„Nevšímaj si to.“ | Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte

Autor: A.S. King

Názov: Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte (angl. Please ignore Vera Dietz)

Špecifikácia: ya román o tom, že nie je správne ignorovať problémy – hlavne nie tie svoje

Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2020 (SR)

Hodnotenie na GR: 3.87

 

„Ak si máme nevšímať všetko, čo je v živote zlé, ako to máme napraviť.“

 

Vera Dietzová sa snaží žiť nenápadným životom. Chodí do práce, pretože jej otec jej neustále opakuje, že tvrdá práca šľachtí a ak si peniaze zarobí, bude si ich viac vážiť. Tiež ju naučil, aby ignorovala všetky problémy, ktoré vidí, až to nakoniec začne aplikovať aj na tie svoje. Tak potajomky popri práci pije. Tak ignoruje to, čo sa stalo jej najlepšiemu priateľovi. Lenže raz ignorovanie problému prestane stačiť – pretože každý problém je potrebné vyriešiť. Alebo nie?

Kniha je vystavaná predovšetkým na postavách. Najväčší priestor dostala samotná Vera, ktorá je zároveň aj rozprávačkou – aspoň väčšinu knihy. Autorka sa rozhodla opísať mi hlavnú hrdinku, ale aj všetky ostatné postavy, cez ich činy. Čo znamená, že mi ukazovala, čo všetko prežili a ako ich to ovplyvnilo, ale tiež mi ukazovala, ako premýšľali.

Takže zatiaľ čo Vera dostala naozaj najväčší priestor, zo svojho uhla pohľadu mi príbeh rozprávali napríklad aj jej otec (a k tomu pripojí niekoľko diagramov, pretože je predsa správny účtovník a všetko má svoju schému), jej mŕtvy najlepší priateľ, ale napríklad aj zabudnutá budova, ku ktorej v súčasnosti decká chodia piť a vo všeobecnosti sa flákať.

Z tohto pohľadu sa teda dá tvrdiť, že autorka sa snažila svoj príbeh ozvláštniť a naozaj sa jej to darilo. Pretože sa čítal dobre a prakticky som sa ani chvíľu nenudila. A to aj napriek tomu, že dej nebol nijako akčný. Tiež k tomu prispievalo množstvo tém, ktorým sa autorka rozhodla venovať. Mnohé z nich sú pritom pre tento druh literatúry už príznačné, napríklad ohováranie, šikana v škole, riešenie rebríčkov popularity, ale napríklad aj sociálne postavenie a ďalšie iné pridružené témy.

„Zdá sa, že čím sú ľudia starší, tým viac si veci nevšímajú. Alebo, tak ako môj oco, venujú pozornosť veciam, ktoré odvádzajú pozornosť od dôležitejších vecí, ktoré si nevšímajú. Keď sa napríklad venuje vystrihovaniu kupónov a prednáške na tému, ako ma práca na plný úväzok naučí niečo o skutočnom svete, prehliada skutočnosť, že ma ten chlapík na Maple Street mohol zabiť, rozsekať a rozhádzať moje telo kúsok po kúsku pri diaľnici.“

Okrem toho však autorka načala aj inú dôležitú tému – a tou je alkoholizmus u deciek na strednej. Mnoho ľudí totiž verí, že alkoholizmus je problém dospelých, pričom ale zabúdajú, že mnohí z nich začali piť už v tínedžerskom veku a svojej problémy si skrátka len pestovali dlhé roky a všetkým na očiach. Prítomnosť tejto konkrétnej témy v knihe ma dosť potešila aj s ohľadom na to, že to bol problém samotnej Very.

Povedala som si, že je to dobré, že by na to autorka mala poukázať. Bohužiaľ, tejto téme nevenovala ž takú veľkú pozornosť. Čo však už súviselo s hlavnou hrdinkou a jej výchovou v umení ignorovania problémov, hlavne tých vlastných. Takže napríklad aj jej otec, ktorý ju takto vychoval, sa namiesto jej nadmerným pitím zaoberal tým, že sa rozhodla randiť s chalanom, ktorý je o päť rokov starší – a všetci to navyše riešili, akoby medzi nimi bolo minimálne tridsať rokov (ja som nad tým dosť dvíhala obočie, pretože päťročný rozdiel nie je žiadna tragédia a nie je to tak, že by Vera mala jedenásť a on šestnásť).

Takže áno, mrzelo ma, ako autorka nakoniec túto tému spracovala, ale zase patrilo to k charakteru správania postáv. Pretože išlo hlavne o to, že nemôžeme donekonečna všetko len ignorovať. Pretože problémy nikdy nezmiznú sami, je potrebné ich riešiť – či už hovoríme o psychických alebo akýchkoľvek iných problémoch. V tomto ohľade je teda kniha naozaj zaujímavá a ukrýva v sebe niekoľko pekných myšlienok.

Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte je zaujímavá kniha, ktorá je naozaj dobre napísaná. Je vystavaná predovšetkým na postavách a ich charakteroch. Autorka mi ich navyše predstavovala prostredníctvom ich správania a tiež spomienok, takisto cez rozprávanie nepravdepodobných rozprávačov, napríklad cez myseľ mŕtveho chalana alebo opustenej budovy. Charakter postáv ale určoval aj charakter samotného deja – to znamená to, ako bolo poukazované na problémy v knihe a ako bolo ich riešenie odkladané a dlhodobo ignorované. Pretože postavy tak pristupovali ku všetkému. Skrátka to ignorovali. Kniha vďaka tomu poukazuje hlavne na to, že problémy sa síce dajú ignorovať, ale len do určitého momentu, pretože nás vždy dobehnú.

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu si môžete kúpiť TU.

 

  

oficiálna anotácia:

Chcete vedieť, kto je Vera Dietzová? To je síce pekné, ale ona nechce vedieť, kto ste vy, tak si ju láskavo nevšímajte. Učí sa dosť dobre na to, aby jej nikto nerobil problémy a dostala sa na univerzitu, ale nevytŕča z davu. Prečo? Lebo jej otec je abstinujúci alkoholik, ktorý musel veľmi rýchlo dospieť, aby sa sám postaral o dcéru.

Vere stále opakuje, že treba tvrdo makať, aby si na seba zarobila, lebo v ich zabudnutom mestečku jej nikto nič nedá zadarmo. A tak Vera roznáša pizzu. A po práci pije, lebo nevie, ako inak uniknúť z tohto sveta, pred vlastnými traumami a strachmi. Lebo Vere zomrel sused, donedávna najlepší kamoš a platonická láska v jednom. Vera mu mohla a chcela pomôcť, no doma sa riadili jediným heslom: Nevšímaj si to. Ale toho má už plné zuby!