Vlci na koňoch | Smrtící žár

Autor: Patricia Briggs

Názov: Smrtící žár 
Séria: Alfa & Omega 
Diel: štvrtý 
Slovenské alebo české vydanie: FANTOM Print, 2015 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.25

Romány ze série Alfa & Omega přenášejí čtenáře do světa vlkodlaků, kde Charles Cornick a Anna Lathamová ztělesňují protikladné strany osobnosti měňavců. Obyčejná dovolená nyní uvrhne dvojici přímo doprostřed nadpřirozené pohromy…
Projednou se vlkodlačí druhové Charles a Anna nevydají na cesty kvůli Charlesově roli otcova vymahače. Tentokrát je jejich výlet do Arizony čistě soukromá, neboť Charles plánuje koupit Anně k narozeninám koně. Tak aspoň celá cesta začíná…
Charles a Anna brzy odhalí, že v okolí řádí nebezpečné faeské stvoření, které nahrazuje lidské děti kopiemi. Studená válka mezi fae a lidmi se začíná rozhořívat – a Charles a Anna se ocitají přímo uprostřed palebné linie.

„Dar lásky má dvě strany, že? Radost z pozdravu a žal z loučení.“

Toto je štvrtá kniha, takže ponoriť sa do príbehu bolo rovnako jednoduché ako objať plyšového medvedíka a aj rovnako príjemné. Hrejivý pocit z čítania dobrého príbehu dopĺňala aj radosť z prítomnosti obľúbených postáv a ich nových osudov.

Milujem sériu kníh o Mercy, ale aj toto je moja srdcovka, hoci iným spôsobom. Táto séria nie je vystavaná len na sérii na seba nadväzujúcich akčných sekvencií doplnených emocionálne výživným materiálom (hoci všetci vieme, že tieto knihy sú zložitejšie oveľa viac ako táto moja strohá predstava). Vlastne by sa dalo povedať, že toto je taká čistokrvná fantasy, kde ľudia vystupujú skôr ako kulisy než ako hlavné postavy.

Je to predovšetkým o nadprirodzených postavičkách a ich živote v ľudskom svete. Ako sa musia prispôsobiť, hoci zmeny neznášajú, ako len ťažko prepadávajú vlastným citom a aké hlboké pohnútky sa môžu skrývať za zdanlivo jednoduchými a príliš rýchlymi odpoveďami.

Je to vlastne ako výlet do duše vlkolaka, čo je prvá vec, ktorá mňa na tejto sérii dostala (bez mučenia priznávam, že pre vlkolakov mám slabosť). Kniha je rozprávaná z pohľadu niekoľkých postáv, takže som dostala veľmi komplexný pohľad na to, čo sa deje. Postupne sa odhaľujú súvislosti z budúcnosti, ale najmä spomienky z minulosti.

A stále mám pocit, že väčšinu postáv ani nepoznám. Iste, viem o ich charaktere veľa, ale nie o ich osobnosti. (Dúfam, že tá veta dáva aspoň trošku zmysel, ale bohužiaľ to neviem nijako inak vysvetliť.)

Charles a Anna sú úplné iné postavy, než na aké som si zvykla v sérii o Mercy (akosi sa mi nedarí vyhýbať sa porovnávaniu). Tieto sú viac ako vlkolaci, ktorých som si predstavila v spojení so svetom, ktorý Patty vytvorila. Majú svoje trápenia a ich reakcie môžu navonok vyzerať úplne inak, než ich prežívajú. A to je hnacím motorom tohto príbehu aj celej tejto série.

Možno sa v príbehu ako takom dajú nájsť nejaké nedostatky, či už je to v rámci trošku zadýchaného vyvrcholenia alebo iných detailov v dejovej línii. Ale psychológia postáv a ich vnútorné prežívanie je tu vždy na vysokej úrovni, kladie sa naň takmer najväčší význam. Akoby táto séria mala byť vlastne doplnením a vysvetlením toho, akí sú vlastne vlkolaci v tomto svete. Čo je ako myšlienka úžasné a jej realizácia občas dych berúca.

„Když jsem se večer vrátili domů, řekls jsem jí...“

„‚Mami, toho si musíš vzít,‘“ doplnil Michael. „‚Má koně.‘“

„Přesně tak, špunte. Možná kdybych neměl koně rád, máma by si Kage nevzdala. A ty bys tu vůbec nebyl.“

„Ale byl,“ odpověděl Michael. „Protože taťka říká, že jsem jeho trest za minulé hříchy.“

Aj príbeh bol skvelý. Začalo to nevinne ako výlet, ale vnútorne postavy riešili zaujímavé problémy. Otázky, ktoré sa mi v súvislosti s touto sériu niekoľkokrát objavili v hlave. Takže som bola uveličená z toho, že som si o nich mohla prečítať. A potom do toho prišla neplánovaná akcia, ktorá dej poriadne „prevetrala“.

Aj keď mi potom to celé pátranie trochu zanikalo vo svetle ostatných udalostí. A to malo tvoriť asi podstatnú časť tohto príbehu. Alebo som to len trošku zle pochopila a cieľom bolo zobrazenie rozlúčky s priateľom. Možno oboje. Ale aj tak mi z toho miestami behal mráz po chrbte. Hlavne v tej časti o zmiznutých deťoch.

Každopádne som si čítanie skutočne užila. Jednotlivé stránky plynuli samy od seba, jeden pohľad striedal pohľad inej postavy, striedali sa emocionálne výživné pasáže s trochu chladnejším správaním.

Veľa som sa opäť dozvedela, ale predovšetkým som sa dobre pobavila. Čítanie som si užila, všetko som dokázala precítiť a možno som sa usmievala len občas, ale tie momenty mi utkveli v pamäti a som si istá, že tam ešte dlho ostanú.

Na začiatku som si nevedela predstaviť, o čom by vlastne táto kniha mala byť. Celá táto séria je síce skvelá, ale občas mi prišlo, že je trošku umelo vytvorená. Príbehy boli pospájané skôr náhodne, než aby na seba skutočne nadväzovali.

Teraz, po tejto knihe, si zase neviem predstaviť, že by pokračovanie neprišlo. Možno aj s tými chybami som konečne dostala niečo relatívne uzamknuté dokopy. Už teraz však viem, že nech by sa v pokračovaniach dialo čokoľvek, hlavný znak by ostal – opisovanie duše vlkolaka.

Niečo ako sonda do sveta nadprirodzených bytostí, aby sme mali možnosť pochopiť, že napriek svojej očividnej odlišnosti majú svojím spôsobom také isté túžby ako my. Len ich dosahujú trochu inou, občas aj nebezpečnou, cestou. Tak si myslím, že to je poznávacie znamenie tejto série.

Ukázať, že aj príšerky sú niekde vo vnútri ľudia, aj keď nimi nie sú.