Ničím neprikrášlená spoveď | Ty krásna, temná Vanessa

Autor: Kate Elizabeth Russell

Názov: Ty krásna, temná Vanessa (angl. My Dark Vanessa)

Špecifikácia: ničím neprikrášlená spoveď v mladosti zneužívanej ženy

Slovenské alebo české vydanie: Lindeni, 2020 (SR); Kniha Zlín, 2020 (ČR)

Hodnotenie na GR: 4.05 

 

„Ľudia ochotne riskujú všetko za malý kúsok krásy.“

 

Takmer denne o takýchto prípadoch počúvame – o sexuálnom obťažovaní na školách. V súčasnej dobe aj o čosi častejšie, rovnako ako Vanessa. Ona však prežila svoj príbeh na strednej škole a díva sa naň trochu iným očami, ako by sa naň dívala verejnosť, keby sa o ňom dozvedela. Lenže hlas verejnosti je neutíchajúci a núti Vanessu spomínať na udalosti, ktoré ovplyvnili celý jej život. Naozaj prišiel čas, aby otvorila oči a prijala pravdu?

Keď som sa púšťala do čítania, netušila som vlastne, čo od knihy očakávať. Podvedome som ale predpokladala, že táto kniha bude mať ambíciu stať sa akýmsi prototypom toho, ako sa podobnými udalosťami vyrovnávať a že najlepšia cesta vedie cez verejné priznanie a krížové výpravy. Autorka však tento spôsob nezvolila, ale skôr sa priklonila k verzii, ktorá viac ako čokoľvek iné pripomína súkromnú spoveď jednej ženy.

Rozprávačkami príbehu sú dve verzie Vanessy – pätnásťročná v podobe naivnej a izolovanej stredoškoláčky a tridsaťročnej v podobe traumatizovanej ženy, ktorá bez pitia a fajčenia nedokáže normálne fungovať. Od začiatku je teda jasné, že medzi týmito dvomi verziami tej istej ženy je priepastný rozdiel a občas sa vlastne zdá, že nemajú absolútne nič spoločné. Toto zobrazenie je ale nesmierne realistické, nakoľko autorka poukázala na to, že skúsenosť mladšej Vanessy každodenne ovplyvňuje jej staršie ja do takej miery, že nedokáže normálne fungovať.

Pohľad do hláv oboch Vaness bolo v istom zmysle náročný a občas aj trochu nepríjemný. Na jednej strane bola osamelá a naivná školáčka, ktorá sa dala ľahko zmanipulovať a verila, že to, čo práve prežíva, je osudová láska ako vystrihnutá zo stránok kníh. V istom zmysle bolo nechutné sledovať, ako si Vanessa všetko romantizovala a ako svoje protesty a výhrady, svoje odmietanie, vlastne považovala len za prejavy neskúsenosti a nie za strach a obranu voči niečomu, čo jej bolo nepríjemné.

Myseľ staršej Vanessy nebola o nič príjemnejšia, keďže sa zubami-nechtami snažila držať starých presvedčení o tom, že to skutočne bol príbeh lásky, že išlo o osudový vzťah, ktorý by verejnosť nepochopila, ak by s o ňom rozhodla hovoriť. Úprimne hovorím, nebolo to ľahké alebo príjemné čítanie, pretože bolo náročné súciť s Vanessou, ktorá odmietala nálepku obete a neustále sa snažila svoju skúsenosť romantizovať. Za ten realistický pohľad autorku obdivujem a skladám pred ňou klobúk za to, že sa na to vôbec dala.

„Ja len, že...“ opriem sa dlaňami o stehná. „Nemôžem prísť o to, čoho som sa tak dlho držala, viete?“ Tvár mi zmraští bolesť a vypadne zo mňa: „Naozaj potrebujem, aby to bol príbeh lásky. Viete? Naozaj to veľmi, veľmi potrebujem.“

„Viem,“ prikývne.

„Lebo ak to nie je príbeh lásky, tak potom čo to je?“

Pozriem sa do jej lesklých očí, do otvorenej tváre plnej empatie.

„Je to môj život,“ poviem. „Toto je celý môj život.“ 

A pritom neskončila len pri opise toho, čo staršia i mladšia Vanessa prežívala. Rozhodla sa zamerať aj na témy a otázky spojené so zneužívaním. Ako niektoré obete o tom dokážu hovoriť otvorene a na verejnosti a ako iné to musia prežívať len súkromne, vo svojej vlastnej mysli a bez prítomnosti divákov. Ale ako napriek tejto potrebe verejnosť (a aj iné obete) vyžadujú verejné priznanie a ospravedlňujú to vysokými ideálmi „aby sa to isté nestalo niekomu ďalšiemu“.

Tiež tu bol pohľad na to, ako ženy, ktoré verejne obvinia násilníkov, všetko prežívajú. Ako ich istá časť podporuje a oslavuje a ako ich iná osočuje, obviňuje z klamstva, napáda ich, psychicky alebo dokonca aj fyzicky, a neraz sa im vyhráža napadnutím, smrťou alebo znásilnením, a tiež to, ako sa istá časť novinárskej verejnosti na týchto obetiach priživuje. Pretože ide o senzáciu, nie o dosiahnutie spravodlivosti.

Najviac ma ale zasiahlo a znechutilo niečo iné – to, ako boli všetci pripravení, vrátane Vanessiných rodičov, jej učiteľov a všetkých ostatných, mávnuť nad všetkým ruku. Videli to na vlastné oči, počúvali o tom, ale otočili sa opačným smerom a povedali si, veď je to len labilná precitlivená študentka, jasné, že si vymýšľa, nebudeme a tým zaoberať. A to všetko vo mne vyvolávalo silné a občas nepríjemné pocity, pretože ma to nútilo pozrieť sa na túto tému v celej jej neprikrášlenej podobe.

Ty krásna, temná Vanessa nie je kniha, ktorá ponúka vzletné riešenie otázky sexuálneho zneužívania a nesnaží sa čitateľovi nahovoriť, že jediné riešenie tejto skúsenosti je verejne o tom hovoriť. Miesto toho autorka ponúka súkromný a ničím neprikrášlený pohľad do hlavy dievčaťa, ktoré si nezdravý záujem svojho učiteľa romantizuje, a pohľad do hlavy už dospelej ženy, ktorú táto skúsenosť zničila a denne ju ovplyvňuje. Tiež opisuje to, ako sú obete zneužívania a/alebo znásilnenia oslavované, ale aj osočované, napádaná a ako sa na ich príbehoch priživujú novinári.

Tiež pripomína, ako ochotne sa zodpovední dokážu pozerať iným smerom a nevšímajú si to, čo je očividné. Takže nie, toto nie je návod. V skutočnosti je to súkromná spoveď, ktorá nie je príjemná, z ktorej sa mi občas zdvíhal žalúdok a ktorú som preto miestami musela odkladať. Ale to je na tejto knihe to silné – že je realistická, že nič neprikrášľuje a núti čitateľa otvoriť oči a neodvracať tvár. (Osobne si ale stále myslím, že by táto výpoveď bola o niečo údernejšia, ak by záverečná tretina bola o niečo kratšia, pretože v tejto podobe pôsobila dosť uťahane.)

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu si môžete kúpiť TU.

 

  

oficiálna anotácia:

2000. Pätnásťročná Vanessa Wyeová, bystrá a na svoj vek vyspelá študentka, sa zapletie s Jacobom Straneom, skvelým, no deviantným štyridsaťdvaročným učiteľom anglickej literatúry. Neskúsená tínedžerka sa zamiluje a hlboko v sebe potláča odpor a pochybnosti, ktoré sa jej z času na čas zmocňujú.

2017. Stúpajúca vlna obvinení zo znásilnenia vynáša na povrch utajené zločiny. Stranea obvinia zo sexuálneho obťažovania bývalej študentky, ktorá osloví Vanessu, aby proti nemu svedčila aj ona. Mladá žena sa náhle ocitá pred ťažkou voľbou. Má všetko zamlčať a držať sa starého presvedčenia, že sa do vzťahu zapojila dobrovoľne, alebo sa opäť ponoriť do svojej minulosti a všetko prehodnotiť? Ako však môže zavrhnúť svoju prvú lásku, ktorá ju do hĺbky ovplyvnila a tvorila podstatnú súčasť jej života? Je možné, že muž, ktorého milovala a ktorý tvrdil, že zbožňuje len ju, je v skutočnosti vypočítavý netvor?