Vianočný zraz v Žiline

Ja a zrazy, to je vždy veľa radosti, zachrípnutý hlas a nejaké tie zmätky. Inak to nebolo ani teraz (teda včera 29. 12.). Ráno ako prvá na vlakovej stanici, všade kopec ľudí a nikde ani jediná tvár, ktorú by som poznala. Začne sa rodiť nervozita. Čo ak som mala byť na autobusovej stanici a čo ak som prišla nesprávny deň? 

To vyrieši krátka kontrola mobilu, ktorý mi veľavážene oznámi, že je správny dátum. Ale čo ten zvyšok? Nuž, ešte nikdy som nebola vďačnejšia za voľnú Wi-fi. Po rýchlom prihlásení na FB som sa dozvedela, že som ešte aj na správnom mieste a v správnom čase. Čo teda pomôže? Len čakanie, vyleštenie optiky (ehm, ehm, cez tie okuliare nevidím tak či tak) a dúfanie, že niekoho zazriem. Pretože ako vždy, nemám na nikoho telefónne číslo. Modlenie je asi posledná možnosť.

Ale nakoniec sa ukázalo, že stačí len počkať a ľudia sa pomaly začali schádzať. V počte troch ľudí sme čakali na príchod ďalších báb. Ich vlaky meškali. Oba. Niekoľko minút, ale meškali. Radosť z cestovania sa násobí (našťastie som prišla autobusom). Čakanie sme si spríjemnili pokecom a verte mi, knihomoli sú veľmi, veľmi ukecaní. (Hádam, že za to môže fakt, že väčšinou len čítame a tie slová sa v nás proste nahromadia.)

Nakoniec sme takmer v plnom počte zobrali útokom žilinský Aupark. V prvom rade jedlo a potom rovno do kníhkupectva. Panta Rhei je ešte celkom priestranné miesto, a tak sme sa nejako dostali do veľmi zaujímavých oddelení, napríklad medzi historické romány. (Olomoucký bestiář a matka zasväcujúca syna do jeho tajov? Proste THE BEST!) Nakoniec som neodišla bez knihy, ale iné som ani nečakala. Kliatba si našla svoju cestu ku ne do batohu (samozrejme, že som za ňu zaplatila).

V priestrannej predajni Panty to bolo zábavné, ale skúsili ste niekedy napchať 14 blogerov do malej predajne Martinusu? Tie zápchy v uličkách boli vtipné, ale vďaka nim som sa zoznámila s veľmi zaujímavými knihami. Ostatní zákazníci ale nemali ani v najmenšom radosť, to mi verte. Kvôli tomu sme sa dostali k regálu s anglickými knihami a tam sme našli tieto krásne vydania Terryho Pratchetta... a boli naozaj krásne a super a navyše som si ho vždy chcela prečítať. A už som spomínala, že boli skutočne krásne? Jasné, že som si jednu kúpila!

Dalo by sa povedať, že sme v šťastí a zdraví dorazili až do Kesty, kde sa začala tá najväčšia zábava. Ostaní z nás mali radosť, pretože... vážne, knihomoli dokážu rozprávať a rozpráva a rozprávať. Veľmi dobrá zábava, skutočne skvelá atmosféra. Ani sa mi domov nechcelo ísť. A to sme si čas spríjemnili aj knižným Ježiškom a ten ma obdaroval (prostredníctvom Naty) knihou, o ktorej som nikdy nepočula, ale vyzerá fakt dobre. Dokonca sa mi podarilo vyhrať knihu v súťaži (asi po dvesto rokoch).

Super zraz, super deň so skvelými ľuďmi. Už sa teším na ďalší. 

V krajine havranov od knižného Ježiška, Terryho som si kúpila, rovnako aj Kliatbu a Záblesk som vyhrala v súťaži

Ku knihám patria aj záložky, najviac ma potešila tá podpiskarta od Kerstin

Nenašiel sa nikto, kto by nás odfotil, tak to Kika vyriešila takto. Na fotke chýba ešte Frankkie a Moon sa niekde stratila (ale pritom tam stála vedľa Mary)

Účastníci zrazu:

| Kika | Anet | Zonia | Zet | Kristy | Neliss | Luu |

| Mara | Emmaline | Lili (Ja) | Naty | Maťa | Moon | Frankkie |