Opäť v odlúčení | Čas opovržení

Autor: Andrzej Sapkowski 
Názov: Čas opovržení 
Séria: Zaklínač 
Diel: štvrtý 
Slovenské alebo české vydanie: Leonardo, 2011 (ČR); Plus, 2016 (SR) 
Hodnotenie na GR: 4.33

Druhý román o Geraltovi a Ciri.
Svět zachvátily plameny běsnící války. Čarodějové intrikují a Ciri, prchající před smrtelným nebezpečím, se ocitá daleko od Geralta i Yennefer. Sama, opuštěná, ztracená - s pocitem, že byla zrazena těmi, kterým bezmezně věřila. Pátrání po zmizelé princezně však navzdory zprávám o její smrti stále pokračuje, a Geralt žel není jediný, kdo Ciri hledá.
Zaklínač i Lvíče z Cintry se stali objektem vysoké politické hry, která může zabít nejen je, ale také všechny, kdo jsou jim blízcí. Ostatně, věštba přece tvrdí, že princezně kráčí v patách smrt...

„V čase opovržení musí ten, kdo je sám, musí zahynout.“

Postavy a prostredie

O tom, že vie Andrzej Sapkowski písať, niet pochýb. Rovnako niet pochýb o tom, že dokázal vymyslieť naozaj komplexný svet, ktorý je rovnako magický, ako je nebezpečný a krvavý. Tým pádom je jasné, že v tejto sérii asi nemôžeme očakávať žiadne dúhy a jednorožcov. Alebo predsa môžeme? Nuž, obálka knihy ukazuje na niečo iné.

Po chaotickom prechádzajúcom diele bolo v knihe už len máločo, čo by sa dalo skutočne pokaziť. Preto je s podivom, že sa autor dokázal konečne prinavrátiť k epickosti svojho vlastného príbehu. Opäť nás vodí po mnohých miestach a ukazuje nám, ako si postavy nažívajú.

Geralt sa venuje tom, čo mu ide najlepšie a medzitým opäť čelí predsudkom ostatným. Yennefer a Ciri sa mu však väčšinu deja nenávratne strácajú a čelia svojim vlastným problémom. Hoci je teda príbeh do určite miery segmentovaný, je až neuveriteľne celistvý.

Iste, v niektorých miestach je to len veľmi ťažké badať. Hlavne tam, kde sa autor prejavuje svojou typickou záľubou preskakovania na niekoľko rôznych udalostí zároveň, akoby pre neho bolo nemožné, keby proste niektorá postava vlastnými slovami opísala, čo sa to tam alebo tam stalo.

Dosť veľkú časť knihy však tvorí už stereotypný boj. Tentokrát však bojujú asi všetci so všetkými a krvavé potoky stekajú po intrigách a úskokoch. Je vidieť, že autor sa skutočne pohral so všetkými postavami a veľmi dobre si uvedomuje, že čitateľa je potrebné čo najviac naťahovať.

„Ptala jsem se, zda ses o to přičinil i ty. Asi jsem se ptala zbytečně. Pochopitelně, že je to i tvá vina. Má-li někdo přátele, a přesto o všechno přijde, musí na tom nést vinu také oni. Za to, co učinili, případně za to, co neučinili. Vinu zato, že nevěděli, co je třeba učinit.“

Hoci v niektorých prípadoch by mohol svoju obrazotvornosť mierniť. Som si istá, že niektoré kúsky, ktoré stvárala štrnásťročná Ciri, by fyzicky nemala zvládnuť. Zoskakovanie a naskakovanie na tryskom cválajúceho koňa je pravdepodobne jedným z nich. Alebo je mocnejšia, než sa zdá na prvý pohľad, a svoje nohy dokáže uchrániť pred zlomeninami.

Ak odsuniem bokom moje predsudky a dvíhanie obočia, príbeh má určite čo ponúknuť. Ale tu hovoríme o Sapkowského diele, takže je to nielen očakávané, ono je to priam logické. Spoločne s ním a s jeho postavami sa presúvame z jedného miesta na druhé, z jedného problému do ďalšieho. Bojujeme, intrigujeme, dokonca trpíme. Nakoniec sa čudujeme nad prítomnosťou jednorožca v púšti a pýtame sa samých seba, či máme vidiny my alebo Ciri.

Všetko je to však súčasťou vopred premysleného diania, ktoré je rozhodne epické. Dialógy odsýpajú rovnako rýchlo a vulgárne, ako sme si zvykli. S prihlúplym úškrnom na tvári dvíhame obočie nad správaním niektorých postáv a opäť sa snažíme zistiť, v ktorejže krajine sa to vlastne nachádzame. Fakt, že sa v týchto knihách nenachádza mapa, je rovnako frustrujúci, ako v prvej knihe.

Čas opovržení našťastie získal späť niečo zo slávy prvých dvoch kníh tejto série. Oproti predchádzajúcej knihe je o niečo menej chaotický a dej pôsobí ucelenejšie. Môže to byť spôsobené aj tým, že Geralt, Yennefer, Ciri, a dokonca aj Marigold, dostali trochu viac priestoru na prejavenie.

Jednotlivé udalosti na seba veľmi dobre nadväzujú a jedna akcia strieda druhú. Nebyť niektorých maličkostí, kniha by bola úžasne geniálna. Ale nie je nutné lámať nad touto sériou palicu. Ak bude pokračovať vo vzostupnej tendencii čo sa týka kvality spracovania, tak pri dočítaní ďalšieho pokračovania môžem buchnúť ohňostroj a osláviť návrat tak barbarsky zašlej slávy príbehu jedného zaklínača a jednej stratenej princeznej.