Knihovníčka v boji proti mágovi | Sorcery of Thorns

Autor: Margaret Rogerson

Názov: Sorcery of Thorns

Špecifikácia: YA fantasy o magických knižniciach a mágoch a o prekonávaní predsudkov

Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je

Hodnotenie na GR: 4.28

“Knowledge always has the potential to be dangerous. It is a more powerful weapon than any sword or spell.” 

Táto kniha ma zaujala hneď na prvý pohľad – hlavne tá kombinácia mágie a kníh, respektíve knižníc plných magických zväzkov, ktoré v sebe ukrývajú nesmiernu moc a behom niekoľkých sekúnd sa dokážu zmeniť na nebezpečného nasrdené stvorenia. Práve tento koncept ma v knihe najviac bavil a doslova som si ho užívala. Autorke sa vďaka nemu podarilo vytvoriť úžasný svet, v ktorom po boku žili mocní mágovia a obyčajní ľudia.

Princíp mágie bol vysvetľovaný postupne, takže som ho mohla pochopiť i oceniť. Mágia sa vlastne nebrala len tak odnikadiaľ, ako je to v mnohých iných knihách, ale pochádzala od démonov, s ktorými mágovia museli uzatvárať čosi podobné zmluvám podpísaných krvou. Vlastne museli niečo obetovať, aby im démon slúžil, a väčšinou to boli roky ich života.

Mág získal moc, ale tiež ostal poznačený démonickým znamením, napríklad šedivým prameňom vlasov alebo pazúrmi miesto nechtov. O mágii potom mágovia písali knihy a podľa závažnosti kúziel, o ktorých sa rozhodli písať, boli ich denníky rozdeľované do kategórií a podľa toho aj náležite strážené v knižniciach. Pričom sa akosi stalo, že knihovníci nemali radi mágov, pretože boli presvedčení, že sú stelesnením zla, a mágovia tak trochu nebrali knihovníkov vážne.

Preto mi bolo hneď od začiatku jasné, že keď sa stretnú postavy pochádzajúce z týchto dvoch odlišných svetov, bude to tak trochu pohroma. Čím ale nechcem povedať, že keď sa Elisabeth a Nathaniel stretli, niečo vybuchlo. Vlastne spadol regál s knihami, ale veľmi to s tým nesúvisí. Autorka v nich chcela vlastne stvoriť dve veľmi podobné osamelé duše, ktoré si však svoju podobnosť a blízkosť zo začiatku nemali veľmi uvedomovať.

Elisabeth sa Nathaniela bála, no a Nathaniel Elisabeth považoval za príťaž a občas aj za hrozbu. Možno aj vďaka tomu mali úžasnú chémiu, skvele spolu fungovali v príbehu a občas doň dokonca vnášali aj akúsi komickosť. Z niektorých ich slovných prestreliek som sa vyslovene smiala, navyše to bolo o čosi šmrncovnejšie, keďže dej sa odohrával v akejsi verzii 18. alebo 19. storočia. Ich malý tím uzatváral Silas, démon, ktorý otvorene hovoril o svojej krutej krvilačnej podstate, ale napriek tomu sa správal ako vychovaný majordómus.

“I'm ruining your reputation, aren't I?" she asked, watching the spectacle unfold.

"Don't worry," Nathaniel said. "I've been hard at work trying to ruin my reputation for years. Perhaps after this, influential families will stop trying to catapult their unwed daughters over my garden fence. Which actually did happen once. I had to fend her off with a trowel.” 

Ostatné postavy boli trošku zatlačené do úzadia, tvorili vlastne krovie pre túto trojku, ale nemôžem tvrdiť, že by mi to prekážalo. Práve naopak, ja som to dosť vítala, celkom mi stačilo skúmanie motivácie jedného záporáka. Avšak napriek tomu, akú úžasnú prácu odviedla autorka pri tvorení postáv a sveta, svojmu deju občas nevenovala až takú veľkú pozornosť.

Niektoré momenty boli vyslovene naivné, keď postavám niečo spadlo do lona len tak, inokedy dej nebol len pomalý, ale dokonca stál, keď postavy vlastne ani nevedeli, čo to chcú robiť. Takže mi čítanie prišlo ako na hojdačke – knihu som striedavo milovala a potom z nej bola otrávená. No potom som si uvedomila, že v tom najskôr bol zámer – v tom, ako autorka občas zámerne ignorovala dej, aby sa sústredila na postavy.

Pretože ona chcela zobraziť dvoch ľudí z odlišných svetov, ktorí si mali navzájom zmeniť život. Okrem toho však mali prekonať svoj strach a hlavne predsudky. Mali sa naučiť prijať pomoc toho druhého, začať si dôverovať a objaviť v sebe práve dostatok odvahy, aby bojovali za to, čo je správne. Takže v tomto smere bola kniha skôr ako náučný chodník pre postavy, občas akčný, občas menej, niekedy emocionálny, inokedy až prekvapivo nadnesený. Čo z knihy urobilo vcelku zaujímavé čítanie.

Sorcery of Thorns je magická kniha, ktorej dej sa odohráva v úplne očarujúcom svete plnom mágov, knihovníkov a démonov. Autorka fungovanie svojho konceptu mágie vysvetľovala postupne, vďaka čomu som ho mohla viac oceniť. Podobným spôsobom mi predstavila aj postavy, ktoré boli zaujímavé a dokopy mali úžasnú chémiu, vďaka čomu v deji vznikali rôzne komické situácie.

Autorka však tento príbeh napísala pre postavy a nie pre dej. Jej zámerom bolo zobraziť postavy, ktoré sa postupne učia, vyliezajú zo svojich ulít, prekonávajú zažité predsudky a na vlastnej koži sa dozvedajú pravdu. Dej pritom tvoril viac-menej skôr kulisu, takže občas sa zdalo, akoby všetko zastalo na mieste. Vďaka tomu síce kniha získala trochu jedinečnosti a status príbehu, ktorý sa venuje dôležitej téme prekonávania predsudkov, lenže potom občas strácala dynamickosť.

oficiálna anotácia:

All sorcerers are evil. Elisabeth has known that as long as she has known anything. Raised as a foundling in one of Austermeer’s Great Libraries, Elisabeth has grown up among the tools of sorcery—magical grimoires that whisper on shelves and rattle beneath iron chains. If provoked, they transform into grotesque monsters of ink and leather. She hopes to become a warden, charged with protecting the kingdom from their power.

Then an act of sabotage releases the library’s most dangerous grimoire. Elisabeth’s desperate intervention implicates her in the crime, and she is torn from her home to face justice in the capital. With no one to turn to but her sworn enemy, the sorcerer Nathaniel Thorn, and his mysterious demonic servant, she finds herself entangled in a centuries-old conspiracy. Not only could the Great Libraries go up in flames, but the world along with them.

As her alliance with Nathaniel grows stronger, Elisabeth starts to question everything she’s been taught—about sorcerers, about the libraries she loves, even about herself. For Elisabeth has a power she has never guessed, and a future she could never have imagined.