Top knihy roku 2020

Rok sa už pomaly chýli ku koncu, a teda prišiel čas zrekapitulovať, ktoré knihy si ma tento rok najviac získali. Ak by som mala písať o všetkých, zoznam by bol dlhší, preto som vybrala len tie najlepšie. (Tradične som sa zaoberala len tými najlepšími a tie, ktoré ma najviac sklamali, zámerne obchádzam.) Nech sa páči, tu je môj „skromný“ zoznam...

 

 

Najmagickejšia kniha

Neil Gaiman – Oceán na konci ulice

Magický realizmus patrí k mojim obľúbeným žánrom a každoročne sa mi vďaka tomu do rúk dostane veľa zaujímavých kníh. Výnimkou nebol ani tento rok, no spomedzi tých niekoľkých považujem za najlepšiu práve staršiu záležitosť Oceán na konci ulice. Neil Gaiman je úžasný autor a som si istá, že nie je nutné ho predstavovať. Táto kniha je útla, no čarovná a úderná, ktorá ma dokázala presvedčiť, že naozaj všetko je možné. Napríklad aj to, aby mal niekto priamo na dvore oceán ukrytý v malej mláke.

 

Najlepšie ukončenie série

Katherine Arden – The Winter of the Witch

Milujem knihy tejto a utorky a ak si spomínam dobre, tak aj predchádzajúce dve knihy tejto trilógie som zaradila medzi top knihy niektorého roka. Katherine Arden mi stále dokazuje, že sa vyzná v tom, o čom píše, a vyznáva sa v tom naozaj dobre. História, folklór, myslenie ľudí – to sú len niektoré z príkladov, ktoré vďaka výbornému spracovaniu ozvláštňujú jej knihy. Čítanie tejto knihy som síce dlho odkladala, ale to len preto, lebo som nechcela, aby tento úžasný príbeh skončil. No záver ma ničím nesklamal a táto kniha bola rovnako epická ako tie predošlé, no zároveň bola úplne iná – rovnako ako tie predošlé.

Najlepšie vesmírne dobrodružstvo

Brandon Sanderson – Skyward

Myslím, že s názorom, že Brandon Sanderson je výborný autor, asi budú súhlasiť mnohí z vás. Ja som od neho čítala zatiaľ len tvorbu určenú mladším čitateľom, teda tie označené nálepkou YA, ale aj tie sú dobré – asi ako väčšina z toho, čo Snaderson napísal. O tejto knihe sa toho veľa narozprávalo, a tým pádom mám pocit, akoby o nej veľká časť čitateľskej verejnosti minimálne počula, ale nemôžem o nej nenapísať úplné nič. Tak poviem asi toľkoto – ide o príbeh o dievčati, proti ktorému sa doslova postaví celý svet, ona je však odhodlaná dokázať všetkým, že sa mýlia. Je silná, odhodlaná a inšpiratívna, navyše je jej svet plný nebezpečných mimozemšťanov a unavených bojovníkov za slobodu. A je to výborne vyrozprávaný príbeh.

 

Najsilnejšie posolstvo

T.J. Klune – The House in the Cerulean Sea

Táto kniha s veselou obálkou ma upútala hneď pri niekoľkých príležitostiach, ale až keď ju ľudia klasifikovali ako adepta na ocenenie na Goodreads, povedala som si, že by som jej mala dať šancu. Zo začiatku na mňa pôsobila ako taká milá zábavka – ale postupom strán sa ukázalo, že táto kniha má v skutočnosti naozaj veľkú hĺbku a ponúkla mi veľa zamyslení a ešte krajších myšlienok. Okrem toho má aj isté ponaučenie, no takisto posolstvo, vlastne hneď niekoľko, ale to najvýraznejšie je venované potrebe tolerancie a apelovaní na fakt, že nikto z nás nie je taký, ako predstava, ktorú si o nás vytvorili ostatní. A tak by sme nikoho nemali súdiť bez toho, aby sme sa ho aspoň pokúsili spoznať.

 

Najlepšia dlho odkladaná kniha

Daphne du Maurier – Rebecca

Tento rok som urobila dôležité rozhodnutie – že začnem čítať knihy, ktoré čítať chcem a nie tie, o ktorých si myslím, že by som ich mala čítať. Vďaka tomu sa zo mňa stal spokojnejší čitateľ a konečne som sa dostala ku knihám, ktoré som roky len odkladala. Medzi nimi bola aj Rebecca, ktorú tento rok čítalo mnoho nových čitateľov, lebo tento rok sa objavilo aj nové filmové spracovanie. Ja som knihu čítala na odporúčanie známej, ktorá má podobný vkus ako ja, a urobila som dobre. Táto kniha je úžasná, má nádhernú atmosféru a dokonale som si užívala každé jej slovo. Je pravda, že prvá polovica bola pomalšia, ale akčnejší záver mi to vynahradil. Navyše som si autorkin štýl tak veľmi obľúbila, že som tento rok prečítala aj ďalšie dve jej knihy – Francúzovu zátoku a Jamaica Inn.

 

Najnávykovejšie čítanie

Susanna Clarke – Piranesi

Od tejto autorky som čítala aj knihu Jonathan Strane & pan Norrell a hoci to bola výborná kniha, nikdy som nemala nutkanie sa k nej vrátiť, pretože bola veľmi pomalá a rozvážna a všetka akcia sa odohrala až v záverečnej časti knihy. Keď som sa dozvedela o knihe Piranesi, bola som zvedavá, ale nechcela som ju čítať, pretože som očakávala niečo podobne rozvláčne a pomalé. Piranesi je však útla knižočka, sotva 300 strán, tak som sa nakoniec nechala presvedčiť a urobila som dobre. Kniha je zaujímavá, tajomná a plná mágie a drobných odkazov na mytológiu. A čím dlhšie som čítala, tým viac som potrebovala vedieť, tým rýchlejšie som otáčala stránky, až som nakoniec knihu doslova zhltla a hneď som chcela viac. Piranesi sa ťažko opisuje, je to kniha plná metafor a mágie, ale je nádherná a v istých momentoch som dokonca mala pocit, že ju ani nenapísala Susanna Clarke, až taká odlišná bola od jej ostatnej tvorby.

 

Najlepšie pokračovanie (+ Najlepšia detektívka)

Holly Jackson – Good Girl, Bad Blood

Prvotina tejto autorky nedávno vyšla aj v slovenskom preklade (pod názvom Ako nájsť vraha: Príručka pre dobré dievčatá), v ktorej sa hlavá hrdinka v rámci ročníkového projektu snaží objasniť nevyriešený prípad zmiznutia (alebo predpokladanej vraždy) a samovraždy. Hlavná hrdinka však prípad objasnila v prvej knihe, preto som bola zvedavá, čo si autorka pripravila do pokračovania. A že si toho pripravila naozaj veľa. Našťastie sa však rozhodla zvoliť inú cestu – nechcela samu seba prekonať, ale jej hrdinka sa venuje inému druhu prípadu, a tým je únos/predpokladaný útek z domu. Vďaka tomu je táto kniha úplne iná ako tá predošlá a stalo sa z nej vynikajúce detektívne pokračovanie. Kiež by túto lekciu pochopili aj iní autori.

 

Najzaujímavejšie spracovanie klišé

Naomi Novik – A Deadly Education

Aby so bola úprimná, túto knihu úplne milujem a je pre mňa naj z mnohých dôvodov a vlastne ani jeden neviem úplne pomenovať. Autorke sa ale podarilo pracovať so známymi témami a dokázala ich spracovať tak, že som mala pocit, akoby som čítala niečo totálne originálne. Nehovoriac o tom, že hlavná hrdinka El je moja spriaznená cynická duša. Dej sa navyše odohráva v magickej škole, ktorá sa progresívne snaží zabiť svojich študentov a maturita je tak doslovným bojom o holý život a na jej úspešné zvládnutie stačí vlastne len prežiť. Okrem toho, že je kniha pomerne vtipná a hlavne sarkastická, v nej autorka vyvracia aj zaužívané predstavy napríklad o charakterných hrdinoch a o „slečinkách v tiesni“, či o spojenectvách a dosahovaní cieľov. A kto by nemiloval hrdinku, ktorá neznáša ľudí, všakže.

 

Najkrajšie napísaná kniha

V.E. Schwab – The Invisible Life of Addie LaRue

Milujem knihy tejto autorky a v tomto názore nie som sama. Táto kniha si však napriek tomu získala rozporuplné hodnotenie a ja som nadobudla pocit, že túto knihu buď milujete, alebo to skrátka nie je vaša šálka kávy. Pretože dej je pomalý, scény akoby sa neustále opakovali, Addie tiež nie je postava, ktorá by si dokázala získať veľa sympatií, nakoľko akoby sa odmietala poučiť vlastnou minulosťou, a skrátka je to fakt dlhé čítanie. Lenže je to zároveň kniha, ktorá je napísaná úplne nádherne, clivo a emotívne, ktorá ma úplne vyžmýkala, ale ja som si to citové vydieranie užívala, pretože som skrátka asi masochistka.

 

Najfeministickejšia kniha

Madeline Miller – Circe

Podobne ako kniha o Addie, aj táto o Kirké si získala rozporuplné reakcie, takže ju čitatelia buď milujú, alebo je pre nich príliš dlhá a príliš nudná. Opäť teda ide o príbeh, ktorý sa nikam neponáhľa a ťaží z dvoch prvkov, ktoré sú akýmsi podpisom Madeline Miller – teda grécka mytológia a nádherný filozoficky ladený štýl. Kirké je navyše postava, ktorá sa síce spomína v mnohých mýtoch, ale vždy som ju vnímala ako takú okrajovú zabudnutý postavu. Kirké je však veľmi dôležitá žena a hlavne taká, ktorá svetu dokazuje svoju silu a význam a sama si hľadá svoju cestičku. Je to silný príbeh o silnej postave a je taká nevtieravo feministická, že mnoho čitateľov ju tak ani nevníma. Ale ja áno a aj preto ju tak veľmi obdivujem.

 

Najmetaforickejšia kniha

Erin Morgenstern – Bezhviezdne more

Táto kniha zároveň patrí do kategórie najočakávanejších kníh, pretože na ňu čakala veľká časť čitateľskej verejnosti. Erin Morgenstern je typ autorky, ktorá by mohla vydávať knihu každý rok a aj tak by to bolo málo, no na Bezhviezdne more sme čakali nejakých osem rokov (možno aj dlhšie, ak hovoríme o preklade) a povedať, že očakávanie boli vysoké, by bolo zľahčovaním situácie. Táto kniha je však príkladom knihy, ktorá opäť nesadne každému. Ako vystrihnutá z príručky o tom, ako písať magický realizmus, je plná nádherných obrazov, mágie a hlavne metafor, ktoré majú metafory. Je to pomalé a v niektorých momentoch náročné čítanie, ale ak máte radi práve tento typ umeleckejšieho čítania, ste u Erin Mogenstern na správnej adrese.

 

Najlepší komiks

Stjepan Šejić – Harleen

Sweeney Boo – Eat, and Love Yourself

Táto kategória je tak trochu špeciálna a rozhodla som sa ju „vytvoriť“, pretože každoročne prečítam veľké množstvo komiksov, tento rok okolo štyridsať, a bolo by veľmi nešťastné, ak by som si takto na konci roku nepripomenula aspoň niekoľko z nich. Harleen je veľmi otvorený komiks o osobe, z ktorej sa neskôr stala Harley Quinn a vďaka tomuto konkrétnemu spracovaniu som si s ňou vytvoria vzťah a pochopila ju, hoci som sa o to nikdy predtým ani len nesnažila. Čo len dokazuje, že Stjepan Šejić nie je len geniálne dobrý ilustrátor, ale takisto aj nadaný spisovateľ. Druhý komiks, Eat, and Love Yourself, je zase príkladom smutného príbehu a dobrého spracovania témy, o ktorej sa síce veľa hovorí, ale málokedy v knihách. Body positivity je pritom veľmi dôležitá súčasť života a hlavne pripomienkou pre všetkých, že bez ohľadu na to, ako vyzeráme, máme právo byť šťastní.

 

 

Ktoré knihy si vás tento rok najviac získali?