V poslednom
čase som prečítala až prekvapivo veľké množstvo komiksov. Našla som totiž jednu
zahraničnú stránku, kde je možné ich čítať online a je to oveľa
pohodlnejšie ako čítanie e-kníh. Okrem toho som v čase štátnic a ukončenia
štúdia vo všeobecnosti potrebovala hlavne odreagovanie a komiksy sú
skvelým únikom od reality. Ale už nebudem zdržiavať, veď sa sami pozrite, aké
skvosty som objavila...
Gerard Way & Gabriel Bá – The Umbrella
Academy
Tento komiks som
túžila čítať od momentu, keď som sa zamilovala do seriálu. Veď ak z toho dokázali
vytvoriť taký geniálny kus kinematografie, aj predloha musí byť epická. A ona
vlastne bola... v istom zmysle. Príbeh je stále o tých istých
deckách, ktoré sa náhodne narodili v ten istý deň a oplývajú istými schopnosťami.
Sedem takýchto detí adoptoval výstredný vynálezca a snažil sa z nich vytvoriť
akúsi elitnú jednotku, avšak miesto toho z nich vo väčšine vychoval skôr
nestálych psychopatov. Udalosti v komikse a v seriáli do určitej
miery korešpondujú, avšak ich postupnosť sa rôzni a rovnako aj prevedenie.
Práca s postavami, ktorá ma tak fascinovala v seriáli, mi tu
nesmierne chýbala. Ale ak vnímam komiks ako samostatné médium, nebol zlý. Bavil
ma tým, aký bol občas absurdný, hoci sem-tam až prehnane krvavý. Príbeh bolo
občas náročné sledovať, pretože som mala pocit, akoby mi medzi jednotlivými „kapitolami“
všeličo uniklo, takže som občas ostala zaskočená a mierne zmätená. V tomto
smere myslím, že volume 1, čiže The Apocalypse Suite, bola o čosi lepšia,
hlavne čo sa týkalo príbehu. Komiks je to naozaj veľmi zvláštny, ktorý som však
nevedela oceniť na jedno posedenie. Ale som zvedavá na pokračovanie, ktoré sa
objavilo tento rok (volume 1 pri tom vyšlo v roku 2007 a druhé pokračovanie
v roku 2009).
Na tento
komiks som narazila úplnou náhodou a niečím ma zaujal, hoci teraz
absolútne netuším, čím to bolo, no vďaka tomu som ho otvorila – a ostala som
pozerať s otvorenými ústami. Grafika tohto dielka je úplne skvostná a dokonalá,
miestami dychberúca. Príbeh za týmto spracovaním v ničom nezaostáva. Vo
svojej podstate je tento komiks epickou fantasy so všetkým, čo k tomu patrí,
čiže sa tu objavia nielen intrigy a boje o moc, ale aj mocné národy a ešte
mocnejšie magické bytosti. K dobrej epickej fantasy nemôžu chýbať draci a tých
tu poletovalo hneď niekoľko. Okrem toho sám príbeh bol nesmierne zaujímavý, hoci
bol občas naozaj členitý a občas bolo náročné sledovať všetky tie nové
informácie (pretože tu boli národy, rasy, staré krivdy a do toho všetkého
ešte kadečo vybuchovalo). Problémom je len jediné – pokračovanie. Z tejto série
boli vydané len dve knihy a odvtedy nebola publikovaná ani čiarka. Ako to
už býva, tento komiks nezarábal dostatočne na to, aby sa ním tvorcovia
zaoberali a tak sa Šejić rozhodol svoju pozornosť venovať sérii Sunstone
(o ktorej budem tiež písať, hoci nie v tomto článku). Takže aj päť rokov
po vydaní volume 2 fanúšikovia stále márne čakajú, ale ktovie, možno sa raz
dočkáme.
Joe Benítez – Lady Mechanika
Po tomto
komikse som poškuľovala už niekoľkokrát odkedy vyšiel v českom preklade,
ale nakoniec som ostala verná angličtine. Príbehovo sledujeme ženu prezývanú
Lady Mechanika (pomenovaná po meste, v ktorom momentálne žije), ktorá však
nie je obyčajnou ľudskou bytosťou, bola totiž vylepšená technikou, hoci netuší,
komu by za to mala poďakovať. Áno, uhádli ste správne, tento komiks je totiž
steampunkovým dobrodružstvom odohrávajúcim sa v istej verzii
viktoriánskeho Anglicka. Vzduchom tu poletujú moderné vzducholode a usporadúvajú
sa rôzne cony pre nadšených vedcov. Mechanika je nesmierne zaujímavá osoba,
nakoľko má tajomnú minulosť, po ktorej vytrvalo pátra, no okrem toho rieši aj
iné záhady a zločiny (ktoré by ju nakoniec mohli priviesť k odpovediam).
Postavy sú tu o niečo ukecanejšie, než je zvykom v komiksoch, čiže to
občas bolo trošku náročnejšie na pozornosť, ale zase na druhej strane to za
moju pozornosť stálo. V neposlednom rade sa nemôžem nevyjadriť k nádhernej
grafike, ktorá ulahodí oku a núti pokračovať v čítaní aj v miestach,
kde na to príbeh niekedy nestačí.
Cullen Bunn & Juan Doe – Dark Ark
Ak si
spomínam správne, o tomto komikse som sa dozvedela na niektorom z minulých
ročníkov SlavConu (určite to však nebolo tento rok) a odvtedy mi tento
príbeh tak trochu straší v hlave, ale nikdy som sa k nemu nedostala.
Až doteraz. Príbeh je vlastne jednoduchý – ako vieme, Boh sa pred neviem
koľkými rokmi rozhodol, že s ľudstvom skoncoval a zoslal na všetkých
potopu, ktorú smel prežiť len Noe, jeho rodina a jeden pár z každého živočíšneho
druhu. Ale tento komiks je o ňom len čiastočne. Pretože tento príbeh je
temný a krvavý a rozpráva o tom, že diabol sa takisto rozhodol
určiť jedného muža, aby postavil archu, na ktorej sa mali zachrániť všetky
príšery aké si možno predstaviť od upírov, cez mantikory, až po nagov. Dokonca
sa tam ocitol aj párik jednorožcov, hoci nikto netuší, ako presne sa tam
dostali a prečo. Čo je však háčik tejto temnej archy? Diabol trvá na tom,
že tá druhá archa musí prežiť, pretože monštrá predsa v novom svete musia
niečo jesť. Takže áno, musia im pomáhať. A toto ich predsavzatie ich
niekedy dostane do najkurióznejších situácií. Okrem toho je naozaj náročné
rozkazovať arche plnej monštier, ktoré sa túžia navzájom akurát tak pozabíjať.
Čítanie ma teda bavilo, okrem toho sa tu pretriasali aj morálne témy, ktoré mňa
osobne veľmi bavia. Našťastie aspoň toto som mohla obdivovať, keďže kresba v mojich
očiach trochu... krívala. Bola totiž niekedy až žalostne jednoduchá a len s niekoľkými
efektnejšími výjavmi.
Hubertus Rufledt & Helge Vogt – Alisik
Ja mám rada morbídne
príbehy a tiež rôzne podivnosti a niekedy čím divnejšie, tým lepšie.
To je prípad Alisik, komiksu, na ktorý som narazila úplnou náhodou a som za
to nesmierne vďačná. Lebo príbeh o duchovi mŕtveho dievčaťa je niečo
presne podľa môjho gusta. Príbeh sám osebe je pomerne jednoduchý – Alisik sa
snaží zvyknúť si na svoj nový stav, no pomedzi to sa tiež snaží zistiť o sebe
pravdu, nakoľko si na svoju smrť nepamätá, a preto sa s ňou len veľmi
ťažko vyrovnáva. Nedá sa však povedať, že by mal príbeh nejakú kriminálnu
zápletku, ak niečo, tak je skôr úsmevný a tak trochu romantický. Páči sa
mi však štýl, akým je rozpovedaný, nie sú to totiž len klasické bublinkové
rozhovory, ale občas sa do toho pripletú aj rôzne pravidlá a nariadenia pre
mŕtvych, takisto akési úvodné texty od Alisik a iné zaujímavé vstupy,
vďaka ktorým bolo čítanie zaujímavejšie. Príbeh tak, hoci je úplne jednoduchý a ľahko
predvídateľný, získava na sviežosti. Takisto mu prospieva nádherná grafika,
vďaka ktorej nielen Alisik vyzerá ako mŕtva lolita. Veľmi príjemné oddychové
čítanie.
Máte
nejaké obľúbené komiksy?
Určite
sa so mnou podeľte, rada si rozšírim obzory.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára