Až na koniec sveta | Královna ohně

Autor: Anthony Ryan 
Názov: Královna ohně 
Séria: Stín krkavce (A Raven’s Shadow) 
Diel: tretí 
České alebo slovenské vydanie: Host, 2016 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.64

Vélin Al Sorna musí pomoci vrátit Říši Královně.
Po boji o holý život má královna Lyrna za úkol odrazit vpád volarské armády a znovu dobýt nezávislost Sjednoceného království. Aby dosáhla svých cílů, musí udělat víc než jen shromáždit své věrné příznivce. Musí se spojit se silami, které jsou jí odporné, a přivést válku k branám nepřátel.
Zajistit vítězství má Vélin Al Sorna, avšak jeho cesta je plná obtíží. Volarská armáda má na své straně tajemného Spojence, který svým služebníkům nabízí nepřirozeně dlouhý život. Pokud má království zvítězit, musí Vélin Al Sorna Spojence zničit. Jenže porazit protivníka, jehož není možné zabít, je téměř nesplnitelný úkol, zvlášť když Vélinova píseň krve, mystická síla, která z něj udělala takového bojovníka, zlověstně umlkla.

„Každý, kdo tvrdí že má nadání k válce, by měl být označen za největšího z bláznů. Neboť úspěšné vedení války je cvičení v řízení bláznovství.“

Postavy a prostredie

Anthony Ryan už neraz dokázal, že písať vie. Dokázal stvoriť naozaj obrovský a fascinujúci svet s ešte zaujímavejšími postavami. Od prvej vety bolo jasné, že si veľmi dobre uvedomuje, čo robí a hlavne, že ho písanie baví. Hoci si táto trilógia získala veľa fanúšikov, posledná kniha si z nejakého dôvodu vyslúžila veľa kritiky. Otázkou ostáva, prečo tomu tak je.

V tejto knihe pretrváva spôsob rozprávania z predchádzajúcej knihy. Takže namiesto číselného označenia kapitol dostávame len určité úseky, ktoré sú rozprávané z perspektívy iných postáv. Dôvodom toho je aj to, že dej sa odohráva naraz v rôznych kútoch sveta, tým pádom by bolo nepraktické, aby všetko opisovala jedna postava.

Hoci Vélinove pohľady mňa osobne vždy zaujali najviac, no to je asi spôsobené tým, že je to moja obľúbená postava. Výhodou takéhoto typu rozprávania je sledovanie vývoju nielen deja, ale aj samotných postáv. Tie museli v priebehu celej trilógie čeliť rôznym prekážkam a tým pádom sa logicky museli aj nejako zmeniť. Týmto spôsobom ich prerod môžeme sledovať postupne a nepôsobí tak umelo alebo nútene.

Samotný dej je však veľmi pomalý. Nie, že by to bolo negatívum. Posledná kniha je z veľkej časti len o vojne a tá sa neodohrá na dvadsiatich stranách. Samotné boje možno, ale vojna je aj o prípravách. O hľadaní mužov i žien schopných bojovať, o ich výcviku a o zásobách na uživenie armády ľudí i zvierat. A takisto, o hľadaní prostriedkov na prepravenie takej obrovskej masy cez more.

Takže hoci sa dej niekedy až príliš sústreďuje na putovanie postáv, je to potrebné. Viem si predstaviť, že ľudia, ktorí z rovnakého dôvodu kritizovali, napríklad, Pána prsteňov, by túto knihu asi nemali čítať. Pravdepodobne by ju tiež zasypali kritikou. Aj keď aj toto putovanie je znak toho, že sa dej niekam posúva, hoci je to len rýchlosťou chôdze priemerného (ne)bežca.

„Sužovalo ho zklamání, věčná nespokojenost. Tolik se snažil vybudovat dokonalý svět, civilizaci, která by lidstvo povznesla na vyšší úroveň. Ale lidé jsou pořád lidé, až žijí v jakémkoli přepychu. Lžou, podvádějí, zrazují, a ať jim dáš cokoli, vždycky chtějí víc. Bez vlivu mé sestry pro něj bylo stále těžší pořád jen dávat a přitom věřit, že se jednoho dne jeho vznešená vize naplní. Nakonec se rozhodl, že si lidé nezaslouží svět, který pro ně vytvořil, a tak ho celý zničil.“

Najzaujímavejšou časťou však nie je sledovanie vojen. Na tie narazíme v každej druhej epickej fantasy (vlastne, asi skôr v každej). Nie, oveľa väčšmi sme čakali, či sa konečne vyriešia aj magická otázka tohto príbehu. Teda, samotný Vélin o svoju „schopnosť“ prišiel, ale v jeho blízkosti sa objavuje stále viac postáv, ktoré nejakou silou vládnou.

Okrem toho bolo potrebné vyriešiť najzáhadnejšiu otázku – kto je Spojenec a aké sú jeho zámery. Som nesmierne rada, že sme sa konečne dočkali vysvetlenia. Hoci pre niektorých čitateľov v tomto bode asi prišlo sklamanie, nakoľko v istom bode vysvetlenie konania i samotných pohnútok Spojenca bolo dosť... chaotické a okrem samotných faktov v knihe bolo treba dosť si toho domýšľať.

Nakoniec ale všetko zapadlo na svoje miesto a všetky nezodpovedané otázky nakoniec našli svoju odpoveď. Vďaka bojovým scénam dej nestrácal na dynamike. Striedanie pohľadov zase prinieslo detailnejší opis kultúry jednotlivých národov. To samotné dokazovalo, že autor mal svoj príbeh pevne v rukách, hoci niektorí čitatelia v kritickejších recenziách hovoria o opaku.

Královna ohně je vcelku adekvátnym zakončením série. Možno sa nevyrovná kvalitám prvej knihy, ale na tie v niektorých častiach nedosahoval ani druhý diel. Napriek tomu je táto kniha stále brilantne napísaná a jej výhodou je komplexnosť rozprávania, ktorú ponúka.

Vďaka rôznym rozprávačom máme možnosť sledovať dianie vo všetkých kútoch rozsiahleho sveta. Vojna i samotné boje a prípravy sú vykreslené veľmi realisticky, takisto aj vývoj jednotlivých postáv. Okrem toho sa aj v tejto knihe objavuje dostatok záhad, ktoré poháňajú v čítaní ďalej. Nakoniec dostaneme odpovede aj na otázky z prvých dvoch kníh.

Všetky voľné konce sú svojim spôsobom zviazané. Ukazuje sa, prečo niektoré postavy boli dôležitejšie, než iné. Vyvrcholenie je epické, no koniec ako taký je dostatočne otvorený na to, aby sa autor k príbehu mohol vrátiť, ak by veľmi chcel. Ak to však neurobí, nebude to na škodu. Takto to len pôsobí, že postavy si žili svojimi životmi aj potom, čo zaznelo posledné slovo.

Za seba osobne si len myslím, že Vélin by si zaslúžil trochu lepší koniec.