Aj hudba je vražedná | RoseBlood

Autor: A. G. Howard 
Názov: RoseBlood 
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2017 (ČR, pravdepodobný dátum vydania 30. 3.) 
Hodnotenie na GR: 3.63

Rune, whose voice has been compared to that of an angel, has a mysterious affliction linked to her talent that leaves her sick and drained at the end of every performance. Convinced creative direction will cure her, her mother ships her off to a French boarding school for the arts, rumored to have a haunted past.
Shortly after arriving at RoseBlood conservatory, Rune starts to believe something otherworldly is indeed afoot. The mystery boy she’s seen frequenting the graveyard beside the opera house doesn’t have any classes at the school, and vanishes almost as quickly as he appears.
When Rune begins to develop a secret friendship with the elusive Thorn, who dresses in clothing straight out of the 19th century, she realizes that in his presence she feels cured. Thorn may be falling for Rune, but the phantom haunting RoseBlood wants her for a very specific and dangerous purpose. As their love continues to grow, Thorn is faced with an impossible choice: lead Rune to her destruction, or save her and face the wrath of the phantom, the only father he’s ever known.

“Guard your throats and hide your eyes. He’s not dead, you fools. Legends never die.”

Anita Grace Howard už nejeden raz dokázala, že písať skutočne vie. Dôkazom toho je minimálne veľmi úspešná séria Splintered, kde ukázala, že nadväzovanie na príbehy iných nie je náročné a vďaka tomu dokáže vytvoriť naozaj originálne svety. Bolo teda jasné, že niečo podobné by mal čitateľ očakávať aj pri tejto knihe.

Začiatok knihy je omnoho viac ťažkopádny, než by ktokoľvek čakal. Úvodné kapitoly sú plné hlavne vnútorných myšlienok hlavnej hrdinky a nielen raz máte pocit, že vás príšerne zahlcuje informáciami, ktoré vlastne nepotrebujete.

V tomto prípade budete mať pravdu len sčasti, no nič to nemení na fakte, že vďaka tomu budete ku knihe pristupovať inak. Nuž, možno aj sklamane. A možno to bude spôsobené aj tým, že túto knihu budete podvedome prirovnávať ku knihám zo série Splitered. Iste, ide o retelling, ktorý napísala tá istá spisovateľka, ale tam podobnosť končí.

Tento príbeh je úplne iný a hlavne úplne inak napísaný. Rune pôsobí tak trochu deprimovane a hlavne vydesene, vďaka čomu rozprávanie získava zvláštnu temnotu. Keďže by malo ísť o viac či menej gotický román, určite to nie je na škodu. Celý dej je sprevádzaný nielen záhadnými a desivými udalosťami, ale aj rovnako podivnými postavami a prostredím.

Celková atmosféra knihy by sa občas dala popísať ako temná. K tomu rozhodne prispieva aj Thorn so svojou záhadnou minulosťou a zvláštnym putom, ktoré ho viaže nielen k Rune. Hlavnú trojicu potom už len dopĺňa Erik, ktorého motívy ostávajú až do posledných momentov prikryté závojom tajomstva.

“I need to know why I’m so broken, so I can fix myself. One way or another. Maybe this place can help me do that, and then I can finally look forward to my future. Because I’m starting to realize there’s something worse than stepping up and facing your fears – and that’s living as if you’re already dead.”

Kniha napriek všetkému nie je žiadnym akčným dobrodružstvom a viac než na akciu sa opisovanie sústreďuje hlavne na vnútro hlavných postáv. Na ich prežívanie a motívy, ale aj na ich obavy. Od prvej strany až po poslednú sledujeme ich pomalý prerod, keď čelia svojim strachom a snažia sa pokračovať vpred bez ohľadu na prekážky.

Ak by mala táto kniha nejaký podtitul, určite by hovoril o hľadaní samého seba. Aby to však nebol len čisto psychologický román, rozhodla sa autorka premeniť hlavných hrdinov na magické bytosti.

Celkový koncept toho, ako prežívajú a čím sú perfektne zapadajú do celkovej temnoty a ak niečo, len umocňujú pochmúrnu atmosféru. Napriek všetkým zastávkam v duši postáv je zjavné, že dej sa neustál niekam posúva, hoci vývoj je niekedy až bolestne pomalý. Samotný koniec a vyriešenie ústredného problému je svojím spôsobom prekvapivé. Nie je však možné uprieť, že dokonale zapadá do celkovej atmosféry.

RoseBlood je v skutočnosti úplne iným príbehom, než aký väčšina čitateľov najskôr očakáva. Nejde o prehnane akčný triler, v skutočnosti sa podobá skôr na gotické romány, ktoré si aj v súčasnosti hľadajú svoje miesto na literárnom poli.

Svojou pochmúrnou atmosférou a niektorými temnejšími prvkami môže veľa čitateľov odradiť. Napriek tomu však nemožno uprieť, že kniha je naozaj veľmi dobre napísaná a od istého bodu je jasné, že autorka sa zamerala hlavne na prežívanie postáv a ich vývoj.

Dej ubieha viac ako len plynulo, príbeh má v sebe nápad i zaujímavé spracovanie, veľa emócií a temnoty, ktorú umocňujú aj magické bytosti, ktoré v knihe nájdeme. Autorka opäť dokázala, že má všetko veľmi dobre premyslené, hoci niekedy to tak nevyzerá. Takisto sa jej podarilo to, čo v predchádzajúcich knihách – niekoľkými vetami ma pohltiť, hoci som niekedy nemala potuchy, o čom to vlastne čítam.