Dáma tvorená vražednou mágiou | The Fallen Kindgom

Autor: Elizabeth May

Názov: The Fallen Kingdom

Séria: The Falconer

Diel: tretí

Špecifikácia: fantasy s prímesou steampunku, v ktorej škótske fae bojujú o moc a ničia pri tom svet ľudí

Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je

Hodnotenie na GR: 4.27

“If enough time has passed and enough people hurt us, we all become cruel and heartless bastards.”

Čítať knihy z tejto série bol vždy zážitok. Hlavne kvôli tomu, že som všetko mohla prežívať s postavami a posledný diel ma ani v najmenšom nesklamal. Lenže rovnako ako tomu bolo pri predchádzajúcich dvoch knihách, aj táto sa trochu líšila. Jej dej bol o čosi dynamickejší, pretože všetkým dochádzal čas a svet naokolo vybuchoval a rútil sa do záhuby – spolu so všetkými postavami. Táto beznádej teda premenila knihu na akýsi temný zážitok.

Rovnako ako v predchádzajúcich knihách aj v tejto však boli najdôležitejšie práve postavy. Aileana sa tak trochu vrátila medzi živých a jej komplex mučeníčky bol o čosi výraznejší než predtým. Nakoľko sa stála zdá, že to ona sa musí obetovať, aby všetci mohli žiť. Našťastie táto jej iritujúca vlastnosť nie je podávaná nijako otravne a aj samotná Aileana si uvedomovala, že už zažína byť otravné, ako sa neustále musí obetovávať.

Mala strach, pochybnosti a často sa rozhodovala, či vôbec pokračovať, čo z nej robilo veľmi reálnu ľudskú bytosť, ktorá síce chce pomôcť, ale neustále spochybňuje, čo je tá pomyslená hranica, ktorú by ani ona nemala prekročiť – čiže v praxi to znamenalo pýtať sa, koľkokrát bude musieť ešte zomrieť, aby sa to všetko vyriešilo.

Aileana však nebola jediná postava, ktorá bola výborne opísaná a ktorej príbeh ma bavil. Autorka stvorila hneď celý zástup podobne zložitých osobností, ktoré sa na pokraji apokalypsy museli naučiť spolu ako-tak vychádzať. Čo do deja vnášalo výbornú dynamiku a občas aj mierne komické situácie, ale hlavne absurdnosť. Som rada, že takto na záver sa autorka nezabudla venovať motivácii jednotlivých postáv, pretože nikto nekoná úplne bezdôvodne, dokonca ani tí najkrutejší z krutých – lenže potom je problém, že tie naozaj kruté a záporné postavy neviem nenávidieť, nakoľko až príliš dobre rozumiem ich dôvodom.

“One day, you’ll tell people the story of the faery king and the human girl. And how he watched from afar as she lived out twenty thousand human days. And if she listened closely during winter, when the wind was cold and the nights were longest, she could hear him whisper that he cherished her so much he was willing to give her the world.” 

Autorkina práca s postavami je však to, čo ma na tejto sérii bavilo asi najviac – plus s príbehom, prostredím a tým, ako sa kulisy prispôsobovali konkrétnemu dianiu. Zo začiatku táto séria vyzerala ako spoločenská udalosť, snáď ples, na ktorom sa objavovali príšery a sem-tam nejaké steampunkové zbrane a vozidlá. Pokračovanie bolo skôr už dystopickejšie ladené a táto posledná kniha bola vyslovene postapo, z ktorej sa steampunk úplne vytratil a ostala len beznádej a temnota, plus nezameniteľný pocit, že všetkým dochádza čas.

Tempo bolo tým pádom niekedy až vražedné, všade lietali kusy rozpadnutého sveta, padali mŕtvi, tiekla krv a postavy museli robiť náročné rozhodnutia. Museli prekonávať samých seba, uzatvárať prekvapivé prímeria a spojenectvá, aby sa neskôr mohli pýtať, či to za to trápenie stojí a či je správne odpustiť, ak nemôžeme zabudnúť. Tá naliehavosť doslova odkvapkávala z každého slova a ja som knihu rovnako naliehavo aj čítala, pričom najsilnejšie dostávali zabrať moje emócie.

Nebudem klamať, nakoniec som skončila s niekoľkokrát zlomeným srdcom, pričom cca posledných 100 strán som pre slzy videla poriadne rozmazane. Ale na konci to za ten zážitok rozhodne stálo, pretože som túto knihu prežila spolu s postavami a s posledným slovom sa tešila, ako to všetko dopadlo. Pričom obdivujem autorku, že to vyriešila práve takto, pretože si neviem predstaviť lepší záver. Hoci ak by sa mi neustále nepokúšala zlomiť srdce, bola by som spokojnejšia.

The Fallen Kingdom je posledným pokračovaním naozaj epickej, ale i romantickej trilógie a navyše ju skvelým spôsobom uzatvára. Postavy neustále prechádzali ďalšími skúškami, čo sa odrážalo na ich raste a schopnosti robiť rozhodnutia, ktoré občas išli úplne proti ich presvedčeniu. Čo len pridávalo knihe na naliehavosti. Dej bol temný, tempo rýchle, tiekla krv, slzy a život unikal pomedzi prsty.

Vďaka tomu, že autorka venovala veľa času motivácii postáv, bolo čítanie aj nesmierne silným emotívnym zážitkom. Niekoľkokrát mi dokonca zlomila srdce a prinútila ma poslednú štvrtinu knihy prakticky celú prerevať. No nakoniec to za to stálo, pretože záver tejto série bol nesmierne krásny, morálne silný a hlavne sa uberal úplne iným smerom, než som pôvodne očakávala. Naozaj vynikajúca séria s výborným koncom.

oficiálna anotácia:

Deep in a forest, Aileana Kameron claws her way out of the earth. Back from the dead with no memory of who she is or what has happened to her, the Falconer now possesses even greater otherworldly powers and a ruthless instinct to kill—and the one piece of knowledge that can change everything.

Two fae monarchs, Aithinne and Kadamach, stand on the brink of war, and according to an ancient curse, one must die at the hand of the other or all the worlds will perish. Aileana’s only hope lies in the legendary Book of Remembrance, a book of spells so powerful that it can break the fae curse and even turn back time. But the book has been lost for centuries, and many are looking for it, including its creator, the Morrigan—a faery of terrifying malevolence and cruelty.

To obtain the book and defeat the Morrigan, Aileana must form an unthinkable alliance, one that challenges every vow she has made to herself—even as the powers that brought her to life are slowly but surely killing her.