Feeling Blue Book Tag

Každý z nás sa občas cíti zle. Nič ho nebaví, nič ho nezaujíma a najradšej by sa stúlil do klbka a plakal do vankúša. V poslednom čase na mňa tiež prišli tie horšie dni, tak som sa rozhodla, že si vyplním nejaký tag. Na odreagovanie. No nenašla som taký, ktorý by ma naozaj zaujal, tak som nakoniec skončila tak, že som si vlastne vymyslela vlastný. Ako možno každý druhý alebo každý prvý knihomoľ, aj mne pomáhajú knihy, keď som smutná.

Budem rada, ak sa niekto rozhodne zapojiť spolu so mnou.

1. Kniha, ktorá ti ukázala, že si na tom ešte stále dobre

Knihy zo žánru new adult akoby sa niekedy snažili čitateľom ukázať, že naozaj nemajú až taký hrozný život, ako si mysleli. Hoci sa väčšinou snažím nesťažovať (čo je ohromná irónia, lebo väčšinou nič iné nerobím, len sa sťažujem), po prečítaní niektorých kníh som rada aj za svoj nedokonalý život. Nedávno som znovu čítala Cinder & Ella od Kelly Oram a musím povedať, že Ella to mala naozaj ťažké. Prišla o matku, na sedemdesiatich percentách tela má jazvy po popáleninách, ledva chodí, nemôže poriadne používať ruku a o psychických problémoch ani nehovorím. No aj tak našla v sebe silu, aby sa smiala.

2. Kniha, po ktorej siahneš, keď si chceš poplakať

Vo všeobecnosti nie je veľa kníh, ktoré by ma prinútili plakať. Pri niektorých sa mi zviera hrdlo, ale to je tak všetko. Kniha, ktorú by som však chcela utopiť v slzách... Nuž, asi by to bola niektorá kniha od Colleen Hoover, tej sa darí celkom obstojne ma zničiť po emocionálnej stránke. Na prvej priečke pre mňa najemocionálnejších kníh ale už niekoľko rokov pevne stojí Making Faces od Amy Harmon. Keď som túto knihu čítala, plakala som tak veľmi, že som sa vlastne dusila. Spolubývajúcu som tým naozaj vydesila. Podobne som musela vyzerať aj nedávno pri čítaní knihy Thirteen Reasons Why od Jay Ashera.

3. Kniha, ktorá je ako pohladenie slnečným lúčom

Na druhej strane, kníh, ktoré ma vedia rozosmiať, je veľmi veľa. Ak sú hlavné postavy predovšetkým sarkastické, ja sa bavím od začiatku až do konca. Synonymom dobrej zábavy sa pre mňa stala séria kníh o Smrtke Charley Davidson od Daryndy Jones. Je pravda, že tie knihy sú niekedy dosť vážne a akčné, ale na sarkazme hlavnej hrdinky sa väčšinu času proste bavím. Aj keď musím uznať, že jej šibeničný humor môže byť pre niektorých príliš veľa na „prehryznutie“.

4. Knižný hrdina, od ktorého by si potrebovala objatie

Keď sa cítime zle, objatie často pomáha. Niekedy stačí aj plyšová hračka, ale keď už čítame o tých úžasných hrdinoch, bolo by skvelé mať jedného z nich aj doma. Rhysand zo série A Court of Thorns and Roses od Sarah J. Maas je postava, ktorá prešla neuveriteľne obrovským vývojom. Hlavne v druhej knihe ACOMAF sa ukazuje jeho pravá tvár a ja som zistila, že som sa do neho úplne zbláznila. Je obetavý a urobil by čokoľvek, aby ochránil tých, ktorých miluje. Som si istá, že jeho objatie by bolo bezpečné a príjemné. Aj keď by bolo len imaginárne.

5. Knižná hrdinka, s ktorou by si chcela jesť zmrzlinu

V hollywoodskych dojákoch hrdinky fňukajú pred telkou a ládujú sa zmrzlinou. Najčastejšie ich pri tom sprevádzajú ich najlepšie priateľky. Ja by som si tú zmrzlinu dala s Rose Hathaway z VA z pera Richelle Mead. Neviem si síce predstaviť, že by ona niečo také potrebovala, ale bolo by inšpirujúce stretnúť sa s takou silnou a skvelou hrdinkou. Možno by ma naučila nakopávať zadky. Alebo by sme spolu vzdychali nad Dimitrim, ktorého som jedným časom skutočne žrala.

6. Knižné miesto, po ktorom by si sa chcela prechádzať

Prechádzky v prírode vo všeobecnosti pomáhajú upokojiť ducha. Knižných svetov, ktoré sú naozaj fascinujúce a navyše nádherné, je hneď niekoľko desiatok. Tých, ktoré by som aj ja chcela navštíviť, je veľa. Viem si však predstaviť, že ak by som sa prechádzala v nádhernej prírode sveta Pána prsteňov, bola by som v siedmom nebi. Nádherné a fascinujúce mestá, šíre pláne a napríklad aj Lothlórien. Ten ma vždy lákal zo všetkého najviac, ani neviem prečo vlastne. Ale predstierajme, že by som sa tam vybrala v čase mieru.

7. Detská kniha, ktorej čítanie ti vyčarí úsmev na tvári aj dnes

Viem si predstaviť, že mnoho ľudí by bez zaváhania povedali Harry Potter. Ja som však v detstve tieto knihy nečítala a vlastne zameškané dobieham až teraz. V mojom prípade by teda skôr išlo o nejakú rozprávkovú knižku, tie som v detstve čítala dosť často. Takisto by to bolo trilógia Jeho temné esencie od Philipa Pullmana. Je to prvá fantasy séria, ktorú som kedy prečítala v detstve a ktorá ma presvedčila o tom, ktorý žáner mi je najbližší. Odvtedy som ju čítala ešte raz a som si istá, že sa k nej ešte niekoľkokrát vrátim. A vždy vo mne zanechá ten istý príjemný pocit.

8. Knižné miesto, kde by bolo úžasné usporiadať párty

Viete si predstaviť úžasnú párty na odreagovanie vo Veľkej sieni na Rokforte? Ja celkom aj hej a som si istá, že tá párty by bola nesmierne veľkolepá. Veď čo iné sa dá čakať od školy mágie.

9. Kniha, ktorá nie je o varení a predsa ťa prinútila variť

Keď ste smutní, upečte si koláče a potom ich zjedzte. Cukor zlepšuje náladu. To som niekde čítala. Možno som to niekde počula. Viem ale, že vďaka Mercy Thompson od Patricie Briggs mám vždy chuť ísť si upiecť koláčiky. Mercy pečie často a rada a hlavne pri tom používa čokoládu. A takisto je ukážkou toho, že pečenie je ohromná emocionálna terapia. Nemôžete sa cítiť zle po tom, ako vytvoríte niečo také úžasne voňavé a lahodné. (A asi už viem, čo budem zajtra robiť.)

10. Kniha, ktorá ti zmenila život

Na svete je veľa kníh, ktoré niekomu zmenili život v dobrom či zlom slova zmysle. Väčšinou ide o klasiky, nech sú už akéhokoľvek žánru, ale nie je to pravidlo. Mnohé knihy aj mne samotnej nejako ovplyvnili pohľad na svet. Jednou z nich je Sedem minút po polnoci od Patricka Nessa. Táto kniha ma na konci emocionálne roztrhala, ale takisto ma prinútila zamyslieť sa nad tým, ako niektoré udalosti môžu mať na náš život vplyv a častokrát oveľa väčší, než si myslíme. Rovnako som dopadla aj po dočítaní knihy Thirteen Reasons Why, ktorá je postavená práve na tých maličkostiach.

11. Knižné postavy, ktoré by si pozvala na Disney maratón

Nie je nič lepšie ako dať si Disney maratón. Pre mňa to platí dvojnásobne, pretože disneyovské animáky by som mohla pozerať dookola. Koho by som však poslala na maratón? Asi osadenstvo Mesačných kroník od Marissy Meyer. Prečo? Pretože by bolo úžasné, ako by sa zatvárili pri pozeraní predlôh, ktoré inšpirovali vznik ich príbehov. Teda, Marissa pri písaní asi nemala Diseny maratón, ale asi by som nechcela Cinder, Scarlet, Cress a Winter nudiť čítaním rozprávok. Mám pocit, že pozeranie by ich zaujalo viac.

Čo robíte vy, keď sa cítite zle? Pomáhajú vám knihy? Ak áno, aké?