Aj superľudia majú svoje problémy | Meta

Autor: Pavel Bareš

Názov: Meta

Špecifikácia: psychologický triler o superľuďoch a závažných témach

Slovenské alebo české vydanie: Host, 2020 (ČR)

Hodnotenie na GR: 4.72

 

„Občas někomu nejvíc ubližujme právě tehdy, když se ho snažíme chránit před pravdou.“

Svet obývajú ľudia s nadprirodzenými schopnosťami. V istom zmysle by sa z nich mohol stať ktokoľvek, ale namiesto šitia plášťov a masiek si zakladajú účty na sociálnych sieťach, natáčajú videá a vôbec ťažia z obrovskej popularity, ktorej sa im dostáva. Lenku niečo podobné neláka, aj preto, že jej schopnosti by jej zabezpečili jednosmerný lístok do basy. Preto o jej malom nadprirodzenom probléme vedia len traja ľudia – a podľa všetkého ešte niekto, kto jej odmieta dať pokoj.

Kniha má o niečo pomalší rozjazd, ale fakt dobre sa číta už od prvého riadku. Text pripomína niečo medzi denníkom a trošku výstrednou komédiou, pričom v hlavnej úlohe sa predstavuje nie za každých okolností sympatická Lenka, ktorá svoje schopnosti používa tak maximálne na to, aby sa vyhla nepríjemným situáciám a aby pomohla kamarátke podvádzať na skúškach.

Poviete si, že to je dosť prízemný spôsob ako používať svoje schopnosti, ale mne to práveže prišlo totálne uveriteľné – pretože ľudia sú väčšinou príliš sebeckí na to, aby sa z nich otvorene stali hrdinovia, a čo je ešte smutnejšie, hrdinov dnes vlastne nikto nepotrebuje. Pretože ľudí skôr zaujímajú škandály a prešľapy než rýdzosť charakteru. Čo je vlastne aj prvý dôkaz, že autor knihu píše otvorene a zameriava sa na spoločenské problémy.

Robí to predovšetkým prostredníctvom postáv, pretože viac ako na dej kladie dôraz na ich charaktery. Lenny je občas ťažko pochopiteľná a nie v každom momente je úplne sympatická, ale vďaka tomu sa mi skvele do príbehu hodila. Výnimkou nie je ani jej spolubývajúca Debí s výstrednou úchylkou pre veľmi divný humor zahŕňajúci gumové kačičky. Spolu sú takmer dramatická dvojka, pretože ich vzťah je ako jazda na horskej dráhe a občas som mala chuť zastaviť sa a obe vyfackať, aby sa prebudili, čo len dokazuje, ako trojrozmerne a realisticky boli opísané.

„Vlastně už občas ani nevím, kdy jsem naposledy byla sama sebou.“

„No,“ zamumlá nakonec Pořízek, „pokud si takhle opravdu připadáte – a máte zájem o rady o někoho, kdo ani nedokáže napsat esemesku na těch vašich mobilech s displejema...“

Uteče mi rychlej úšklebek.

„... potom.. víte, myslím, že nemá cenu ze sebe dělat nic, co nejste. Lidi vás stejně vždycky uvidí takovou, jakou chtějí oni. Jsou moc líní na to, aby viděli cokoli jiného.“

No a hlavne vďaka nim sa autorovi podarilo písať o tých nie až takých príjemných témach, pred ktorými tak často a radi zatvárame oči. Začína to niekde v úrovni toho, že ženy sa pranierujú za vzťahy na jednu noc, za čo sú chlapi oslavovaní a potľapkávaní po chrbte, dokonca sú k tomu vedení. Pokračuje to vplyvom sociálnych sietí na život, na stratu identity spojenú s fiktívnym obrazom jedinca v online priestore a tiež upozorňuje na fakt, aké jednoduché je o niekom zistiť dostatok informácií a potom sa za dotyčného vydávať.

Najvýraznejšia pre mňa bola téma obete – a fakt, ako väčšina spoločnosti dokáže ukázať na ženu, ako na obeť akéhokoľvek druhu násilia, a tvrdiť pri tom, že si za to môže sama. Za znásilnenie, za napadnutie a dokonca aj za to, že ju niekto prenasleduje a vydiera. V tomto bode sa kniha z trochu nadnesenej komédia zmenila na čistokrvný triler a ja som miestami ani nedýchala.

Bolo to otvorené, bolo to brutálne a realistické a mne z toho občas bolo aj zle, ale to je v poriadku, pretože z podobných tém by človeku malo byť zle od žalúdka. Pretože táto kniha je vlastne v istom zmysle spoveďou, nakoľko ju akoby napísala Lenka v reakcii na to, čo prežila. Osobne na mňa ale asi najviac zapôsobil hlavne koniec v štýle príslovia, že žiadny dobrý skutok neostane nepotrestaný. Takýchto kníh, ktoré hovoria o náročných témach otvorene a istou dávkou brutality, potrebujeme viac. Možno to nevyrieši všetky problémy spoločnosti, ale aspoň to poukáže na fakt, že by sme pred nimi nemali zatvárať oči.

Meta je kniha, ktorá sa zo začiatku tvári ako trošku „trhlá“ komédia o superľuďoch, ale neskôr sa ukáže, že je to hlavne vydarený psychotriler. Autor príbeh rozpráva prostredníctvom postáv, ktoré nie sú za každých okolností sympatické, vlastne sú občas na facku, a aj vďaka tomu text pôsobí realisticky. O niečo reálnejšie pôsobí aj vďaka témam, ktorým sa autor venoval, od sociálnych médií až po feministicky ladené otázky – najviac pozornosti ale venuje viere väčšiny ľudí, že žena, ktorú niekto napadne, akokoľvek, si vlastne za ten útok môže sama. Je to otvorená a brutálna kniha, navyše výborne napísaná, ktorá čitateľovi doslova vymácha nos v spoločenských problémoch. Chcem viac takýchto kníh.

 

oficiálna anotácia:

V jiném světě by Lenka Křížová mohla být regulérní superhrdinkou. Jenže v tom jejím nadšence ve spandexu a pláštěnkách nikdo nepotřebuje. Po amatérských lovcích zločinců zkrátka není v jednadvacátém století poptávka. Zato po showbyznysu a skandálech se lidé můžou utlouct.

A tak zatímco svět kolem ní nadšeně hltá každou novou metasenzaci, Lenka si spokojeně žije příběh vysokoškolačky, která má vlastní život na háku. Vyspává kocovinu, prospává přednášky, nezvedá matce telefon a občas pomůže kamarádce u zkoušky svými „superschopnostmi“. Nikdy zkrátka nestála o slávu, pozornost kamer ani zástupy fanoušků.

A přesto se zdá, že jednoho má.