"Am I not merciful?" | Obsidio

Autor: Amie Kaufman & Jay Kristoff

Názov: Obsidio
Séria: The Illuminae Files (čes. Akta Illuminae)
Diel: tretí
Slovenské alebo české vydanie: vydáva CooBoo (november 2018)
Hodnotenie na GR: 4.67

Kady, Ezra, Hanna, and Nik narrowly escaped with their lives from the attacks on Heimdall station and now find themselves crammed with 2,000 refugees on the container ship, Mao. With the jump station destroyed and their resources scarce, the only option is to return to Kerenza—but who knows what they'll find seven months after the invasion? 
Meanwhile, Kady's cousin, Asha, survived the initial BeiTech assault and has joined Kerenza's ragtag underground resistance. When Rhys—an old flame from Asha's past—reappears on Kerenza, the two find themselves on opposite sides of the conflict. 
With time running out, a final battle will be waged on land and in space, heroes will fall, and hearts will be broken. 

“Live a life worth dying for.” 

Amie Kaufman a Jay Kristoff nie sú duo, ktoré by bolo potrebné špeciálne predstavovať. Hoci obaja sa venujú aj vlastnej tvorbe, bola to práve ich spolupráca, ktorá ich najviac preslávila. Ich spoločné dielo si získalo pozornosť nielen kvôli silnému príbehu, ale najmä vďaka nevšednému grafickému spracovaniu. V tejto trilógii ukázali, že sú veľmi schopný a plodný tím. Preto nie je prekvapivé, že sa rozhodli pokračovať v spolupráci aj v ďalšej trilógii.

Illuminae aj Gemina poriadne zamiešali medzigalaktickú partiu. Predstavili nám obrovský vesmír ovládaný mocnými korporáciami, ktorým nie je nič sväté v mene získania profitu. Na začiatku som sa stala svedkom útoku, alebo skôr genocídy, aby som neskôr zistila, že postavy nič nevyhrali tým, že sa im podarilo uniknúť. A keď striasli svojich prenasledovateľov, zistili, že za ďalším vesmírnym vákuom na nich číha ďalšie nebezpečenstvo a ďalší ľudia s príkazom zabiť a až potom klásť otázky.

Preto som očakávala, že inak tomu nebude ani v prípade poslednej knihy tejto trilógie. Avšak problémom je, že príchod nepriateľa som očakávala z nesprávneho smeru. Pretože keď už porazíte všetkých zlosynov, stále tu ostáva ešte niečo, proti čomu bojovať – ľudia, ktorí s vami obývajú rovnaký priestor.

Vývoj tejto knihy je oveľa pomalší, než na čo som si zvykla v predchádzajúcich dvoch knihách. Napriek tomu nemôžem tvrdiť, že by som bola ochudobnená o napätie alebo že by som sa nebodaj nudila. Pretože pravdou ostáva, že aj dej Obsidia ma nesmierne fascinoval. Namiesto akčných bojov je jeho napätie vybudované hlavne na rýchlosti konania všetkých postáv.

Do konečného stretu ostáva len niekoľko krátkych dní, avšak namiesto toho, aby sa všetci spojili, trávia svoj čas hádaním. Čím sa odhaľuje pravá podstata ľudí. Veď na čo bojovať proti nepriateľovi, keď sa môžeme pozabíjať navzájom za vlastných podmienok a ešte aj vlastnými zbraňami. Tento morálny rozmer dodal knihe oveľa iné vyznenie a prepožičal mu hĺbku, ktorá môže byť miestami až prekvapivá. Nehovoriac o tom, akým zvláštnym spôsobom sa pohrala s atmosférou deja.

Jednotlivé postavy boli kvôli tomu konfrontované nielen s tým, čo je správne a čo zlé, ale aj s tým, čo všetko dokáže ich vlastné svedomie ignorovať a ako dlho. Posledným ohnivkom do príbehu boli Asha a Rhys, len dvaja z mnohých, ktorí sa stále nachádzajú na zničenej a teraz aj okupovanej planéte Kerenza IV. Zaujímavé je, že napriek strohému spôsobu vyrozprávania jednotlivých udalostí som nikdy nemala problém jednotlivé postavy rozlíšiť, nakoľko ich správanie bolo väčšinou presne dané. Ich charaktery prechádzali vývojom a každý mal svoju úlohu.

“None of us are perfect. Not people, not corporations. But we have the opportunity to determine our fates day by day, hour by hour, minute by minute, with the choices we make and the actions we take.“

Asha a Rhys však napriek tvrdeniu v anotácii dostali v príbehu oveľa menší priestor, než som očakávala. Ich vlastná línia slúžila skôr na doplnenie jednotlivých udalostí a ako výplň tých miest, ktoré nedokázali zaplniť Kady, Mason a ostatní. Na úkor ich priestoru však bola zachovaná akási kontinuita a celistvosť rozprávania, takže som to nakoniec jednoducho prijala ako fakt. Hoci, nebudem klamať, bola som sklamaná tým, že som nedostala možnosť spoznať ich tak dobre ako ostatné hlavné postavy.

Dej samotný však týmto nedostatkom Ashy a Rhysa nijakým spôsobom netrpel a ponúkal mi naozaj zaujímavé zápletky a zvraty, hoci niektoré boli veľmi ľahko predvídateľné, nakoľko niečo podobné som videla minimálne v prvej knihe tejto série. V konečnom dôsledku som však dostala dostatočne napínavú a umne napísanú knihu, ktorá bola komplexná a detailná v opisovaní, vnikajúca v gradácii napätia a silným súperom v útoku na moje emócie. Jay a Amie vytvorili naozaj úžasný a nebezpečný vesmír, ktorý budem rada opakovane navštevovať.

Obsidio je vskutku vynikajúcim zakončením skvele rozbehnutej série. Avšak tam, kde Illuminae a Gemina ponúkajú dobrodružstvo, ktorému som miestami nestačila s dychom, tam je Obsidio skôr pomalším a uváženejším rozprávaním. Ale tvrdiť, že kvôli tomu utrpela dynamika knihy a čítanie bolo nudné, by bolo klamstvo. Pretože si uvedomujem jedno – hoci ide o trilógiu, každá kniha má svoj vlastný charakter a príbeh, ktorý mi rozpráva.

V tomto prípade sa autori rozhodli zamerať hlavne na morálny rozmer celého námetu. O ľuďoch na lodiach, o preživších, o rukojemníkoch, ale aj o vojakoch a ich generáloch, ktorí rozhodujú o tom, kto prežije a kto nie. Každý z nich dostal slovo a prezradil mi, čo ho poháňa, či má svedomie, alebo len softvér pripravený prijímať rozkazy namiesto mozgu. Bolo fascinujúce sledovať, ako veľmi sa prejavovala ľudská prirodzenosť aj v tých najhorších momentoch. Áno, ľudia dokázali držať spolu. Ale v rovnako náročných momentoch sa obracali jeden na druhého v hádkach a nezhodách.

A to tvorí podstatu tohto príbehu. Ani nie tak jeho ukončenie, nakoľko o tom som si prečítala už v prvej knihe a otázkou skôr bolo, kto sa dožije jeho konca. Tu išlo skôr o zobrazenie toho, v akom stave prežije spoločnosť všetkých týchto rôznorodých ľudí. V tejto stránke ma príbeh nemohol sklamať. Vďaka tomu som sledovala vývoj jednotlivých postáv, skúmala som ich rozhodnutia, tešila sa a smútila s nimi. Videla som zúfalstvo, ale i nádej, bojovnosť i porážku, dôležitosť obety. A to je len zlomok toho, čo som v knihe nakoniec našla.