Draci sa prebúdzajú | Draci podzimního soumraku

Autor: Margaret Weis & Tracy Hickman  
Názov: Draci podzimního soumraku 
Séria: Dragonlance: Kroniky 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: FANTOM Print, 2008 (ČR); Návrat, 1995 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.04

Draci. Bájná stvoření z legend. Pohádky, které se vyprávějí malým dětem.
Ale teď se draci vrátili na Krynn. Hrůzy války a ničení zachvátily zemi.
Pak se zrodí naděje - hůl s modrým křišťálem v rukou krásné ženy z barbarského kmene.
Příslib naděje, prchavý jako dým nesený podzimním větrem způsobí, že se sejdou staří přátelé, kterým osud vnutil nečekanou roli hrdinů.
Rytíř a barbarský bojovník, bojovník - obr a půlelf, trpaslík a šotek a také čaroděj s temnotou v duši - ti všichni se vydají na nebezpečnou pouť - hledat legendární DRAČÍ KOPÍ.

„Kdo nás vybral – a proč?“

Na začiatok si skúste predstaviť Pána prsteňov (teda, ak ste ho čítali, alebo si knihu aspoň viete nejako definovať). Krásny príbeh plný nadprirodzených bytostí so zvláštnymi schopnosťami a všetko je zasadené do nádherného prostredia, kde sa môže stať skutočne všetko. Postavy prichádzajú a odchádzajú, takže niekedy ani nemáte čas sa nad nimi skutočne počudovať. Máte to? Nuž, tak si tú predstavu udržte a trošku ju okoreňte poriadnou dávkou naivity, zalejte takmer doslovnými zázrakmi a bum! Máte pred sebou tento fantasy príbeh.

Nebojte sa, toto nie je začiatok obrovskej kritiky. Iba som si povedala, že by bolo dobré, keby som sa na začiatok pokúsila aspoň trošku priblížiť moje dojmy z knihy. Ale asi by som to mala zobrať od začiatku a nezačínať pri klobúku, keď ešte nemáme ponožky. Hoci je pravda, že mi trvalo veľmi dlho, kým sa mi podarilo aspoň relatívne si utriediť myšlienky.

Ono samo o sebe sa príbeh číta veľmi rýchlo a svižne. Už po prvých vetách som sa ponorila do toho, čo sa tam dialo. Dej navyše plynie bez väčších zádrhelov vpred, hoci občas som sa nevedela vysomáriť v tom, čo sa kde presne odohráva (už chápem, prečo je súčasťou epických fantasy aj mapa) a aké postavy tam vystupujú.

Bolo ich tam totiž naozaj veľa a sem-tam sa proste stalo, že som si tú novú tak trošku nevšimla, alebo si neuvedomila, že niektorá z nich sa už stihla vypariť. A niektoré figúrky tam naozaj len tak pochodovali a zrazu už boli niekde na opačnom konci sveta. A že to bol nejaký svet. Vlastné pravidlá, vlastná minulosť a asi aj vlastná predstava apokalypsy.

Koncepciu príbehu ako takú nebolo ťažké pochopiť. Proste skupinka bojovníkov, ktorých spája istý druh prísahy, sa raz za čas stretnú, aby si pohovorili o tom, ako sa svet za ten čas stihol zmeniť. Niečo, čo nájdeme v každej druhej knihe a v každom prvom filme s podobnou tematikou. Ten maličký detail, ktorý vás prinúti prevracať očami.

Nie je to práve najoriginálnejšie, ale na druhej strane to príbehu dalo ten správny úvod, pretože prvé kapitoly boli v podstate plné opisov a predstavovania. Aspoň som vedela, kto je kto, keď už som nedokázala rozoznať zvyšok postáv. Hoci v niektorých akčnejších scénach sa mi miestami strácali a splývali mi v jednu neidentifikovateľnú machuľu doslova všetci.

„Jednou jsem se ptal tatíka, proč jsou šotci tak malí a proč nejsou jako lidé a elfové.“

„A co ti řekl tatínek?“

„Řekl, že šotci jsou malí, protože mají dělat malé věci. ‚Když se podíváš na všechny ty velké věci, co jich na světě je, pořádně,‘ řekl, ‚uvidíš, že se vlastně skládají ze samých malých věcí spojených dohromady.‘“

Čo sa týka príbehu, má potenciál, to je jasné. Mám rada záhady a mágiu a tu sa mi dostalo všetkého plnými dúškami, za čo som vďačná. Všakovaké príšerky prichádzali a odchádzali, premávali sa tu draci a sem-tam niečo spálili a potom tu bola záhada okolo čarovnej paličky.

Verte mi, väčšinou vychádzkové palice vhodné na podopieranie skutočne nemajú tendenciu niekoho zavraždiť alebo vyliečiť, ale všetko asi záleží na tom, kto niečo také používa. Rovnako aj v tomto prípade. A potom prišli aj prvé výhrady.

Samotný príbeh bol napriek svojej potenciálnej veľkoleposti trošku naivný. Možno za to môže fakt, že je trošku staršieho dáta alebo to je len autorský štýl. Naozaj to neviem posúdiť, ale miestami mi to prišlo až rozprávkové. Čo nemusí byť nutne na škodu, ale zase na druhej strane niekedy naozaj musí prísť aj to horšie. A nie všetko môže skončiť dobre.

Takisto si nemyslím, že je technické možné, aby niekto prežil v podstate upraženie kyselinou. Ale očividne som sa mýlila a fantázii sa medze nekladú. Nakoniec som sa rozhodla, že sa to bude poznávacie znamenie tejto série. Rovnako ako veľmi príjemné opisy, zaujímavé miesta, veľa postáv a všakovaké záhady.

V tomto bode mám nezameniteľné tušenie, že každý vie, čo sa stane o pár strán neskôr. Všetci, až na mňa. Ale to je v pohode. Kniha je súčasťou dosť rozmernej série a je tam pomerne veľa tajomstiev a záležitostí, ktorým nerozumiem. Mali by dostať priestor rozvíjať sa.

Ak by som sa pozrela na knihu ako celok, skutočne ma bavila. Čítala sa pomerne rýchlo a ľahko, jednotlivé stránky ubiehali ako na bežiacom páse a je pravda, že sa tam stihli objaviť aj nejaké tajnosti. Samozrejme, to dopĺňala aj občasná akcia.

Príbeh bol možno trošku jednoduchý a náhoda zase bola vždy naklonená na stranu hlavných hrdinov, ale nie všetci musia mať v obľube zabíjanie vlastných postáv. Navyše ma zarážalo, koľko takzvaných zázrakov ešte mohli vyťahať z rukávov. Ale viem si predstaviť, prečo je to považované za klasiku.

Elfovia, draci, trpaslíci, čarodejníci a mnohé iné bytosti, ktoré sa tam mihli a iné, ktoré sa len objavia. To všetko zabalené do prísľubu niečoho možno nie veľkolepého, ale malého, čo môže narásť. Alebo neviem, ako by som to inak mohla opísať. Vo svetle všetkých epických fantasy je toto takmer komorné dobrodružstvo. Ale to neznamená, že nemá potenciál byť skvelým dobrodružstvom.