinovať. Správny študent totiž vie, že učiť sa na skúšku celý týždeň, je zbytočné. Stačí si to večer pred popravou prečítať. Alebo aj nie, keď máte k niečomu taký veľký odpor, že sa vyberiete nakupovať darčeky, potom ich zabalíte, následne si uvaríte puding, lebo nízko nákladové večere sú dôležité, nakoniec sa pokúšate o sušenie jabĺk, lebo na nasledujúci večer plánujete vianočný večierok. Potom dokonca nájdete krém na ruky a začneme ním natierať pánty na dverách, aby nevŕzgali, a ešte si pochvaľujete, že je s aloe vera, čo znamená hydratáciu a tým pádom bude lepšie fungovať. Nuž a keď začnete čítať veľmi poučný článok o priaznivých účinkoch hurmikaki na ľudský organizmus, nejako tušíte, že tá zajtrajšia skúška asi nedopadne dobre, ale tak stávajú sa aj horšie veci. Napríklad vám tie sušené jablká môžu zhorieť alebo superhydratačný krém nebude fungovať a vaše dvere budú pokračovať v tom otravnom vŕzganí.

Vedomosť č. 2: Nielen študenti prechádzajú vývojom

Určite to poznáte. Toho jediného vyučujúceho, ktorý vás prinútiť vystrieť sa do pozoru, keď náhodou prechádza po chodbe. Z ktorého sa vám stiahne zadnica a to len počujete zašepkať jeho meno. No zároveň si ho nesmierne vážite, pretože vás ako jeden z mála prinútil učiť sa priebežne a u ktorého získať výslednú známku bolo ako porodiť pätorčatá, no ste na to jedno písmenko nesmierne hrdí. Zhodou okolností tohto vyučujúceho stretnete hneď v prvom ročníku a hovoríte si, že ak prežijete toto, môžete sa vybrať na výlet do Antarktídy len v trenkách. No a predstavte si, že tento istý vyučujúci vás má učiť v poslednom ročníku. Dostali sa k vám klebety a všeličo ste videli, ale aj tak sa obávate. A potom vám padne sánka, keď príde v teniskách a mikine, ten istý človek, ktorý predtým chodil oblečený slušnejšie ako priemerný návštevník opery. A zrazu vyučujúci, ktorý mal najvyššie očakávanie, s úsmevom mávne rukou a povie vám, aby ste Hájnikovu ženu vrátili do knižnice, lebo ste sa k tomu nedostali už na dvoch seminároch a je malá pravdepodobnosť, že to ešte stihnete. Ten istý, ktorý vám oznámi, že nevadí, ak k tomu referátu nemáte aj prezentáciu, pretože to s ňou aj tak nebude zaujímavejšie. A tak tohto nového človeka sledujete na chodbe, s úsmevom ho zdravíte a máte chuť spýtať sa: „Ktorí mimozemšťania vás uniesli? Mám zoznam ľudí, o ktorých by sa tiež mohli postarať.“ Nuž a vrcholom toho celého je, keď vám je ľúto, že po tomto ročníku ho už asi vážne nikdy neuvidíte – a ani jeho galaktické pyžamká.

Vedomosť č. 3: „Pozor na to, čo si želáš“

Toto je veta ako vystihnutá zo seminárov o frazeológii, ale dá sa aplikovať aj na štúdium, ako sme zistili. Obľúbených pedagógov je pomenej, hoci našťastie vás neučí nikto, koho by ste videli neradi, pretože prítomnosť všetkých je z istého dôvodu vítaná. A tak si predstavte, že jeden práve z tých, na ktorých sa vyslovene tešíte, pretože vďaka jeho uštipačným poznámkam sa nielen zabavíte, ale si aj všeličo zapamätáte, práve ten jeden vyučujúci sa rozhodne odísť zo školy a na jeho miesto prijmú niekoho iného. Hovoríte si, že šancu by mal dostať každý, hoci je to náročné, najmä keď vám táto nová tvár začne niečo hovoriť poriadne rýchlo a trochu nezrozumiteľne a ktorú dokonale prekvapíte otázkou, či očakáva, že si to v takej rýchlosti máme aj zapisovať. Pričom reaguje veľmi prekvapeným výrazom, akoby si snáď myslela, že všetci študenti fungujú ako diktafóny s funkciou automatického prepisovanie na papier. No a potom urobí tú osudnú chybu – pošle vám sylaby predmetu, v ktorých od vás očakáva niečo podobne náročné ako svetový mier, pričom na to máte niekoľko krátkych týždňov, a pridá k tomu výzvu, aby sme voči jej požiadavkám zaujali postoj. A tak sem sa rozhodli, pomerne jednotne, že svoj názor veľmi jasne vyjadríme – a to tak, že sa hromadne a kolektívne odhlásime z predmetu. Takže takto v praxi vyzerá upozornenie, aby ste si dávali pozor na to, čo si práve želáte.

Vedomosť č. 4: Priveľa informácii znamená príliš veľa informácií

To, že sa v škole občas dozviem niečo, čo nutne nepotrebujem vedieť, je vlastne tak trochu aj očakávané. Veď som to zažila už niekoľkokrát, vďaka tomu som bola nútená prehodnotiť názory na obľúbené rozprávky (pretože Červená čiapočka je očividne tento hlboko metaforický príbeh o mladej nevinnej panne, ktorú chce prefiknúť starý úlisný úchyl, alebo aj vlk, ak chcete), ale takisto na milované jedlá (očividne totiž slovo palacinky, ktoré označujú také úžasne jednoduché a navyše lahodné jedlo, mohlo vzniknúť odvodením z niečoho takého, ako je placenta). Lenže je istá hranica, ktorú by nikto nemal prekračovať, ako napríklad informácie zo súkromného života. Predstavte si to, sedíte na seminári, práve si hlavu podopierate ľavou rukou, aby si tá pravá mohla oddýchnuť, a opäť diskutujete o komunizme, socializme a stave v literatúre pred osemdesiatym deviatym, lebo očividne nestačilo, že ste o tom hovorili už v rámci asi desiatich iných predmetov, keď vtom sa to stane – zrazu vás prebudí informácia o tom, ako daný vyučujúci preferuje nosenie treniek, pretože v slipoch sa cíti nepohodlne. V ten moment si prajete, aby ste mali poruke savo alebo inú žieravinu, pretože neexistuje šanca, že na niečo podobné zabudnete. Dokonca ani v prípade, že vás daný vyučujúci skúša na štátniciach a on sa vám snaží povedať niečo dôležité, možno vám pomôcť, ale všetko, čo vidíte, sú tie prekliate trenky.

Vedomosť č. 5: Zachovajte paniku, je to len diplomovka!

Písať diplomovku je rovnako stresujúce ako písať bakalárku a to dokonca pri diplomovke máte už aj skúsenosti. Lenže riešite väčšinou novú tému, nové spracovanie a ak máte šťastie, spolupracuje aj s iným školiteľom. Navyše bez ohľadu na to, ako poctivo ste postupne písali po jednej stránke už od januára, postupom týždňov vám z toho všetkého zákonite začne špliechať na maják. Takže máte chuť trhať si vlasy, písmenká z klávesnice a takisto strany z ešte neexistujúcej diplomovky. Nehovoriac o tých zaujímavých preklepoch, ktorých sa dopúšťate a vedú ku vzniku kurióznych príbehov. Napríklad, keď namiesto záverov píšete závety, lebo asi neplánujete prežiť svoju diplomovku a bolo by aspoň slušné niekomu toto akademické veľdielo venovať. Okrem toho, keďže viete, aké náročné je dostať sa k nejakým informáciám priamo od národnej knižnice, nevedomky sa rozhodnete túto inštitúciu premenovať na Slovenská nároČná knižnica, lebo klamať by sa nemalo a váš názor je rovnako dôležitý ako názor kohokoľvek iného. Nuž a potom sú tu tie bizarné legendárne preklepy, keď doprajete vznik legende o tom, ako Škultéty zomrel v Maríne a vaša úchylná myseľ k tomu vymyslí príbeh o tom, že starý beťár bol ešte asi aj nekrofil, že sa ulakomil na niekoho, kto bol v tom čase mŕtvy a pri obšťastňovaní tejto osoby najskôr veľmi tragicky skonal. Verte mi, po tomto príbehu literárna história už nikdy nebude rovnaká.

Vedomosť č. 6: Keď študentom šibe, šibe im vo veľkom štýle

To, že z vedomostí zašibáva, je pomerne známe. U každého sa to však prejavuje inak. Začína to takými nenápadnými náznakmi, akože a smejete vlastným vtipom – hoci ostatní netušia, čo vám momentálne prišlo také zábavné, že sa na tom tak veľmi udrbávate práve uprostred vlastnej prezentácie. Potom do vášho štúdia tiež začne prenikať politika a jej vplyv je niekedy veľmi zhubný, hlavne ak hovoríme o niektorých veľmi kreatívnych príhovoroch, ktoré sa už ani nedajú definovať ako generátor náhodných slov, pretože tie slová sú skrátka až príliš náhodné. Zrazu na základe tohto vplyvu vytvárate novú básničku podľa obrazu tej, ktorú ste práve prečítali, v ktorej sa dozviete len toľko, že „nikto nevie dať toľko stromu stromu ako strom stromu“. Pod vplyvom tejto kreativity tiež začnete všelikoho premenovávať a zrazu sa prichytíte pri tom, ako hovoríte o štúristoch a nepríde vám na tom nič podivné. Vyvrcholí to v predvečer štátnic, keď zo zúfalstva máte chuť loziť po stenách, trhať si vlasy a vykuchať vlastných plyšákov, aby ste nakoniec rezignovane sedeli a premýšľali nad tým, čo všetko ste zabudli. V tomto stave vrcholnej zúfalosti sa spýtate spolubývajúcich, že ako dopekla sa to kreslil ten sémantický trojuholník, nech teda viete aspoň niečo. A tu vaša spolubývajúca zodvihne ruku a ukáže vám to – vo vzduchu nakreslí trojuholník. Tak sa na to pozeráte a začínate sa smiať, pretože na blbú otázku dostanete rovnako nemiestnu odpoveď. Ale aspoň sa smejete. To je vraj liek na všetky starosti, dokonca aj na predštátnicový stres.

Vedomosť č. 7: Naozaj existuje škola hrou (alebo hra po škole)

V škole sa dá skutočne hrať a nie, nemám na mysli klasické piškôrky, ktoré kedysi dávno jeden vyučujúci okomentoval legendárnymi slovami „kto vyhráva“. Niekedy je táto hra súčasťou osnov, keď v rámci nejakého predmetu skúmate vývin internetu a zrazu sa nájdete pri tom, ako píšete o emotikonoch a súčasťou vašej prezentácie je hádať názvy filmov a kníh na základe práve týchto kreslených ksichtíkov. Nehovoriac o tých šialených skratkách, lebo komu by v živote napadlo napísať MCAAHPY niekomu do správy a dúfať, že ten druhý tomu porozumie. Hry sa prenášajú aj na čas medzi seminármi, pretože prekliate okná vás niekedy nútia čakať aj päť hodín a za ten čas sa dá urobiť všeličo – napríklad jesť alebo spať, napísať po častiach diplomovku, vyriešiť hladomor, tí šikovnejší by to dokonca stihli otočiť aj domov, ale tiež sa dá ísť sadnúť do krčmičky a zahrať si karty alebo do čajovne a hrať iné zaujímavé hry. A viete, čo je výhoda na tom, keď hráte Alias s lingvistami? Že vás pri sovách akými sú epanastrofa alebo epizeuxa a iné podivné jazykové prostriedky nikdy neobvinia z toho, že ste si to vymysleli. Lenže študovať slovenčinu vám dáva možnosť vymýšľať si aj iné slovné spojenia, akými sú napríklad chlp z oka, čo je úplne očividne mihalnica, alebo úplne šialené spojenia, ktoré začínajú „keď vojdeš do galérie a vidíš to, ach, dielo“ a odpoveď je očividne „dikobraz“.

Vedomosť č. 8: „To je akoby si tvrdil, že ti pes zožral domácu úlohu“

Viete o tom, že niektoré naučené informácie sú také šialené, že im skrátka nikto nikdy neuverí? To sa stáva neustále, ako keď vám naozaj ten pes zožerie domácu úlohu, ale nikto vám neverí, pretože je to najmenej originálna výhovorka, prečo niečo nemáte. Podobne je to s niektorými autormi, ktorých život bol taký bizarný, že za svoju smrť dokonca dostali čestnú Darwinovu cenu, nakoľko ľudský genofond našťastie ochudobnili o svoje nahraditeľné a nie veľmi inteligentné gény. Tým šťastlivcom bol napríklad aj spisovateľ Francis Bacon, ktorý sa rozhodol zistiť, či ľad dokáže konzervovať lepšie ako soľ, avšak výsledok svojho experimentu nikdy nevidel, nakoľko umrzol asi skôr ako to úbohé už mŕtve kura. No a skúste toto niekomu povedať na štátniciach. Už ich vidím, ako vám tlieskajú za originalitu, avšak ani táto fantazmagória vám nepomôže získať lepšiu známku. Čo na tom, že je to pravda, keď je taká bizarná, že jej nikto nikdy neuverí. To už je jednoduchšie celú literatúru označiť za Voldemorta, pretože je práve tým, o čom sa nikdy nemá hovoriť. Hlavne v prípade, ak neviete minimálne polovicu toho, čo od vás očakávajú.

Niekoľko príkladov naše samotvorby:

Ako slovenčinár zapaľuje oheň v grile?

„Hor, hor, mor ho!“

Ako slovenčinár upaľuje čarodejnicu na hranici?

„Hor, marha!“

práve skončili štátnice, ideme vyučujúcim dávať kvety

„A čo im mám povedať, keď im to budem dávať?“

„NA!“

sme na chate a hráme Alias

„Vieš, taká tá koza s rohami.“

„Jednorožec?“

stále hráme Alias

slová na „v“ – vináč bez za

deň štátnic, spolubývajúce nesú občerstvenie, to sa rozsype po celom chodníku, začnú ho zbierať so slovami:

„Nevieš, z čoho priberieš!“

(toto jedlo nebolo použité ako občerstvenie)

Aký bol váš rok/polrok/semester?