Bez svetla niet tmy | Svedomie temnej časti

Autor: Katarína Soyka 
Názov: Svedomie temnej časti 
Slovenské alebo české vydanie: Hydra, 2016 (SR) 
Hodnotenie na GR: zatiaľ nehodnotené

Mladá čarodejnica Deina je nútená splácať dlh lumpovi Dobrogovi, ktorý do sveta živých privádza temného mága Blahowitzapla. Ten sa rýchlo vysporiada s pánom mesta, aj s Dobrogom samotným. Vstúpi do vhodného tela a objaví spôsob, ako ľudí rozdeľovať na dobrú a zlú polovicu. Prvá jeho nový trik okúsi Deina. Jej dobrú časť uväzní zlý čarodejník v okovách, so zlou a bezcitnou polovicou po boku mieni vládnuť mestu.
Bosorka Sička, vodník Gabriel, upír Arik, matka jazera Aruma a množstvo ďalších magických bytostí je súčasťou príbehu plného zvratov, kúziel, byliniek a boja dobra so zlom. Každá magická bytosť má svoje silné aj slabé stránky, môže konať dobré aj zlé skutky, všetko závisí od uhla pohľadu a motivácií. Kam až sme ochotní zájsť v boji za dobro svojich blízkych? Čo všetko dokážeme obetovať? A budeme môcť potom ešte tvrdiť, že my sme tí dobrí?

„My vidíme dve telá, v skutočnosti sú jedno. Jedna polovica bez druhej neprežije.“

Katarína Soyka je autorkou už niekoľkých kníh zameraných predovšetkým na fantasy literatúru. Toto je už jej šiesty samostatný román od roku 2011. Okrem písania sa venuje aj vedeniu vydavateľstva Hydra, ktoré založila spolu s autorkou Lenonou Štiblaríkovou.

Na knihe na prvý pohľad zaujme obálka a hneď potom asi obsah. Myšlienka dobra a zla v jednej osobe je vlastná mnohým príbehom a boj medzi nimi je vďačnou a veľmi širokou témou. V tomto prípade ešte príťažlivejšou, nakoľko budeme čítať o dvoch častiach jednej bytosti, ktoré sú nútené istý čas žiť osobitne. Veľmi fascinujúci námet, aj keď jeho spracovanie by niekedy mohlo „zachádzať“ do väčšej hĺbky. Hlavne ak hovoríme o psychológii postáv.

Autorkin štýl je miestami takmer až poetický a veľmi svižne nás sprevádza celý príbehom. Ak by ale niekto hľadal akčný krvák, pravdepodobne by sa mal začať obzerať niekde inde. Hoci je v knihe dostatok bojových scén, sú v určitom nepomere ku „kapitolám“ opisujúcim hlavne vnútorný boj postáv. Teda, skôr ich myšlienky, ktoré nie vždy dávajú presný zmysel.

Na druhej strane, myšlienky majú tendenciu len tak preskakovať z témy na tému. Aspoň tak to vyzerá pri niektorých postavách. Nakoniec dostaneme poriadnu zmes všakovakých charakterových vlastností. Paradoxne, čarodejnica Deina nie je najvýraznejšia zo všetkých, skôr splýva v konaní ostatných postáv a do popredia sa väčšinou dostáva Arik a dokonca aj Sička, ktorá sa v deji stihne predstaviť len niekoľkokrát.

„V každom je dobro, aj zlo. Je na nás, čo si vyberieme, čomu sa rozhodneme podriadiť. Máme možnosť voľby. Tú ti odoberiem. Ponechám číru temnotu, ktorá ma miluje, či sa ti to páči alebo nie.“

Dej sám o sebe je veľmi jednoduchý a dosť priamočiary, bez zbytočných obchádzok alebo zastávok. V niektorých častiach príbehu sa prakticky nič nedeje, inokedy sa toho deje až príliš. V konečnom dôsledku sa z možného strhujúceho príbeh stáva celkom dobre napísaná oddychovka na zimný večer.

Knihe sa však nedá uprieť, že posledná časť je naozaj krásna. Jednotlivé časti do seba zapadnú a konečne sa naplno prejaví to svedomie, o ktorom sa hovorí v názve príbehu. Každé zaváhanie i jediný okamih sú neskutočne silné. Po dočítaní je jasné, že záverečná tretina je v nepomere k zvyšku knihy a zlepšuje aj pohľad na príbeh ako celok. Nakoniec ostanú nezastúpené len emócie. O tých sa síce na jednotlivých stranách píše, ale skutočne sa ma nedotkli.

Svedomie temnej časti by mohol byť dosť epickým príbehom rozprávajúcim o tom, ako v sebe má každý isté dobro a zlo a jedno bez druhého nedokáže existovať. Miesto toho je z toho iba potenciálne fantastický príbeh, v ktorom niekedy správanie postáv nedáva zmysel, pretože nedostanú dostatok priestoru na nejaký vývoj.

Nemožno mu však uprieť, že sa číta veľmi príjemne a rýchlo. Zážitok tak kazí miestami nevyužitý potenciál, ale sčasti to vyrovnávajú niektoré až poeticky pôsobiace časti a zaujímavá zmes magických bytostí. Čarodejnice sa dostanú do kontaktu s vodníkmi len v starých filmových rozprávkach. V skutočnosti by sa dalo povedať, že aj toto je tak trochu rozprávka. Ak k nej tak budete pristupovať, možno budete jednotlivé udalosti vnímať v inom svetle a čítanie príbehu si viac užijete.