Červeno-strieborná katastrofa | Červená kráľovná

Autor: Victoria Aveyard 
Názov: Červená kráľovná 
Séria: Red Queen 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Motýľ, 2016 (SR); CooBoo, 2016 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.09

Spoločnosť je rozdelená na dve časti – Strieborných špičkových bojovníkov s božskými schopnosťami a Červených jednoduchých občanov, ktorí žijú pod krutou vládou Strieborných.
Mare Barrow je sedemnásťročné dievča, ktoré patrí medzi Červených, a ani vo sne by jej nenapadlo, že by to mohlo byť inak. No opak je pravdou. Onedlho zistí, že aj napriek tomu, že je Červená, aj ona má svoje schopnosti – dokonca také silné a jedinečné, že ohrozujú celú vládu Strieborných.
Lenže zahrávať sa so silou je veľmi nebezpečné. Vo svete rozdelenom krvou sa odohráva boj, ktorý vyhrá len ten najstatočnejší. A tak sa proti sebe postavia Červení a Strieborní, princ proti princovi a Mare proti vlastnému srdcu, pričom zrada číha na každom kroku. A potom stačí už len jediný chybný krok, ktorý zničí svet, aký dosiaľ poznali
Zachránia mladú Mare jej nezvyčajné schopnosti alebo sa jej stanú osudnými?

„Bohovia nám vládnu stále. Zišli z hviezd medzi nás. A už viac nie sú milí.“

Victoria Aveyard bola pred vydaním tejto knihy úplne neznáma. Avšak, stačilo pár týždňov a z jej knihy sa stal obľúbený titul nielen mladých čitateľov. Tí vyzdvihujú nielen výnimočnosť spracovania, ale aj samotnú myšlienku v diele. Ja som sa celý čas, počas ktorého som knihu čítala, pýtala samej seba, či mám v ruke tú správnu knihu.

Ak by som sa zamerala na všetky časti tejto knihy osobitne, vznikla by z toho len veľmi nevábna mozaika mojej kritiky. Hoci úplne na začiatku sa cítim povinná podotknúť, že napriek všetkému sa kniha čítala veľmi rýchlo, mala v sebe istú svižnosť, za ktorú som bola nesmierne vďačná. Aspoň som nemala problém otáčať stránky a tešiť sa, že koniec sa blíži.

Hlavná hrdinka, niektorými čitateľmi považovaná za nesmierne inteligentnú a úžasnú, v skutočnosti bola len ustráchaným dievčatkom, s ktorým si každý robil, čo sa mu zachcelo. Nemala problém veriť aj tomu, čo boli do oči bijúce lži. Na jej obranu však musím povedať, že len málokto by prekukol lži dokonalého klamára. A Mare takisto mala svoje svetlé momenty, hoci nie všetky boli skutočne také veľkolepé, ako autorka chcela, aby čitatelia verili.

Samotný nápad v tejto knihe takisto nie je originálny. Predsa, keď sa nad tým zamyslíme, spoločnosť rozdelená na tých úžasných a bohatých a tých menej šťastných a chudobných – to je realita aj našej minulosti. Medzi ľuďmi vždy boli triedne rozdiely a vždy záležalo na pôvode. V podstate v stredoveku ľudí rozdeľovala aj krv, len tí lepší mali „modrú“ krv a nie striebornú. Na druhej strane musím uznať, že autorka sa snažila aj o originalitu. Strieborný národ, ktorý vlastne zbledne, keď sa červená? Zaujímavé.

Avšak, kníh s nie až takým originálnym nápadom a preceňovanými hlavnými hrdinkami je hneď niekoľko. Čo bol teda zásadný problém tejto knihy? Bola príliš priamočiara. Mnohí sa budú oháňa argumentom, že ide o literatúru pre mladých. Akoby to ospravedlňovalo nedostatok umu z autorkinej strany.

„Vždy som si myslela, že svet je jasne rozdelený na Strieborných a Červených, chudobných a bohatých, kráľov a otrokov. Ale medzi tým je toho oveľa viac, veci, ktorým nerozumiem. A ja som rovno uprostred. Vyrastala som v neistote, či budem mať čo zjesť na večeru, a teraz stojím v paláci a mám byť zjedená zaživa.“

Príbeh bol predvídateľný. Od začiatku bolo jasné, ako to všetko skončí a akým smerom sa to uberá. Len jednotlivé okolnosti sa menili a takisto pár detailov. Bez veľkých ťažkostí sa dalo rozlúštiť správanie postáv. Keď je niekto príliš dokonalý, asi bude niečo v neporiadku.

Jednoduchosť príbehu by sa však dala zamaskovať aspoň rafinovanosťou. Autorka pokojne mohla pridať viac scén, ktoré by poplietli čitateľa, aby z toho veľkého odhalenia na konci niečo mal. Mne osobne ostal v ústach len pocit sucha, zdvihnuté obočie a nezmieriteľné presvedčenie, že potenciál príbehu autorka viac ako len trochu zabila.

Červená kráľovná je priemernou knihou s priemerným nápadom a ešte menej ako priemernou hlavnou hrdinkou. Hoci sa príbeh číta rýchlo a dobre, chýba v ňom rafinovanosť, vďaka ktorej by si čítanie užili aj náročnejší čitatelia. Autorka stvorila zaujímavý svet, ale potom zabudla využiť jeho výhody vo svoj prospech.

Je logické, že v prípade série je nutné ponechať si nejaké tromfy v rukávoch, ale nie je nutné preháňať to. Namiesto riešenia zaujímavejších zápletiek sa autorka zamerala na vzťahovú stránku príbehu, čo bolo šliapnutím vedľa. Z hlavnej hrdinky spravila prelietavú ľahtikárku, ktorá city k ostatným využíva ako prostriedok k ich ovládaniu. Takže ešte aj manipulátorka v zácviku.

Už tak dosť povážlivý zážitok z čítania ešte zhoršoval miestami kostrbatý preklad a častý výskyt gramatických chýb. Po snahe nájsť meno korektora, som zistila, že v knihe ani nie je uvedené. Tak neviem, či si to po sebe musel opraviť sám prekladateľ a tým pádom nepotrebovali korektora, alebo sa korektor ani neodvážil podpísať pod svoju prácu, pretože vie, ako to všetko odflákol. Neviem, ktorá z tých dvoch možností ma viac desí.