Informátor bez informácií | Mezi zloději

Autor: Douglas Hulick 
Názov: Mezi zloději 
Séria: Stíny podsvětí (angl. Tales of the Kin) 
Diel: prvý 
České alebo slovenské vydanie: Baronet, 2012 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.94

Ildrecca je nebezpečné město, pokud si nedáte pozor na to, co děláte. Abyste dokázali vládnout ulicím a přežít, chce to šikovnou ruku a bystré oko. Drothe naštěstí oplývá obojím. Je již léta členem Bratrstva. Zadává si se zloději a vrahy z nejšpinavějších uliček i z těch nejnoblesnějších čtvrtí. Při práci pro vládce podsvětí vyhledává a likviduje potíže uvnitř organizace – a k tomu si bokem vydělává pašováním vzácných předmětů.
Když mu však šéf nařídí, aby vypátral, kdo dotírá na členy jeho klanu, objeví daleko větší záhadu – knihu, po níž, jak se zdá, pátrá spousta dalších smrtelně nebezpečných lidí. Knihu, která je možná schopna svrhnout vládce a zničit zločinecké podsvětí. Knihu, která nyní pálí Drothea do rukou.

„Zbraň je jenom tak nebezpečná jako osoba, která ji používá.“

S týmto žánrom sa spája isté očakávanie. Človek tak podvedome tuší, čo ho môže pri otáčaní strán čakať a je s tým zmierený. Ale len do istej miery. Táto kniha sa nezačína žiadnym siahodlhým opisom prostredia, vysvetlením základných pravidiel, dokonca neprišla ani žiadna stará legenda. Miesto toho sa začalo hneď od prvej strany vraždiť.

Akcia ako začiatok príbehu nie je až taká originálna, avšak v tomto prípade sa skutočne vyvíjala sľubne. Zhluk udalostí, ktoré viedli k mučeniu, vzbudili pozornosť. Pri jednotlivých vetách vyvstáva otázka, prečo sa to všetko dialo. Vysvetlenie by malo prísť o niekoľko strán. Ale tie otáčate a otáčate, plynú kapitoly, iné udalosti a prostý dôvod a zmysel toho, čo sa tam v skutočnosti deje, nikde nenachádzate. Bohužiaľ, s postupom príbehu sa to nijako nemení.

Autor celý príbeh akoby vystaval na záhadnosti a snažil sa ju vniesť aj do miest, kde nebola absolútne potrebná. V každej kapitole na hlavné i vedľajšie postavy čakali nejaké ťažkosti, ktorých zmysel neunikal len im, ale aj čitateľovi. Jednotlivé kusy skladačky síce do seba viac či menej zapadali, legendy a staré príbehy dopĺňali a vysvetľovali dianie, ale aj napriek tomu isté udalosti vyzerali skôr ako náhodná udalosť než dobre premyslený strategický bod dôležitý pre ďalší vývin dejovej línie.

To všetko sa odohrávalo v pomerne dobre popísanom, ale v istom zmysle komorne pôsobiacom, prostredí. Záhadné miesto, byt plný nástrah a tajné útočištia, ktoré neboli až také tajné. Všade zlodeji, nájomní vrahovia. A medzi nimi hlavná postava.

„Život je boj,“ opáčil jsem. „Ale není to nic osobního...“

Vzhľadom na príbeh i celkové dianie je vykreslený pomerne dobre, plní funkciu rozprávača. Avšak nie je to len tak nejaký zlodej, je to v podstate informátor. Ako taký by mal zbierať informácie, preberať ich a skladať dokopy. Problém však vždy nastal v tom, že sa všetko dozvedel ako posledný. Čo bol obrovský paradox v porovnaním s tým, čo skutočne robiť mal. Bohužiaľ, s vývojom príbehu sa to nijako nezmenilo. Len viac prehĺbilo.

Námet príbehu sa mal zameriavať na boj v zlodejskom podsvetí a popri tom sa tam ukázalo pár potenciálne bezpečných postáv z minulosti... a potom tu bola kniha. Záhady na každom rohu, avšak problém opäť nastal s prezentáciou. Tým pádom čitateľ občas nemal potuchy, čo a prečo sa deje. V tomto svetle niektoré udalosti vyznievali skôr komicky než tragicky a hlavná postava ako nemastná-neslaná figúrka, s ktorou si každý robil čo len chcel bez ohľadu na to, ako veľmi mu to prekážalo a ako veľmi sa to snažil zmeniť.

Takže to skončilo tak, že príbeh s veľkým potenciálom sa zmenil na zástup nie príliš do seba zapadajúcich podrobností. Zhluk náhodných udalostí, ktoré akoby autor vymýšľal popri tom, ako písal a až neskôr sa rozhodoval, čo s nimi urobí a ako ich vôbec použije. Pritom sa takmer nevenoval dôležitejším faktorom, takže proste niektoré aspekty príbehu ostali nevysvetlené a zabudnuté. Keďže ide o prvý diel série, je pravdepodobné, že niektoré detaily budú objasnené neskôr, ale pri niektorých to bude už zbytočné.

Ironické však je, že napriek tomu všetkému tento príbeh zachránilo niekoľko scén, v ktorom postavy dostali príležitosť skutočne konať, dokonca boli prinútené rozhodnúť sa v neľahkých situáciách, keď nie všetko prebiehalo podľa ich predstáv. Potom však tieto momenty skončili, rovnako rýchlo ako sa objavili, a opäť sa vrátila príbehová skutočnosť, v ktorej nikto netuší, prečo sa niečo deje. Nedokázali to zlepšiť ani sarkastické poznámky postáv.

Vysvetlenie, ak už prišlo, bolo také neohrabané, až sa nejakým záhadným spôsobom stalo, že sa vďaka nemu postavy ešte viac zamotali. A s nimi aj čitateľ. Paradoxne dokázal obsah knihy na obálke ponúknuť viac vysvetlení ako samotný príbeh.