Ktorý Londýn bude víťazný? | A Conjuring of Light

Autor: V. E. Schwab

Názov: A Conjuring of Light

Séria: Shades of Magic (čes. Tvář magie)

Diel: tretí

Špecifikácia: temná fantasy o paralelných Londýnoch a mágii, ktorá v nich prežíva

Slovenské alebo české vydanie: v češtine vydáva Argo

Hodnotenie na GR: 4.39

“Life isn't made of choices, it's made of trades. Some are good, some are bad, but they all have a cost.” 

Na toto pokračovanie som sa veľmi tešila, a predsa mi trvalo pomerne dlho, kým som sa k nemu dostala. Pritom dej sa začína v momente, kde skončila predchádzajúca kniha. Ale tým podobnosť s predchádzajúcou knihou takpovediac končí. Autorke sa totiž poradilo síce vytvoriť jednotný príbeh, ktorý spájajú nielen postavy, ale aj udalosti, ale pritom charakter rozprávania sa zakaždým líši a je prispôsobený atmosfére knihy a tomu, akým spôsobom má vplývať na čitateľa.

Posledný diel trilógie bol predovšetkým temnejší ako tie predošlé. Súviselo to s tým, ako beznádejne všetko pôsobilo. Nepriateľ bol totiž naozaj mocný a až teraz ukázal svoju pravú tvár, čo mnohých zaskočilo. Tým pádom postavy prechádzali naozaj náročnými skúškami, vďaka čomu rástli, no inokedy aj padali na kolená. Čo bolo v poriadku, pretože to všetko súviselo s tým, ako reálne na mňa pôsobili.

Prežívala som ich obavy, tešila sa z ich úspechov, hrýzla som si nechty neistotou a spolu s nimi som plánovala každý ďalší krok. Čo je len dôkazom toho, koľko pozornosti autorka venovala vytvoreniu svojich postáv. Pritom ich charaktery sú rôznorodé a žiadna postava sa ani v najmenšom neponáša na tú ďalšiu, vďaka čomu bolo čítanie ešte o čosi zaujímavejšie.

Postavy vlastne v tomto smere tvorili akúsi mozaiku, na pozadí ktorej sa odohrávali všetky udalosti. Väčšinou totiž autori postupujú presne naopak – stvoria postavy a ich správanie prispôsobujú dianiu, čiže každá zmena v ich charaktere je podmienená tým, čo sa deje okolo nich. V prípade tejto knihy, a vlastne aj celej trilógie, to vlastne bolo naopak. Postavy sa síce menili, hoci išlo skôr o menšie zmeny týkajúce sa skôr ich schopnosti spolupracovať s ostatnými, lenže ich správanie nebolo priamo ovplyvnené tým, čo sa dialo. Práve naopak.

Dej bol vystavaný z príkladov toho, ako postavy tvrdohlavo chceli stále konať podľa vlastného uváženia. Tým pádom bolo logické, aby Lila odvrávala kráľovi a bez rozmyslu sa vrhala do nebezpečných situácií. Pre Kella bolo príznačné osamostatňovanie, čiže bol presvedčený, že všetko musí vyriešiť sám. Rhy hlavne túžil byť tu pre svojich ľudí a ukázať im, že ich panovník nikdy neopúšťa.

“Anoshe was a word for strangers in the street, and lovers between meetings, for parents and children, friends and family. It softened the blow of leaving. Eased the strain of parting. A careful nod to the certainty of today, the mystery of tomorrow. When a friend left, with little chance of seeing home, they said anoshe. When a loved one was dying, they said anoshe. When corpses were burned, bodies given back to the earth and souls to the stream, those left grieving said anoshe.

Anoshe brought solace. And hope. And the strength to let go.” 

Nuž a takto by sa dalo pokračovať. Čo v praxi znamenalo, že postavy sa neprispôsobovali novým okolnostiam, ale tieto okolnosti prinútili hrať v ich prospech. Čím sa kniha výrazne odlišuje od podobných žánroviek. Lebo vo svojej podstate bol tento príbeh podobný iným, v ktorých som čítala o boji proti takmer neporaziteľnému nepriateľovi, keď všetko vybuchuje a dochádza čas. V prípade tejto knihy však všetko pôsobilo tak inak, tak neopozerane, pretože každá udalosť sa sústreďovala okolo postáv. A ja som nesledovala len ich správanie, ja som bola v ich mysliach, cítila som ich emócie a riešila ich pochybnosti.

Vo svetle tohto všetkého bol teda dej o čosi jednoduchší a pomalší, hoci je jasné, že tiekli aj potoky krvi a vo veľkom sa zomieralo. Vďaka tomu, akým spôsobom autorka svoju knihu vystavala, sa čítanie zmenilo na prežitok, kedy ja som na vlastnej koži prežívala napätie, smútok, ešte väčšie napätie, neistotu, vďaka čomu som nedočkavo otáčala stránky a úplne sa ponárala do tohto nádherného sveta.

Niektoré postavy mi zlomili srdce, iné ma rozosmiali, ďalšie zase totálne dojali a to všetko preto, aby som videla pád i vzostup ríše, aby som sa dozvedela, ako to všetko skončí a na konci si, úplne emocionálne vyčerpaná, ale nesmierne spokojná uvedomila, že to bola úžasná jazda, ktorá za každý môj vytrhnutý vlas a obhryzený necht rozhodne stála.

A Conjuring of Light je vynikajúcim zakončením ešte lepšie rozbehnutej trilógie. Charakter knihy bol opäť o čosi odlišnejší a hoci som očakávala zbesilú jazdu, dostala som skôr pomalší dej, ktorý však bol nesmierne zaujímavý. To všetko vďaka postavám, ktorým som doslova nakúkala cez plece a tiež nazerala do ich myslí. Tieto postavy ovplyvňovali celý dej, pretože sa neprispôsobovali tomu, čo sa deje, ale zvolili si vlastný smer, ktorým dianie otáčali vo svoj prospech. Bola som napätá, dojatá, nadšená, znechutená, neistá, rozčúlená a nakoniec spokojná, pretože epickejší záver by som si sotva vedela predstaviť. Takto sa, dámy a páni, ukončujú série.

oficiálna anotácia:

THE BALANCE OF POWER HAS FINALLY TIPPED...
The precarious equilibrium among four Londons has reached its breaking point. Once brimming with the red vivacity of magic, darkness casts a shadow over the Maresh Empire, leaving a space for another London to rise.
Kell – once assumed to be the last surviving Antari – begins to waver under the pressure of competing loyalties. And in the wake of tragedy, can Arnes survive?
Lila Bard, once a commonplace – but never common – thief, has survived and flourished through a series of magical trials. But now she must learn to control the magic, before it bleeds her dry. Meanwhile, the disgraced Captain Alucard Emery of the Night Spire collects his crew, attempting a race against time to acquire the impossible.
And an ancient enemy returns to claim a crown while a fallen hero tries to save a world in decay.